Riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu doc. PhDr. Ľudovít HAJDUK, PhD. Doc. PhDr. Ľudovít Hajduk, PhD., vyštudoval učiteľský odbor dejepis – občianska náuka, dizertačnú prácu obhájil v SAV v odbore systematická filozofia a v roku 2012 sa habilitoval na Filozofickej fakulte UKF v Nitre v odbore etika. Ako vysokoškolský učiteľ pôsobil na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici a na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Ako prodekan pre vedu a výskum pôsobí na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Ako hosťujúci profesor pôsobil na vysokej škole Sociálnych vied a vzdelávania v Leirii v Portugalsku, ako hosťujúci docent a vedecký pracovník na Univerzite v Salzburgu, na Univerzite v Cottbuse, absolvoval viaceré zahraničné študijné pobyty (v Aachene v Nemecku, v Moskve na Inštitúte A. S. Puškina a v Katoviciach na Inštitúte filozofie). Vedecky sa orientuje na problematiku manažmentu, metodológie vied, manažérskej etiky, interdisciplinarity v teórii médií a etike médií. Je autorom vedeckých monografií, desiatok odborných vedeckých štúdií, skrípt a učebných textov. Bol a v súčasnosti stále je aj šéfredaktorom prestížneho časopisu Pedagogická revue, bol členom a podpredsedom poradného orgánu ministra školstva – Kurikulárnej rady pre oblasť kľúčových otázok výchovy a vzdelávania v SR. Druhého mája 2016 ho minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan vymenoval za riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave.
- V Štátnom pedagogickom ústave ste v rokoch 2006 – 2010 pôsobili ako vedecký tajomník, neskôr ako zástupca riaditeľa. Mohli ste sa teda dôkladne oboznámiť s obsahovou náplňou práce tohto pracoviska s celoslovenským dosahom a, samozrejme, sa na tejto práci aj aktívne podieľať. Napriek tomu prekvapilo vás v tejto inštitúcii niečo?
Áno, úprimne. Prekvapili ma kolegovia, ktorých som tam našiel šesť rokov po mojom odchode zo ŠPÚ, potešilo ma to. Vždy ma v dobrom prekvapí a poteší tvorivá a kvalitne odvedená práca, inovatívni kolegovia a úprimní, srdeční ľudia. Veľmi nemilo som však bol prekvapený zanedbanou budovou a knižnicou, ktorú sme formovali počas štyroch rokov môjho pôsobenia. Našiel som ju v dezolátnom stave, veľmi zanedbanom na výskumný ústav. Ale už sa to podarilo naštartovať aj vďaka našej novej knihovníčke.
- Hovoríte o jednom novom „štarte“. Stihli ste už za štyri mesiace v pozícii riaditeľa ŠPÚ naštartovať a rozbehnúť aj iné výstupy?
Dokončili sme inovovaný Štátny vzdelávací program pre materské školy, získali sme medzinárodný projekt ERASMUS + pre inkluzívne vzdelávanie, na ktorom budeme spolupracovať s Karlovou univerzitou a Nansen Inštitútom v Nórsku. Dostaneme na to vyše dvestotridsaťtisíc eur, čo sú nemalé peniaze, a mohli by sme nimi koncepčne zastrešiť na isté obdobie časť odborných zamestnancov. Takisto sme sa stali partnermi prestížneho medzinárodného projektu spolu s Grékmi, Talianmi a Čechmi. Získali sme grant na projekt Vzdelávanie učiteľov k inklúzii detí cudzincov v rámci programu Erasmus+, kde sme partnermi spolu s Asociáciou C.E.M.E.A. Neapol z Talianska a s Prvým všeobecným lýceom z Grécka. Hlavným koordinátorom projektu je Národný inštitút pre ďalšie vzdelávanie v Českej republike. Nuž a napokon, čo považujem tiež za veľmi dôležité, pred pár dňami sme sa dohodli s predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pánom Jánom Varšom, že naše inštitúcie budú spolupracovať na tom, aby sme našim krajanom v zahraničí, ktorí chcú zostať Slovákmi a zachovať si materinský jazyk, zvyky a tradície svojich predkov, spoločne pomáhali pri vyučovaní a udržiavaní slovenského jazyka.
- V súčasnosti je v móde, že po výmene politickej garnitúry sa mení aj zostava spolupracovníkov. Týka sa to aj inštitúcie, ktorú riadite?
Nie je to môj štýl. Viem, a chcem spolupracovať s každým, kto odvádza kvalitnú prácu a zodpovedne si plní svoje úlohy, či pracuje na pozícii odborného zamestnanca, alebo na dohodu. Väčšinou spolupracujeme s odborníkmi z praxe, priamo zo škôl, s odborníkmi z vysokých škôl, ktorí chcú napĺňať tie úlohy, ktoré ŠPÚ má zo zákona, z kontraktu s ministerstvom školstva, ale prichádza aj s nápadmi ako našu prácu na prospech školstva zefektívniť či zoptimalizovať, zlepšiť.
- V čom konkrétne má spočívať zefektívnenie školstva, aby naši žiaci dosahovali v medzinárodných meraniach nadpriemerné výsledky, ako napríklad Fíni a iné európske štáty?
Keďže na samotné výsledky vplýva veľa faktorov, budeme sa usilovať ovplyvniť tie, na ktoré má Štátny pedagogický ústav dosah. Budeme najmä pravidelne vyhodnocovať kurikulum, zameriame sa na kontakt so školami a s praxou, na zabezpečenie modernizácie školstva na základe výsledkov experimentálnych overovaní, zahraničných skúseností a veľkú pozornosť budeme venovať praktickej pomoci školám.
Jednoznačne budeme musieť nastaviť niektoré rozvojové projekty cielenejšie smerom k čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti v rozvoji obsahu vzdelávania.
- Znamená to, povedzme, že štát by mal menej vstupovať do obsahu vzdelávania a viac priestoru by mali mať napríklad školy a učitelia?
Myslím si, že optimálna by bola syntéza toho, čo vyžaduje štát, s tým, čo potrebujú školy. Obsah vzdelávania je dôležitým nástrojom rozvoja kultúry spoločnosti, preto by mal do tohto procesu vstupovať v takej miere, v akej mu záleží na vzdelanosti, a teda aj na budúcnosti súčasnej a ďalších generácií. Školy by zasa mali prispieť vytváraním programov založených na svojich tradíciách, regionálnych špecifikách, flexibilne reagovať na potreby trhu práce v regióne a podľa toho aktualizovať svoj vzdelávací program. Sloboda pre školy je daná disponibilnými hodinami a slobodou tvorivosti učiteľa, žiaka a možnosťami, ktoré dáva didaktika.
- Ak porovnáme vedomosti našich žiakov, ale aj mladých ľudí, zisťujeme, že celkovo sa znížili vedomosti o slovenských dejinách, ktoré už ani v minulom období nedosahovali úroveň okolitých štátov. V učebniciach dejepisu je nepomerne viac strán venovaných histórii iných krajín než tej slovenskej. Slabé vedomosti sa týkajú aj slovenskej literárnej tvorby. Časť spoločnosti nie je spokojná s výchovou k ľudským právam; pripravujú sa zmeny? Dá sa uvažovať, že sa otvorí obsah štátnych vzdelávacích programov (ŠVP) v dejepise, literatúre, občianskej náuke, etike a možno aj ďalších vyučovacích hodín v ZŠ a SŠ?
Do inovovaných štátnych vzdelávacích programov sa nedá len tak ľahko vstúpiť. Ale sú možnosti, ako môže ŠPÚ ovplyvniť tento proces. Napríklad ŠPÚ má pre každý predmet vlastnú ústrednú celoslovenskú predmetovú komisiu, kde sa pravidelne diskutuje o prípadných inováciách obsahu vzdelávania, zamestnanci pripravujú výstupy z výskumov v školách, pripravujú návrhy na inovácie štátnych vzdelávacích programov. Významné sú taktiež odporúčania OECD, analýzy výsledkov medzinárodných a domácich testovaní, ako aj odporúčaná literatúra. Pripravujeme pre školy tiež metodické listy a iné didaktické prostriedky.
Vo viacerých predmetoch je potrebné zvýraznenie výchovnej zložky edukácie, na formovanie osobnosti žiaka treba využívať morálne hodnoty a odkazy z našich národných dejín, príklady vlastenectva, podporovať výchovu k národným a ku kresťanským tradíciám. Nesmieme zabúdať na rodinnú výchovu a takisto na médiá, podporovať kritické myslenie vo vzťahu k médiám, k mediálnym a marketingovým produktom (rozhlas, televízia, noviny, časopisy, knihy, brožúry, internet, CD, DVD, reklamy, upútavky, reklamné plochy). Školy by mali veľmi úzko spolupracovať s kultúrnymi ustanovizňami (Matica slovenská, múzeá, divadlá, galérie), ale aj udržiavať dobré vzťahy s registrovanými cirkvami a s náboženskými spoločnosťami.
- Niektorí učitelia, ale aj žiaci a rodičia sa sťažujú na to, že v školách sa učí príliš veľa zbytočností, že systém vzdelávania je priveľmi encyklopedický a ponúka málo príležitostí na rozvoj tvorivého myslenia. Stotožňujete sa s týmto názorom?
Často je to iba subjektívny pocit, napokon je na učiteľoch, čo z učiva vynechajú alebo za čo ho zamenia v rámci možností, ktoré sú na to stanovené. V učive by vždy mali byť definované najmä ciele. Tým nechcem povedať, že netreba permanentne vyhodnocovať, čo je potrebné a čo nadbytočné v obsahových a výkonových štandardoch a vo vyučovacích predmetoch. Lenže vyhovieť každému sa nedá, preto je to zložitý proces.
V súčasnosti však vidím najväčší problém v školstve vo výchovnej zložke. Treba posilniť výchovný proces v školách, pričom je potrebné zamerať sa najmä na hodnotovú orientáciu žiakov. Deti vidia mnoho negatívnych príkladov. Treba im vedieť vysvetliť, ktoré sú morálne hodnoty, prečo ich treba uprednostniť, vysvetliť, čo je zlo, násilie, neprávosť, intolerancia, prečo to majú odsúdiť.
Učebnice, povinná literatúra, príručky, pracovné zošity – tam je veľa informácií, ale vysvetliť, pretaviť do žiaka ich môže len učiteľ svojou charizmou, svojou osobnosťou, láskavosťou, ochotou, svojím prístupom a vhodnými metódami, ktoré si zvolí v interakcii so žiakom.
- Učitelia v školách s maďarským vyučovacím jazykom sa sťažujú, že majú výrazne menej disponibilných hodín a hodín materinského jazyka v porovnaní so žiakmi v slovenských školách. Objavujú sa dokonca požiadavky, aby sa deti z menšinového prostredia učili slovenčinu ako cudzí jazyk. Súhlasíte s tým?
Určite nie. Slovenský jazyk je v zmysle ústavy štátnym jazykom a našou povinnosťou je zabezpečiť jeho znalosť pre národnostné menšiny na úrovni, akú môže dosiahnuť príslušník väčšinového obyvateľstva na Slovensku. Treba pritom myslieť na praktický život, na to, aby sa absolventi škôl uplatnili čo najlepšie v praxi, najmä vo svojej vlasti na Slovensku, a na to potrebujú dokonale ovládať štátny jazyk. Aj preto nemôžeme znížiť počet hodín slovenčiny. Samozrejme, nikto nijakému príslušníkovi národnostnej menšiny neberie právo na dokonalú znalosť materinského jazyka . Tam dokonca vidím priestor na zvýšenie počtu hodín jazyka národnostnej menšiny.
- Mala by sa, podľa vás, učebnicová politika otvoriť trhu?
V Programovom vyhlásení vlády je uvedené, že postupne sa v regionálnom školstve umožní výber z viacerých druhov učebníc. Budú však musieť vyhovieť národným a náročným obsahovým kritériám, ktoré má učebnica spĺňať.
- Akou formou chcete informovať pedagógov, ale aj verejnosť o nezastupiteľnom poslaní vám zverenej inštitúcie?
Predovšetkým našou činnosťou a aktivitami. Obnovili sme Pedagogickú revue, časopis pre základné, stredné, ale aj vysoké školy, ktorý fungoval od roku 1948. Jeho vydávanie zastavil v roku 2010 môj predchodca. Širokú verejnosť budeme informovať o našich aktivitách jednak na našej webovej stránke, ale aj v médiách, ktoré nám na to dajú priestor, a najmä v osobných pracovných kontaktoch našich výskumných zamestnancov so školami, s ich vedením a s učiteľmi.
Zhovárala sa Irena BERKOVIČOVÁ – Foto: archív SNN