Špekulanti s pôdou už ľahko nepochodia

thumbnail

Ochrana slovenskej pôdy dostala ďalšiu významnú zákonnú oporu. Novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov schválili veľkou väčšinou poslanci slovenského parlamentu. Má priniesť zlepšenie prístupu pre malých a stredných farmárov k pôde i zabránenie špekuláciám pri automatickej obnove nájomného vzťahu. Umožní poľnohospodárom ľahší prístup k prenájmu poľnohospodárskej pôdy a zavádza tiež poriadok do evidencie nájomných vzťahov.

Za prijatie novely zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov hlasovalo až 123 poslancov NR SR. To znamená, že presadzoval nielen navrhovateľ – najmä poslanci  národnej strany z vládnej koalície, ale bola prijateľná aj pre veľkú časť opozície. Zdá sa, že prichádza v najvyššom čase. Základná otázka ochrana pôdy má dva základné aspekty - ochrana pôdy ako kultúrneho dedičstva a ako výrobného nástroja a druhý aspekt je vlastníctvo pôdy. V našej spoločnosti rezonuje ochrana pôdy najmä v zmysle ochrany pôdy pred jej predajom zahraničným vlastníkom. Nástroje na jej ochranu sa doteraz ukazovali ako málo efektívne.

■ NIELEN TÍ VEĽKÍ

V doterajšom právnom ukotvení vlastníctva pôdy zákony nahrávali veľkým podnikateľom. Zmenou zákona sa už na prvý pohľad umožní lepší prístup k pôde aj mladým začínajúcim roľníkom, ako aj malým gazdom. Je to dôležité aj preto, že vlastnícka štruktúra majiteľov pôdy u nás je dlhodobo nevyhovujúca. Približne dve tretiny pôdy v SR obhospodaruje približne 1500 farmárov, zvyšnú jednu tretinu má k dispozícii 17 000 vlastníkov. Je tu teda jednoznačná dominancia väčších hospodárov, a preto je potrebné, aby sme podporovali menších a mladých podnikateľov v poľnohospodárstve. Zároveň, keďže sa čoraz viac ako absolútna priorita ukazuje potreba riešenia potravinovej nesebestačnosti, je potrebné posilniť regionálnu produkciu potravín a posilniť kvalitu životného prostredia, ako sa aj usilovať o to, aby finančné prostriedky EÚ išli smerom od veľkých hráčov do rúk drobnejších poľnohospodárov. Pri poslednom vyhodnocovaní európskej poľnohospodárskej politiky sa totiž zistilo, že až 80 percent finančných prostriedkov EÚ si prerozdelí 20 percent producentov. Najslabším článkom našej poľnohospodárskej politiky sú malí, ako aj mladí hospodári na pôde.

■ PREDNOSTNÉ  PRÁVA

V procese prípravy rezortné ministerstvo komunikovalo so všetkými dotknutými samosprávami a organizáciami poľnohospodárov. Už na jar k návrhu novely boli viaceré okrúhle stoly. Návrh novely vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR. Vytvára podmienky na prístup k pôde pre mladých a malých poľnohospodárov, pričom však zásadne nenarúša stabilitu podnikateľského prostredia doterajších nájomcov. Agrorezort upozorňuje, že veľké poľnohospodárske firmy a združenia majú prostredníctvom automatickej obnovy nájomných vzťahov takmer monopolné postavenie v užívaní pôdy, čo bráni k dosiahnutiu cieľa v programovom vyhlásení vlády. Dostatočným nástrojom stability podnikateľského prostredia pre tieto podniky bude právo prednostného nájmu, ktoré sa novelou zdokonaľuje. Ministerstvom navrhnutý model prednostného práva doterajšieho nájomcu mu dáva podstatne vyššiu právnu istotu v tom, že ak si plnil svoje zmluvné záväzky, bude môcť prenajatú pôdu naďalej užívať. Ministerstvom navrhované zrušenie automatickej obnovy nájmu je navyše ústavne konformné, pretože rešpektuje prioritu prejavenia vôle pri nakladaní so svojím majetkom. Po diskusii v druhom čítaní v NR SR pribudla do návrhu novely 5-ročná výpovedná lehota nájomnej zmluvy, ktorá nájomcovi umožní dostatočne dobrú návratnosť svojej investície v prípade, že sa vlastník rozhodne ukončiť nájomný vzťah.

■ PÔDA STATOČNÝM

Poctivých poľnohospodárov, ktorí využívajú pôdu na tvorbu potravín a zvyšujú tak našu potravinovú bezpečnosť, Slovensko potrebuje ako soľ. Novela zákona nielenže umožní poľnohospodárom ľahší prístup k prenájmu poľnohospodárskej pôdy, ale zavádza tiež poriadok do evidencie nájomných vzťahov. Je zároveň ďalším krokom v zamedzení získavaniu tejto cennej pôdy špekulantmi na nepoľnohospodárske účely. Novela vypúšťa doterajšiu automatickú obnovu nájomného vzťahu, nakoľko táto úprava spôsobovala nájomcom, ako aj prenajímateľom v praxi problémy. Tí museli sledovať doby trvania nájomných zmlúv, navzájom sa vyzývali na vrátenie a prevzatie pozemku. V nemalom rozsahu išlo o bežných ľudí bez právneho vzdelania. K ďalšiemu prenajatiu pozemkov dochádzalo bez toho, aby o zákonom ustanovenej povinnosti mala zmluvná strana vedomosť. Ďalším dôvodom, pre ktoré sa inštitút automatickej obnovy nájmu pozemkov vypúšťa, sú aj značné komplikácie, ktoré vznikali v súvislosti s poskytovaním priamych platieb na plochu, keď si nárok na túto podporu uplatňuje tak doterajší nájomca titulom automatickej obnovy nájomného vzťahu, ako aj subjekt s ktorým prenajímateľ uzatvoril novú nájomnú zmluvu.

■ DEFINÍCIE POZEMKOV

Novela zákona dopĺňa definíciu pozemku o pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností klasifikovaný ako zastavané plochy a nádvoria, pričom však slúži na poľnohospodárske účely. Odstraňuje sa nejednotnosť výkladu aj definícia pojmu obvyklá výška nájomného. V spojitosti so spresnenou definíciou pozemku novela zákona rieši aj ďalší problém, ktorý vyvstával pri určovaní výšky nájomného za pozemok slúžiaci na poľnohospodárske účely. Návrh novely zákona zároveň spresňuje doterajšiu úpravu týkajúcu sa vzniku podnájomných vzťahov v prípadoch, ak nájomca užíva pozemky, kde sa zmluvný nájom skončil alebo sa má skončiť a pozemky sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať. Novela tiež jednoznačnejšie stanovuje povinnosť nájomcu viesť evidenciu pozemkov, ktoré vlastní a má prenajaté, ako aj povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom. Informácie z takto evidovaných údajov budú pre potreby zavedenia väčšej prehľadnosti slúžiť pre rozhodovanie okresných úradov napríklad v prípadoch určenia vydania rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu, zverejňovanie obvyklej výšky nájomného, ako aj Pôdohospodárskej platobnej agentúry v súvislosti s prideľovaním dotácií.

■ NEDORIEŠENÝ REST

Zdá sa, že už si uvedomujeme hodnotu pôdy ako takej. Máme však ešte čo doháňať, aby sme si ju zachovali aj bez pôsobenia jej obhospodarovateľov, nákupcov, predajcov či nájomcov. V prvom rade totiž ide aj o ochranu pôdy pred vplyvmi prírody. Napríklad schopnosť lesa chrániť pôdu pred veternou eróziou. Veterná erózia spočíva v tom, že vietor spôsobuje pohyb pôdnych častíc po povrchu, alebo pôdne častice tvoria zmes zo vzduchom a sú presúvané na menšie alebo väčšie vzdialenosti. V tradičnom chápaní ide o špeciálny prípad pôdoochrannej funkcie. Protieróznou ochranou tiež rozumieme na Slovensku najmä schopnosť lesa chrániť pôdu pred vodnou eróziou, pričom hlavným dôvodom ochrany je zachovanie pôdy ako výrobného prostriedku udržanie jej produkčnej schopnosti. Ochranu pôdy pred nadmernou eróziou zabezpečuje prakticky akýkoľvek les, bez ohľadu na vek, drevinové zloženie, zakmenenie a ďalšie charakteristiky, ak nie je pričasto narúšaný približovaním a dopravou dreva, prípadne pohybom veľkých zvierat alebo dokonca aj športovými aktivitami. Ale to už je viac lesnícka téma. Určite sa jej tiež v našich novinách budeme už čoskoro venovať.

Ján ČERNÝ  - Foto: archív autora



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.