Spisovateľ spod bájneho Sitna

thumbnail

 Pred sto desiatimi rokmi sa narodil prozaik, pedagóg a matičiar Jozef HORÁK. Slovenská literatúra má vo svojej histórii pevne zakódovanú povesť ako literárny útvar. Už od čias štúrovcov sa príbehy z našej histórie organicky včleňovali do prózy celého radu autorov, pričom významné miesto medzi spisovateľmi, ktorí sa venovali tomuto žánru, má nesporne Jozef HORÁK. Jozef Horák sa narodil 30. januára 1907 v Štefultove  pri Banskej Štiavnici v rodine baníka Jána Horáka a jeho manželky Kataríny ako jedno z ich štyroch detí. Tu prežil často bolestnými zážitkami poznačené detstvo i dospievanie. V Banskej Štiavnici vychodil štyri ročníky gymnázia a skončil štúdium na učiteľskom ústave v roku 1927. Tomuto mestu a jeho okoliu zostal verný i vo svojom ďalšom účinkovaní; okrem krátkeho pôsobenia v Matici slovenskej v Martine (1946 – 1948), kde si osobitnú pozornosť zasluhuje jeho redaktorská práca v Slniečku, rodný kraj viac neopustil. Učil v Teplej, Antone, Podsitnianskej a Banskej Štiavnici.

INŠPIRATÍVNA ŠTIAVNICA                                                                            

Mnohotvárna minulosť i prítomnosť banskoštiavnického kraja podnecovala Horákov záujem i fantáziu, lákala ho svojou osobitosťou a ponúkala mu množstvo námetov. Autor sa viackrát vyznal, ako naňho „ten starý svet, svet dávny a slávny“, silne vplýval a uchvacoval, no nebola to len história a jej pamiatky, čo ho mimoriadne zaujalo. Rovnako príťažlivými sa preňho stali osudy obyvateľov rodného kraja – drevorubačov, haviarov, robotníkov, kupcov či remeselníkov. Horákovo široko poňaté zobrazenie Sitna, Banskej Štiavnice a jej okolia je činom, ktorý v našej próze pre deti a mládež nemá obdobu. V jeho tvorbe pre mladých čitateľov sú to predovšetkým povesti. Naviazal v nich na najlepšie z dedičstva tohto žánru a hneď v prvej knižke naznačil, že v nich vidí aj možnosť plného uplatnenia svojich umeleckých ambícií. Horákov prístup k povesti – na rozdiel od mnohých jeho súčasníkov – nie je motivovaný mimoliterárnymi pohnútkami, a preto aj jeho využitie ľudovej predlohy je tvorivejšie. Kritika kladne ocenila Horákov vzťah k predlohe, najmä to, že sa dokonale „vcítil do ducha povestí“, i to, že dokázal hlboko preniknúť k zmyslu ľudového umenia a tvorivo ho vo svojej tvorbe využil. Takýto prístup dodáva jeho povestiam výrazný citový náboj a uľahčuje navodiť atmosféru bezprostrednosti, pričom do svojich postáv sirôt a polosirôt vkladal vždy kus vlastného detského osudu.

OD POVESTÍ K VEDE

Tematická a žánrová pestrosť, ktorá sa ukazovala už počas desaťročnej publikačnej činnosti autora pred vydaním jeho prvých kníh, sa neskôr ešte viac rozširovala. Jozef Horák sa medzi prvými autormi pokúšal o umelecké stvárnenie náučného materiálu (Oceľový tátoš a Mašinový doktor) a o niekoľko rokov predbieha u nás snahy umelecko-náučnej literatúry. Skúša svoje sily v románe pre dievčatá (Na perutiach vtáka-Ohniváka), no po oslobodení sa opäť vracia k povestiam, upravuje ľudové rozprávky, venuje pozornosť životopisnej beletrii (Horou pieseň šumí, Strieborné hlbiny) a odvážne siaha po tematike súčasnosti (Sto kociek cukru, Pionierske srdce, A kto je viac, Červená šatka, biely mak). Po roku 1948 Jozef Horák opúšťa najúspešnejšie žánre – povesť, historickú novelu a román – a pristupuje k zobrazeniu súčasných zmien spoločenského organizmu (Vysoká pec, Šachy) a v próze pre deti k zachyteniu problematiky pionierskeho hnutia. Z jeho kníh sa vytrácajú deti a detstvo, vystupuje organizácia, zdôrazňuje sa disciplína, namiesto detských hier sú tu vážne povinnosti. Práve z obdobia šesťdesiatych rokov si na Horáka spomína vo svojej knihe Démon mesta aj spisovateľ Milan Augustín, tak isto banskoštiavnický rodák, ktorý majstra povestí označuje za jedného zo svojich literárnych tútorov.  Posledné autorovo dielo je kniha rozprávok Sedemtonový Tóno a žuvačková panenka.

Jozef Horák skonal 11. júna 1974 v Prešove na srdcový infarkt, ale pochovaný je v meste, ktoré mu osudovo prirástlo k srdcu, v Banskej Štiavnici.

Marek DANKO – Foto: archív



Pridaj komentár