Slovensko potrebuje úniu a naopak, ale...

Kto sa čo i len trochu zaujíma o politiku, iste si spomenie na množstvo požiadaviek, ktoré musela Slovenská republika splniť, keď sa chcela začleniť medzi štáty európskej elity. Ale iba najzainteresovanejší vedeli, že nejde o proces, ktorý  obyvateľom Slovenska automaticky zabezpečí životnú úroveň, porovnateľnú s vyspelými krajinami Európskej únie. Až keď sa odkazy z Bruselu menili na príkazy, mnohí si uvedomili, že nie Slovensko potrebuje Úniu, ale Únia Slovensko. Integračný proces sa zmenil na politický zápas, z ktorého profitovali politici ochotní  plniť cudzie i svoje záujmy. Zmeňte vládu, prijmeme vás do EÚ, bola jedna zo základných podmienok vo voľbách v roku 1998, ktorú nám nehanebne odkazovali európski demokrati. Ďalšou podmienkou bolo odstavenie jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Aj keď štát vynaložil veľké prostriedky na jej modernizáciu, naša vtedajšia politická reprezentácia  sa nedokázala  vzoprieť.  Mimoriadne sa pri tom angažovalo Rakúsko, akoby Slovensko ohrozovalo jeho vitálne funkcie. Podrobili sme sa a účet zaplatia slovenskí daňoví poplatníci.

TIENE PRIVATIZÁCIE

Náš rakúsky sused sa nesprával krajne egoisticky len v prípade jadrovej elektrárne. Roky otáľal s výstavbou diaľnice do slovenského pohraničia, vraj aby si uchránil životné prostredie od  kamiónovej dopravy. Nepýtal sa ani na škody, ktoré Slovensku spôsobí odklonením plynovodu z nášho územia. Dohodol sa s Ruskom, nedbajúc na  európsku legislatívu  Privatizácia prirodzených monopolov bola tiež súčasť integračného procesu. Koľko sa toho popísalo o divokej privatizácii za Mečiara, no tá ani zďaleka nedosiahla rozmery privatizácie počas Dzurindových vlád.  Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ SR) v súvislosti s kontrolou SPP pred jeho privatizáciou podal na Generálnu prokuratúru SR dve oznámenia zo spáchania trestného činu. Týkali sa nepreukázateľnej fakturácie  a výstavby podkrovných bytov v SPP.  NKÚ SR vykonal aj ďalšiu kontrolu 5. februára 2008 na Fonde národného majetku a Ministerstve hospodárstva SR a podľa oznámenia vtedajšej  riaditeľky odboru komunikácie a styku s verejnosťou Mgr. Ivety Bielikovej zistil „nedostatky najmä v archivácii dokumentácie súvisiacej s procesom privatizácie SPP. Chýbali doklady o výbere finančného poradcu a o finančných úhradách za výkon jeho činnosti, vyhodnotenie jednotlivých ponúk, originálne písomné doklady a pod.“.  Podkrovné byty na Štefánikovej ulici v Bratislave financoval SPP, ale boli prevedené do majetku bývalého generálneho riaditeľa SPP Pavla Kinčeša a bývalého riaditeľa kancelárie generálneho riaditeľa SPP Pavla Hríňa. Šafárenie v SPP nadobudlo gigantické rozmery a podnik výdatne kŕmil svojich.

MIGRUJÚCE ZISKY

Dnes sa vôbec nedá dostať k číslam, aké peniaze denne odchádzajú zo Slovenska na účty cudzích štátov, ktoré sa v rámci integrácie dostali na Slovensku k obrovským majetkom. Pravda, niekto im to umožnil. A niekto by mal dať účet z pobabranej integrácie. Ak by sme si však mysleli, že po privatizácii už nie je o čo stáť, mýlili by sme sa.  V súčasnosti Oľga Pietruchová, spoluautorka Metodickej štúdie Inštitútu rodovej rovnosti, odporúča inšpirovať sa chorvátskym zákonom o rodovej rovnosti, ktorý museli Chorváti prijať v rámci prístupových rokovaní s EÚ. Pripravovaná legislatíva Inštitútu rodovej rovnosti  nám síce umožní vybrať si vlastné pohlavie, ale oberie o občianske slobody. Európska integrácia teda pokračuje.

Eva ZELENAYOVÁ ‒Foto: archív SNN