Starobylý Belehrad – brána Balkánu  

thumbnail

Srbská metropola má sedemtisícročnú históriu osídlenia. Belehrad, najväčšie a najľudnatejšie mesto západného Balkánu. Niekdajšie hlavné mesto Juhoslávie, dnes politická, ekonomická a kultúrna metropola Srbskej republiky. Vzhľadom na svoju výhodnú centrálnu polohu pri  ústí rieky Sávy do Dunaja, na križovatke obchodných ciest, je toto miesto osídlené takmer odnepamäti. Mesto s vyše sedemtisícročnou kontinuitou osídlenia predstavovalo dlhé stáročia bránu na Balkán. Tu sa stretáva kultúra strednej Európy a Balkánu, resp. Orientu. Mesto, ktoré bolo počas svojej dlhej histórie nespočetne ráz ničené, rozrumenené a spálené – naposledy „humanitárnym“ bombardovaním NATO v roku 1999 –  a  vždy odznova budované, je symbolom večnej obnovy a kolobehu života.

belehrad-jarinkovic_foto-1
Po americkom bombardovaní.

Belehrad žije svojím rušným životom. Človek tu priam cíti nespútanú živelnú energiu, pulzujúcu každodenne v uliciach centra až do neskorých nočných hodín. Toto vyše jeden a pol miliónové mesto síce vzhľadom na svoje búrlivé dejiny, turecké bašovanie a všetky vojny, ktoré sa ním prehnali, nemá také zachované a výstavné historické centrum, napriek tomu má svojskú, originálnu atmosféru, ktorá človeka očarí. Ľudia sú tu bezprostrední, družní a komunikatívni. Nie sú takí protokolárno-oficiálni v komunikácii, ako je u nás zvykom – aj neznámi ľudia si medzi sebou bežne tykajú. Zoznamovanie je rýchle. Od začiatku ma fascinoval tento neformálny spôsob komunikácie, okorenený často používaným oslovením „brate“ (bratku), ktorým sa na seba bežne obracajú aj ľudia, ktorí sa v živote nikdy nevideli. Ja som si toto mesto zamiloval počas svojich štúdií a potom som sa sem často a rád vracal.

PEVNOSŤ KALEMEGDAN

Napriek tomu, že Belehrad nemá zachované staré historické centrum, ako je pre podobné veľkomestá príznačné, predsa len sa tu nájde dosť zaujímavých pamätihodností. Pomyselnú os centra mesta tvorí najrušnejšia pešia ulica Kniežaťa Mihajla (Knez Mihaljova), na severozápade vyúsťujúca do parkového komplexu pevnosti Kalemegdan na návrší nad ústím Sávy do Dunaja s výhľadom na Veľký vojnový ostrov (Veliko ratno ostrvo), ktorý obteká Dunaj i Sáva, a protiľahlý breh, kde sa nachádza mestská časť Nový Belehrad.

Aj keď samotný názov pevnosti pochádza z éry tureckej okupácie (Kale – pevnosť a Megdan – boj) nachádzajú sa tu základy opevnení od 11. storočia. Kalemegdan tak predstavuje svojský prierez srbskými dejinami od stredoveku podnes, pričom jeho terajší vzhľad mu dala rakúska rekonštrukcia a nová výstavba v 18. storočí. Symbolom mesta sa stala bronzová socha Víťaza od známeho sochára Ivana Meštroviča, osadená na dórskom stĺpe s podstavcom v hornej časti Kalemegdanu v roku 1928 na počesť desiateho výročia prerazenia solúnskeho frontu, ktorým sa začal víťazný pochod srbského vojska oslobodzujúceho srbské územia z rakúsko-uhorskej okupácie. Na Kalemegdane sa nachádza aj Vojensko-historické múzeum s voľne prístupnou vonkajšou expozíciou obrnenej vojenskej kolesovej i pásovej techniky i delostrelectva. Múzeum ponúka prierez vojenskými dejinami Srbska a západného Balkánu aj v interiérovej expozícii. Vidieť tu možno trebárs Titovu maršalskú uniformu, zakrvavenú uniformu kráľa Alexandra Karadjordjeviča, zavraždeného v októbri 1934 v Marseille, či trofeje z najnovších čias: zbrane, uniformy a  súčiastky výstroja ukoristené teroristom z UČK, zajatým vojakom USA, či trosky z „neviditeľného“ bombardéra F 117A, ktorý zostrelili Srbi počas bombardovania NATO. Škoda len, že výtvarno-vizuálne riešenie  expozície je už prekonané.

Smerom od Kalemegdanu k centru nad brehom zvažujúcim sa k Sáve sa nachádza malebná časť mesta Varoš kapija, ktorá predstavovala administratívne centrum kniežacieho Srbska v polovici 19. storočia. Nachádza sa tu Zborový chrám, sídlo Patriarchátu Srbskej pravoslávnej cirkvi (SPC), ako aj knižnica a múzeum patriarchátu SPC. Hneď neďaleko je Palác kňažnej Ľubice (Konak kneginje Ljubice), ktorý dal vystavať pre svoju manželku a deti knieža Miloš Obrenovič v roku 1831; dnes je v ňom expozícia a výstavné priestory Múzea mesta Belehrad.

TEPNA BELEHRADU

Ak by sme sa držali zvyčajnej trasy promenádujúcich sa Belehradčanov od Kalemegdanu, vracali by sme sa do centra naspäť po Knez Mihajlovej ulici, stáčajúcej sa smerom na juh. Na ulicu Knez Mihajlovu sa napája spleť ostatných uličiek centra a dve námestia. Na Študentskom námestí (Studentski trg) sídli rektorát Univerzity v Belehrade, Filozofická, Filologická a ďalšie fakulty, ako aj Etnografické múzeum a neďaleko aj Múzeum národných buditeľov Vuka S. Karadžiča a Dositeja Obradoviča v rázovitom domčeku balkánskej architektúry s tureckými prvkami.  Nemenej významným je Námestie republiky (Trg republike), ktorému dominuje bronzová jazdecká socha kniežaťa Mihajla Obrenoviča z roku  1882, pripomínajúca oslobodenie Srbska od Turkov. Námestie je najčastejším miestom dohodnutých stretnutí, najmä schôdzok mladých párov. V miestnom žargóne tak trochu dehonestujúco nazývajú toto miesto stretávok „pri koňovi“ (kod konja). Námestie lemuje budova Národného múzea (momentálne v rekonštrukcii)  a budova Národného divadla. Ak by ste pokračovali ďalej do miest, kde ulica Kniežaťa Mihajla plynule prechádza do ulice zvanej Terazije, a pri hoteli Moskva prešli popod podchod na druhú stranu ulice a potom ešte raz prešli popod Dom odborov, vyšli by ste na Námestie Nikolu Pašiča. Pomenovali ho podľa významného srbského premiéra, ktorý dominoval srbskej politickej scéne od posledného decénia 19. storočia až do dvadsiatych rokov 20. storočia. Vľavo by ste videli budovu Skupštiny (Zhromaždenia – parlamentu), napravo, v niekdajšom kráľovskom paláci, dnes sídli mestská administratíva – magistrát. Priamo oproti uzatvára námestie budova pošty. Za ňou na Bulvári Kráľa Aleksandra stojí Chrám sv. Marka, vystavaný v roku 1940 na mieste staršieho chrámu z roku 1835, kde sa nachádza sarkofág s ostatkami srbského cára Stefana Dušana, za éry ktorého Srbsko siahalo od Dunaja až po Egejské more. Svojím významom je však nesporne dôležitejší Chrám sv. Sávu vybudovaný v mestskej časti Vračar, zasvätený patrónovi srbských učiteľov a zakladateľovi autokefálnej Srbskej pravoslávnej cirkvi Rastkovi z panovníckeho rodu Nemanjičovcov, ktorý vošiel do dejín ako svätý Sáva. Chrám vybudovali na mieste, kde údajne Turci spálili v roku 1594 jeho ostatky už v tom čase Srbmi uctievané ako sväté relikvie. S výstavbou sa začalo v roku 1935 a trvala do roku 2004. Je to najväčší pravoslávny chrám Balkánu. Chrámom sv. Sávu sa končí symbolická os vedúca od Kalemegdanu cez jednu z hlavných tepien Belehradu (ul. Kniežaťa Mihajla, Terazije, Kráľa Milana, Námestie Slávia).

PONUKA KULTÚRY

Belehrad je najväčším centrom srbskej kultúry a poskytuje veľké možnosti na kultúrne vyžitie. Sídlia tu mnohé múzeá. Dovedna ich je štyridsaťtri, rôznych zameraní a profilácií. Spomeňme aspoň tie významnejšie: Múzeum súčasného umenia, Historické múzeum Srbska, Múzeum histórie Juhoslávie, Múzeum obetí genocídy, Múzeum najvýznamnejšieho juhoslovanského literáta a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Iva Andriča (výstavu venovanú tomuto velikánovi svetovej literatúry privezú z Belehradu do Košíc, kde ju budete môcť vidieť vo Východoslovenskom múzeu od  novembra 2016). V Belehrade sa nachádza aj múzeum svojho času nedoceneného srbského vynálezcu Nikolu Teslu. Zaujímavosťou je Múzeum africkej kultúry s veľkým počtom zbierkových predmetov z desiatich afrických štátov. Návštevníkov určite osloví aj múzeum letectva, kde sú vystavené ďalšie trofeje z čias bombardovania NATO.Na svoje si v Belehrade prídu aj milovníci divadelného umenia. V meste si môžu vybrať z ponuky vyše štyridsiatich divadiel, z nich spomeňme aspoň Ateliér 212, ktorý má renomé aj v zahraničí. Vzhľadom na ekonomickú situáciu v Belehrade došlo za posledné roky k zníženiu počtu kín, ktorých počet sa ustálil na desať– sú to zväčša veľké multiplexy s celkovým počtom tridsiatich šiestich kinosál.

ODDYCHOVÉ MIESTA

Belehradčania majú k dispozícii viacero oddychových a výletných miest na rekreáciu tela i ducha. Ja som si obľúbil lesný park Zvezdara, nachádzajúci sa v rovnomennej mestskej štvrti neďaleko internátu, kde som kedysi býval. Park tým, že je situovaný na návrší, poskytuje nádherné výhľady na mesto s dominantnou siluetou Chrámu sv. Sávu v pozadí. Oddychovými miestami sú aj parky Topčider a Košutnjak. V letnej páľave, keď vinou nahriateho asfaltu v meste pocitová teplota nezriedka dosahuje 40 stupňov Celzia, je najviac vyhľadávaným miestom oddychu Ada Ciganlija – ostrov na rieke Sáva. Tu je na prehradenom ramene rieky vybudovaná dlhočizná pláž, kde si môže užívať slnka stotisíc kúpajúcich sa. V sparných letných dňoch tu býva doslova hlava na hlave.

Najbližším výletným miestom v okolí mesta je Avala – 511 metrov vysoký vrch vzdialený 16,5 kilometra južne od Belehradu. Na Avale je ďalšie z Meštrovičových diel – Mauzóleum neznámemu hrdinovi, symbolizujúce obete boja za nezávislosť južnoslovanských národov, vybudované v roku 1938 na mieste pôvodného skromného hrobu vojaka padlého v prvej svetovej vojne. Nachádza sa tu aj pamätník sovietskym veteránom na čele s maršalom S. Birjuzovom, ktorí tu zahynuli pri páde lietadla v roku 1964, a televízna veža. Pôvodná veža z roku 1965 bola zničená počas bombardovania v roku 1999. V roku 2009 bola nanovo postavená v pôvodnej podobe, ale o meter vyššia. Na jej vrchole sa nachádza reštaurácia s neskutočne pôsobivým výhľadom.

belehrad-jarinkovic_kalemegdanSRBSKÁ KUCHYŇA

Belehrad ponúka množstvo pôžitkov pre milovníkov kulinárskeho umenia. Obľúbené sú najmä špeciality z mletého mäsa. Múčniky a koláče sú z nášho pohľadu veľmi presladené a mastné. Pre Balkán je typická aj konzumácia tureckej kávy. Najvychýrenejšie reštaurácie sa nachádzajú v Skadarskej ulici neďaleko Námestia republiky, kde sa schádzali belehradskí umelci. Nevšedným zážitkom je návšteva Skadarlije, ako ju miestni nazývajú, počas letných večerov, keď sú reštaurácie vysvietené a sedí sa vonku pri živej hudbe. Výborný dojem na mňa urobila Reštaurácia Mikan, ponúkajúca tradičnú kuchyňu v príjemnom starosvetskom prostredí neďaleko centra na Birjuzovej ulici. Najlepšie sarajevské špeciality nájdete v „čevapdžinici“, teda v reštaurácii, kde sa pripravujú čevapčiči a iné grilované špeciality, U Waltera na ulici Strahinjiča bana. Názov je odvodený od známeho „partizánskeho“ filmu Walter bráni Sarajevo s Velimirom Batom Živojinovičom v hlavnej úlohe. Ak by ste chceli ochutnať naozaj niečo extra, odporúčam reštauráciu rybích špecialít Ribnjak. Nachádza sa pomerne ďaleko od centra (na prepravu treba použiť taxík) na protiľahlom brehu Dunaja za Pančevačským mostom. Je situovaná na houseboate s vlastným zásobovaním čerstvých rýb. Najviac ma prekvapila vynikajúca rybacia klobása, chuťou nerozoznateľná od bežnej, dobre vyúdenej domácej klobásy. Súčasťou predjedla boli aj varené slimáky v pikantnej omáčke či žabacie stehienka a špeciálny druh húb upravených na spôsob pečenej sliepky. Hlavný chod pozostáva z rôznych druhov rýb, pripravených na rôzne spôsoby. Vynikajúco sa k nim hodí kvalitné srbské víno Tamjanika. Pri dobrom víne sa nateraz s Belehradom rozlúčime.

Text a foto: Martin JARINKOVIČ



Pridaj komentár