Staronové vedenie zostáva na čele

thumbnail

Bulharské voľby zmenu kurzu krajiny zrejme neprinesú. V nedeľu 26. marca sa v Bulharsku uskutočnili predčasné parlamentné voľby, ktoré však zrejme veľké zmeny neprinesú. Bulharsko bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať v doterajšom kurze pod staronovým vedením víťaza volieb – Bojka Borisova, lídra strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB).

Bývalá vláda B. Borisova odstúpila po prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil generál Rumen Radev. Ten kandidoval s podporou opozičnej Bulharskej socialistickej strany (BSP). V predčasných voľbách sa o podporu voličov uchádzalo dvadsaťjeden politických subjektov, z ktorých sa do parlamentu dostalo päť: GERB (33 percent), BSP (27 percent), Zjednotení patrioti (OP) a strana tureckej menšiny (DPS) so zhodnou podporou po 9 percent a štvorpercentné kvórum tesne prešla aj populistická strana VOLJA biznismena Veselina Mareškiho, ktorý sa sám velikášsky pasoval za „bulharského Trumpa“. Strana GERB podľa údajov Centrálnej volebnej komisie zvíťazila v 18 z 28 bulharských oblastí, BSP v siedmich, prevažne severozápadných oblastiach a DPS v troch oblastiach obývaných tureckou menšinou. V celkovom hodnotení, ako konštatovali bulharskí analytici, socialisti oproti voľbám z roku 2014 strojnásobili svoj elektorát, lenže oproti prezidentským voľbám došlo k miernemu poklesu ich podpory.

MOŽNÉ KOALÍCIE

Uvedené výsledky ponúkajú niekoľko variantov možného vývoja. Najpravdepodobnejším sa podľa bulharských médií zdá byť koaličná vláda strany GERB so Zjednotenými patriotmi (zoskupenými z troch národných strán). Tento variant by mal v 240-člennom Narodnom sabranii tesnú podporu 122 poslancov. Možným rizikom pre zostavenie takejto vlády, ako odznelo v Bulharskej národnej televízii (BNT1), by mohol byť nesúhlas z bruselskej centrály ľudovcov, ktorej členom je GERB. Možnou je aj širšia koalícia GERB – OP – VOLJA s podporou 134 poslancov, prípadne menšinová vláda GERBU s tichou podporou OP. V hre je aj prípadná menšinová vláda GERBU s tichou podporou DPS, ako ponúkol jej líder Mustafa Karadaj, aby vyhodil zo sedla patriotov. Prípadnú veľkú koalíciu GERB – BSP vylúčila hneď vo svojej prvej reakcii po vyhlásení výsledkov volieb líderka BSP Kornelia Ninová, ktorá povedala, že chce byť alternatívou GERBU, s ktorým sa pre principiálne odlišné stanoviská nemôžu bulharskí socialisti zhodnúť. Zároveň dodala, že ak sa nepodarí Borisovovi v prvom kole zostaviť vládu pokúsi sa o to BSP.

TURECKÝ FAKTOR

V priebehu predvolebnej kampane došlo k zhoršeniu vzťahov s Tureckom pre podporu Ankary politickým aktivitám tureckej menšiny v Bulharsku. Toto miešanie sa do bulharských vnútropolitických záležitostí bolo v Bulharsku vnímané s nevôľou. Angel Džambazovski z OP napríklad postoje R. T. Erdogana označil za hrozbu pre národnú bezpečnosť a územnú celistvosť Bulharska. Médiá dávali tureckú politiku voči Bulharsku do kontextu sporu medzi Ankarou a Berlínom či Amsterdamom a písali o Erdoganovom pokuse o inváziu na Európu. Turecký faktor sa v kampani prejavil aj v rozpravách na zahraničnopolitickú tému. Predstaviteľ GERBU Toma Bikov napríklad v jednej debate vyslovil stanovisko, že ak Bulharsko čaká podporu od EÚ vo vzťahu k Turecku, potom musí prejaviť solidaritu k EÚ pri sankciách a trende politiky voči Rusku, narážajúc pritom na socialistov volajúcich po zmene kurzu voči Moskve, ako aj na zlepšujúce sa turecko-ruské vzťahy. V konečnom dôsledku mal turecký faktor vplyv aj na výsledok volieb. Ako uviedol v povolebnej debate na BNT1 analytik Haralan Aleksandrov, socialistom sa turecká karta vypomstila, lebo vystrašení voliči, našli oporu v GERBE. Borisov podľa neho zaujal pozíciu zmierovateľa upokojujúceho verejnosť, čo bol podľa neho geniálny ťah.

V Bulharsku podobne ako na Slovensku došlo na mutáciu tradičného pravo-ľavého hodnotového modelu, v ktorom pravica je konzervatívnou a ľavica liberálnou. Politológ Ognjan Minčev to vyjadril pomerne jednoznačne. Podľa neho je pravo-ľavé delenie v Bulharsku podmienečné, pretože z hľadiska svetonázorového spektra je BSP – napriek tomu, že sa hlási k ľavici, najkonzervatívnejším subjektom a pravicová GERB je skôr pragmatickou než ideovo ľudovou (rozumej pravicovou) stranou.

Martin JARINKOVIČ

 



Pridaj komentár