Sloboda slova

thumbnail

Slovo o Slovensku

Na Slovensku sa zrútil, tak ako inde v strednej Európe, starý režim pred tuším dvadsiatimi siedmimi rokmi. Bola to a dones je revolučná zmena. Keď však sledujete odborné diskusie, ozýva sa jednoznačné zistenie, že „revolúcia“ v roku 1989 bola jedinou revolúciou v dejinách, ktorá nepriniesla nič nové. Teda ak nerátame to, že  dohasínajúcemu neoliberalizmu na Západe otvorila obrovský priestor na východe Európy a v Rusku a predĺžila mu o dva a pol desaťročia život. A je to tento neoliberalizmus, ktorý si osvojila aj Európska komisia, preto nie je schopná vyriešiť kľúčové problémy kontinentu. Menovite najväčším zlyhaním Junckerovej komisie je neschopnosť hneď na prvopočiatku riešiť migračnú krízu. A to len preto, že bol vo vleku byrokratických riešení, snahy rozpísať povinné kvóty. Práve nehatený neoliberalizmus, a nie extrémizmus spôsobil aj to, že nám voľby naháňajú strach.

Napriek všetkému revolúcia sa aspoň v niečom odohrala. A totiž v tom, že nám na Slovensku priniesla možnosť hovoriť každý sám  za seba. To by sme si nemali nechať zobrať! Týka sa to spoločnosti, spoločenstiev, ako aj jednotlivcov. Na Slovensku máte chvíľami dojem, že vstávajú démoni minulosti. Démoni niekoľkých minulostí, pre každého inej. Ako keby tu bolo zmyslom rozčesnúť spoločnosť natrvalo v situácii, keď je zrejmé, že sme sa nevyrovnali so slovenskými dejinami. A dnes demonštrujeme, že sa s nimi ani nevieme vyrovnať! Všetko, čo vieme, je premeniť ich na politický a mediálny boj. Cieľom je pokiaľ možno znemožniť toho, s kým nesúhlasíme, a premeniť ho na protivníka, ktorého treba zadupať do zeme. Namiesto slobody slova je tu obdobie strachu. Vnucovaný strach čo len uvažovať inak, ako je jediný správny názor. Samozrejme, vedie to, a ešte len povedie opäť k zmene, k snahe, aby každý mohol hovoriť sám za seba.

Dušan D. KERNÝ



Pridaj komentár