Stále bojujeme o existenciu

thumbnail

KOMENTÁR

Iskrenie vo vládnej koalícii vyvolávalo a stále vyvoláva obavy o existenciu Slovenska. Pravda u tých, čo vnímajú historické súvislosti a pohyb na medzinárodnej scéne. Predovšetkým Slovensko má susedov, ktorí nemajú problém siahnuť po jeho území v každom príhodnom čase. Maďarsko stále sníva svoj sen o veľkom Maďarsku a Poľsko to isté. Česko si na budúci rok bude pripomínať sté výročie vzniku Česka, nie Česko-Slovenska, takže Slovensko by malo byť práve v tomto čase veľmi obozretné tak vo vnútornej, ako i v medzinárodnej politike. Projekt troch morí, v ktorom hlavnú úlohu chce zohrávať Poľsko,  iba potvrdzuje oprávnenosť na obavy o celistvosť Slovenska.

Štáty nemajú priateľov, iba záujmy, túto paradigmu si Slováci dosiaľ neuvedomujú. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sme dokorán otvorili svoje národné bohatstvo zahraničnému drancovaniu. Cudzinci skupujú pôdu, zmocňujú sa nerastného bohatstva a vody – posledných komodít, ktoré okrem ľudského potenciálu sú ešte vo vlastníctve štátu.  Ale dokedy? Že zodpovednosť za ďalší vývoj leží najmä na strane Smer-SD, nemožno pochybovať. Ďalší dvaja koaliční partneri sú viac-menej do počtu. Navyše  Béla Bugár sa ukazuje ako spojenec do každej koalície. A toto by mala mať na pamäti predovšetkým SNS, lebo od nej voliči právom očakávajú politicky zodpovedné rozhodnutia. Ibaže  ostatné kroky predsedu strany Andreja Danka nesvedčia o tom, že  novodobá SNS sa vôbec nejako zmenila.

Dnešná situácia Slovenska veľmi pripomína obdobie pred druhou svetovou vojnou. V tom čase Nemecko rozhodovalo o Slovensku a dnes by to malo byť zasa jadro EÚ? V ňom  prím opäť zohráva  Nemecko. Navyše situáciu v Európe dnes komplikujú imigranti. V druhej polovici minulého storočia sa Nemecko vydalo cestou prijímania gastarbeitrov, najmä z Turecka. Presne kopírovalo politiku Ameriky v dovážaní otrokov z čierneho kontinentu. V súčasnosti je Nemecko zaplavené cudzou kultúrou a potrebuje  sa zbaviť aspoň časti tohto bremena. Lenže dnešní migranti neprichádzajú do Európy pracovať, ale užívať si sociálne dávky. A to rozčuľuje štáty, ktoré nemali nič s kolonizačnou politikou. Môže byť teda jadro EÚ v dnešnej situácii pomocou pre malý štát, akým je Slovensko?

Nie je tajomstvom, že zloženie strany Smer-SD nie je homogénne. Ak by strana predstavovala ideologicky čistú ľavicovú stranu, Slovensko by bolo ohrozené vlastnou vládou. Vidno to na politike EÚ, v ktorej až do tohto roku mali výrazný vplyv  ľavičiari. EÚ sa síce deklaruje ako únia národných štátov, ale jej rozhodnutia dávno stratili rešpekt pred národnými politikami. Naopak, celkom zreteľne to pozorujeme na boji Maďarska a Poľska proti kvótam EÚ pri rozdeľovaní migrantov. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vynáša rozsudky nad národnými štátmi, ktoré sa bránia voči asanácii vlastnej kultúry. Známym sa stalo rozhodnutie proti Taliansku o umiestnení krížov v školách. Matka ateistka sa sťažovala na prítomnosť krížov v triedach. Krajský súd žalobu matky zamietol, lebo dospel k záveru, že „kresťanský kríž symbolizuje taliansku históriu a kultúru, a teda taliansku identitu, ako aj rovnosť, slobodu, toleranciu a náboženskú neutralitu štátu a je súčasťou právneho dedičstva Európy a západných demokracií“. Ale ESĽP rozhodol, že „prítomnosť kríža v triedach presahuje používanie symbolov v špecifickom historickom kontexte“. Jeho rozhodnutie po sťažnosti Talianska zmenila Veľká komora. Ale dokedy to Európa vydrží? Najmä ak samotní jej obyvatelia netrvajú na vlastných hodnotách.  Nie je tajomstvom, že sa už ozvali predstavitelia islamu a žiadali zrušiť kríže, napríklad aj na švajčiarskej vlajke. Nielen Švajčiari majú kresťanský symbol na svojej vlajke, máme ho aj my, Dánsko, Fínsko, Malta...

Šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák sa po podpise Memoranda o štruktúrovanej spolupráci s Nemeckom vyjadril, že „Slovensko nebude nikdy viac zvrchované, ako keď bude sedieť za tým stolom, kde sa rozhoduje o budúcnosti, a ten stôl sa volá Európska únia“. Ide však o to, čo to Slovensko bude stáť. A či ide o rozhodnutie, ktoré zachráni existenciu samotného štátu.

Eva ZELENAYOVÁ

  



Pridaj komentár