Situácia okolo Domu spisovateľov má nový rozmer
Spisovatelia stále bojujú o budovu
Alexander GOCZ – Foto: autor
Dom spisovateľov na Laurinskej ulici v Bratislave zažil svoj najväčší rozkvet v deväťdesiatych rokoch. Sídlili tu ako rovnocenní spolumajitelia dve hlavné organizácie združujúce spisovateľov. Spolok slovenských spisovateľov a Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, pod krídla ktorej patrí šesť spisovateľských organizácií od Obce spisovateľov Slovenska, cez Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku a Slovenské centrum PEN až po Klub spisovateľov literatúry faktu. Osudy Domu spisovateľov sledujeme v našich novinách už dlhší čas. Zdá sa, že prichádza posledné dejstvo čudného zápasu o lukratívnu budovu v centre nášho hlavného mesta.
Dom spisovateľov bezplatne previedol na spisovateľské organizácie minister kultúry L. Snopko hneď na začiatku deväťdesiatych rokov. Bolo to v čase, keď Spolok slovenských spisovateľov (SSS) vystúpil z Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS). Dôvodom bolo najmä to, že vtedajšie vedenie AOSS sa postavilo negatívne k rodiacej sa slovenskej samostatnosti a vzniku Slovenskej republiky. Po rôznych naťahovačkách si napokon rozdelili budovu Domu spisovateľov na polovice. Čas ukázal, že to bolo prezieravé.
■ PLODNÉ ROKY
Po rozdelení budovy to vyzeralo pre spisovateľov celkom nádejne. Postupne sa sem presťahovali redakcie všetkých spisovateľských periodík, konkrétne Literárneho týždenníka, Časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky, Romboidu a Revue svetovej literatúry. Svoje sídlo tu malo aj novozaložené Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Na štyroch poschodiach Domu spisovateľov to žilo literatúrou, v zasadačke na piatom poschodí aj v Klube spisovateľov v suteréne literárnymi aktivitami a aj napriek stavu budovy, ktorý už vtedy nebol práve ideálny, sa zdalo, že v centre Bratislavy je miesto, kde sa kreuje slovenská kultúra. Musíme si uvedomiť, že aspoň do polovice deväťdesiatych rokov nebol štát prostredníctvom Ministerstva kultúry taký macošský k spisovateľskému stavu a literárne periodiká vychádzali v slušných nákladoch so slušným redaktorským zázemím, ktoré tvorili väčšinou skúsení a kvalitní spisovatelia, publicisti a literárni kritici. V tomto dnes už pomaly nepredstaviteľnom období to bolo azda do tridsať pracovníkov, medzi ktorých patrili mená ako Pavol Števček, Peter Holka, Jaroslav Rezník, Vincent Šikula a ďalší. Voľné kancelárie už vtedy AOSS a SSS prenajímali rôznym subjektom, najmä cestovným kanceláriám či právnickým firmám. Jednou z nich bola neskôr aj firma Arthur DS, s. r. o., zaoberajúca sa okrem iného aj developerskou činnosťou, čo sa neskôr ukázalo v celej kauze ako kľúčový moment. Prenájmy slúžili na podporu činnosti jednotlivých spisovateľských organizácií a všetko sa zdalo byť v poriadku. Niekedy okolo roku 2010 začali silnieť hlasy, spočiatku najmä zo strany AOSS, že budova začína byť v havarijnom stave. Vzápätí sa objavili názory, že jediným možným východiskom je budovu prenajať, a to správcovskej firme – už spomínanej eseročke Arhur DS.
■ ZÁKULISNÉ ŤAHY
Situácia sa vyhrotila v lete 2012, keď zástupcovia dvoch spisovateľských subjektov, teda SSS a AOSS – Pavol Janík a Braňo Hochel – podpísali s firmou Arthur DS zmluvu o prenájme Domu spisovateľov. Neštandardné bolo však to, že zmluva znela na desať rokov s opciou na ďalších dvadsaťdva rokov, čo sa prakticky rovnalo predaju budovy. Ešte neštandardnejšie však bolo to, že sa členská základňa o zmluve dozvedela, až keď bolo po všetkom. Zdvihla sa vlna odporu najmä zo strany Slovenského centra PEN a z členskej základne SSS. V prípade Spolku slovenských spisovateľov to napokon vyústilo na členskom zhromaždení k odvolaniu starého vedenia a k voľbe nového, ktoré sa zaviazalo hľadať východiská, ako budovu pre spisovateľov zachrániť. Začali sa právne analýzy a hľadanie spôsobu, ako pôvodnú, pre spisovateľov krajne nevýhodnú zmluvu zrušiť. Medzitým sa predsedom AOSS stal Ľubomír Belák. Ten dostal od zástupcov jednotlivých spisovateľských organizácii združených v AOSS mandát budovu, teda jej polovicu, predať. Podľa zákona ponúklo AOSS budovu na predaj najprv MK SR, ktoré však pre údajný nedostatok finančných prostriedkov na kúpu nereflektovalo. Vzápätí 29. apríla 2014 AOSS podpísalo kúpnopredajnú zmluvu s už spomínanou eseročkou Arthur DS a následne boli zmeny zanesené 5. mája do katastra nehnuteľností. Čudné na celej veci je to, že napriek úsiliu SSS využiť svoje predkupné právo na polovicu budovy, ktorej sú spoluvlastníci, AOSS na ich snahy nereagovala. Ešte čudnejší je však fakt, že práve 29. apríla, teda hneď po podpísaní kúpnopredajnej zmluvy s AOSS, firma Arthur DS založila svoje aktíva a pasíva firme VP Epsilon, s. r. o. Vyzerá to tak, že Dom spisovateľov na Laurinskej ulici mení (spolu) majiteľa vo veľmi rýchlom tempe, pričom sa objavili informácie, že posledne menovaná firma má blízko k istej silnej finančnej skupine.
■ NEISTÁ BUDÚCNOSŤ
Vedenie SSS sa rozhodlo konať a 14. mája podalo prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh súdu na predbežné opatrenie, ktoré by zneplatnilo predaj, a tým aj spomínaný zápis do katastra nehnuteľností. Trvá na svojom predkupnom práve a verí, že súd rozhodne v prospech Spolku slovenských spisovateľov, ktorý bude mať v blízkej budúcnosti svoje členské zhromaždenie v Trnave. Ako nás informoval predseda SSS Miroslav Bielik, jedným z hlavných bodov programu bude práve osud budovy Domu spisovateľov. Spolok sa totiž za nijakých okolností nechce budovy vzdať a má pripravený plán na jej revitalizáciu. Dokonca si našiel aj partnera, ktorý by mu pomohol obnoviť kníhkupectvo s libresom na prízemí Domu spisovateľov, ktoré je dnes premenené na butik s čudným textilom, absolútne sa nehodiaci do tejto turistami najnavštevovanejšej časti centra Bratislavy. Vývoj celej kauzy tak vstupuje do finále a my vás budeme o jej priebehu informovať.