Stále cítiť závany čechoslovakizmu

thumbnail

Scenáristických lapsusov pribúda i v publicistických reáliách. Rok 2018 začali naši politici ale aj médiá prinajmenej rozpačito. Aj keď si prvého januára mohlo Slovensko pripomenúť tisícstopäťdesiat rokov od uznania staroslovenčiny ako štvrtého liturgického jazyka a dvadsaťpäť rokov od vzniku novodobej Slovenskej republiky, politici aj  médiá obišli tento dátum, akoby v kalendári ani nejestvoval. Ale už začiatkom roka sa začali oslavy vzniku bývalého Česko-Slovenska, hoci si tento dátum pripomenieme až koncom októbra. A politici na obidvoch stranách si ho začali pripomínať vo veľkom štýle. Český prezident Miloš Zeman odkázal Slovákom, že Dubček bol len „podělaný hrůzou“  a slovenský premiér Robert Fico na Pražskom hrade ďakoval Čechom a Moravanom za „krásny vzťah k Slovensku“.

ČUDNÝ SCENÁR

Čudný scenár mala televízna relácia na verejnoprávnej televíznej RTVS na Dvojke, ktorá začala sériu programov k dvadsiatemu piatemu výročiu vzniku Slovenskej republiky – kupónovou privatizáciou. Reláciu prevzala slovenská televízia od českej, iba ju doplnila o niektorých protagonistov zo Slovenska. Povedzme o Ivana Mikloša. A súkromná TA3 pridala k hodnoteniu štvrťstoročia premien slovenskej ekonomiky aj Dzurindu a ďalších, čo hádzali vlajkové lode nášho hospodárstva cez privatizačnú palubu.

O týždeň neskôr, 11. januára, odvysielala televízia na Dvojke v programe SK Dejiny Štátoprávne snahy Slovákov, čo uviedla ako „Populárno-náučnú diskusiu o objavovaní zlomových okamihov našich dejín venovanú 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky“. Zmena nastala vtom, že diskusiu viedol M. Bajaník, známy z televíznej obrazovky ako moderátor hlavných večerných správ RTVS. Pre mnohých to bolo prekvapenie, ale tento moderátor – mimochodom podľa našich informácií vyštudoval históriu – riadil diskusiu objektívne, nezaujato – dokonca aj keď sa diskutujúci dotkli obdobia prvej Slovenskej republiky. Výber hostí bol však z iného súdka.  Jedným z nich bol sociológ Michal Vašečka, ročník 1972. Ten Vašečka, ktorý sa počas referenda o rodine  predstavil ako jej odporca, kritizoval aktivistov z Aliancie za rodinu (AZR), že „propagujú takzvanú tradičnú rodinu, stále trvajú na definícii manželstva ako manželstva muža a ženy“. Ďalej povedal: „To je jedno zo základných nepochopení. Oni totiž neberú do úvahy premenlivosť identít ľudí. To, že niekto môže byť otcom v rodine bez toho, aby mal pohlavné znaky, ktoré by tradičný otec mal mať. Inými slovami, môže to byť žena s mužskou identitou. Alebo naopak. A toto je odmietané. Práve tu niekde sa začína spor, o ktorom neviem, ako sa dá vyriešiť, pretože moderná spoločnosť 21. storočia premenlivosť identít nielen pripúšťa a podporuje, ale predovšetkým jej hlboko rozumie ako jednej zo svojich základných charakteristík.“

ČECHOSLOVAKIZMUS

Slovenská televízia teda pozvala do relácie človeka, ktorý sa absolútne diskvalifikoval už aj tým, že nepozná slovenskú ústavu alebo ju vedome  ignoruje. Ústava SR v čl. 41 definuje manželstvo ako „jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“. Vašečka pracoval pre Inštitút pre verejné otázky, ktorý je známy svojou čechoslovakistickou orientáciou. Čechoslováci nepochopili rozdiel medzi Čechmi a Slovákmi, ktorý sa jasne ukázal už pred sto rokmi  po vzniku Česko-Slovenska. Česi inklinovali k ateizmu, Slováci ku kresťanstvu. Už 8. januára 1919 sa reformované duchovenstvo v Prahe rozhodlo odtrhnúť od Ríma a založilo tzv. Československú cirkev. Československý školský systém bol v medzivojnovom období zjavne proticirkevný. Aj dnes medzi prívržencami čechoslovakizmu vidno ľudí patriacich do týchto reformovaných cirkevných spoločenstiev. Napríklad novinár Štefan Hríb či kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák a mnoho ďalších.

Netreba ani zabúdať ako dopadli naše spoločné česko-slovenské dohody – Clevelendská a Pittsburská dohoda. Čo z nich bratia Česi splnili a čo nie...

                                                          Eva ZELENAYOVÁ – Karikarúra: Andrej MIŠANEK



Komentáre

  1. Dušan Juraj píše:

    Pokiaľ sa nezačne robiť poriadok v školskom systéme hlavne vo výučbe histórie nikdy nebudeme hrdým národom . Pre nízke platy mladá inteligencia uteká za hranice , čiže všetko zo všetkým súvisí ...

  2. Juraj Karovič píše:

    Ja by som pritvrdil. Nie je to len čechoslovakizmus. Je to xenofóbia voči slovenskému národu. Je to xenofóbia, i keď žijú medzi nami stáročia, vnímajú nás ako cudzí prvok..