Slováci sme kategorickí

thumbnail

SLOVO O SLOVENSKU

My Slováci sme kategorickí. Je to na škodu. Svet vnímame čierno-bielo. Buď je to tak, alebo tak. Stredná cesta neexistuje... No život taký jednoznačný nie je.

Našu kategorickosť sme možno získali z historických okolností. Štátnosť sme mali len za čias Svätopluka, aj tú sami spochybňujeme. Potom nastala tisícročná poroba v Uhorsku, nekompromisná maďarizácia po revolučných rokoch a po prvej svetovej vojne politika jednotného československého národa. Druhú štátnosť sme si poškvrnili spoluprácou s Hitlerom a prišiel ďalší, tentoraz český totalitný  import v roku 1948 – zločinecký komunizmus. Našu kategorickosť utvrdzovali boľševické heslá: Kto nejde s nami, ide proti nám. Áno, historický život nášho národa v útlaku a totalitných režimoch z nás vyrobil kategorický národ.

Žiaľ, ani po štvrťstoročí demokracie sme sa tohto zlozvyku nezbavili. Dokumentovať ho môžeme na optike posudzovania prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945 a Slovenského národného povstania. Nielen niektorí zblúdení politici, poplatní historici, globalizačné médiá hlavného prúdu, ale i radoví Slováci hodnotia obe tieto historické obdobia nášho národa čierno-bielo. Jedni tvrdia, že slovenský štát bolo nacistické zlo v podmienkach Slovenska, druhí ho velebia. Iní vravia, že SNP bolo bojom za česko-slovenské spojenectvo, ostatní, že to boj za slovenskú štátnosť. A kategorických, neobjektívnych hodnotení pribúda v priereze celej spoločnosti aj dnes.

Matica slovenská i odkaz Ľudovíta Štúra po dvesto rokoch jeho narodenia vytvára konečne priestor a vzniká povinnosť, aby sa všetky významné historické udalosti Slovákov hodnotili objektívne a komplexne. Lebo historickou pravdou je, že bez armády, zbraní, dôstojníkov, generálov, politikov či bankárov prvej Slovenskej republiky by žiadne Slovenské národné povstanie nevypuklo. Povstalci by nemali z čoho strieľať,  a tak vzdorovať hitlerovskému Nemecku. Je najvyšší čas, aby sa mladá historická generácia bez vplyvu ľudáctva i komunistov rozhodla zhodnotiť aj pozitívny prínos Slovenského národného povstania, a aj jeho temné stránky, teda osobné zlyhania niektorých partizánov a kriminálne činy.

Maroš SMOLEC,

šéfredaktor



Pridaj komentár