Susednými štátmi zmieta neistota slabých vlád

thumbnail

Keď letíte do Berlína alebo z Berlína v oboch smeroch, je lietadlo plné. Keď vysadáte v Bratislave z pražského vlaku, je takisto plno. V oboch prípadoch ide v drvivej väčšine o mladých ľudí – z nich sa každého inak dotýka situácia v dvoch v Európe susediacich štátoch, ktoré majú nevídané problémy zostaviť po voľbách bez problémov vládu. Pre Slovensko ide v oboch prípadoch v značnej miere o prvoradé štáty. Situácia v Nemecku zamestnáva celú Európu, je to predsa najsilnejšia ekonomika, rozhodujúci štát Európskej únie. Federálne Nemecko má od čias zjednotenia (1990) mimoriadne skúsenosti s politickou spoluprácou rôznych, na prvý pohľad protichodných strán. Nemecko má šestnásť spolkových krajín, z nich v trinástich vládnu koalície rôznych strán, takže o skúsenosti nie je núdza. Napriek tomu Nemecko svojimi spormi, hádkami, ba politickým chaosom, aký pri zostavovaní novej vlády ešte nikdy nebol, nielen zamestnáva Európu, ale i politikov a médiá v susediacich štátoch.

CHAOS A BIEDA

Stav, ktorý tam panuje, kladie pred všetkých otázky, na ktoré treba hľadať odpoveď. Jednu podmieňuje fakt, že nemecká trhová ekonomika, založená na koncepte sociálnej trhovej ekonomiky, už takou nie je. Sociálna trhová ekonomika – čísla neklamú – stratila ten rozmer, čo v Nemecku mala. Heslo kancelárky Merkelovej a jej strany CDU o krajine, kde dobre a radi žijeme, už pre veľmi veľa ľudí neplatí. Poučný je prepad strany sociálnej demokracie – podľa analytikov jej obnova je možná, len keď sa vydá v sociálnych otázkach čo najväčšmi doľava a nájde čo najlepšie východisko v otázkach migrácie. To sú dve základné oblasti. Sociálne otázky sú v popredí preto, že roztvárajú nožnice medzi sociálnymi vrstvami. Najlepšie zarábajúci si za ostatných desať rokov v príjmoch polepšili o pätnásť percent, kým dolným štyridsiatim percentám príjmy klesli. Vedenie tridsiatich podnikov, ktoré tvoria rebríček nemeckej burzy DAX, dnes zarába 57-násobne viac ako zamestnanci týchto podnikov. Okolo 3,2 milióna ľudí v Nemecku má viac ako jedno zamestnanie – za desať rokov je to nárast o vyše milión, takmer desať percent všetkých zamestnaných, napriek tomu, že majú trvalú prácu, je na hranici príjmov označujúcich chudobu, chudobou je ohrozených 2,8 milióna detí a mládeže. A mali by sme si zobrať aj poučenie z toho, ako nás zaskočila terajšia politická hra o Nemecko, pretože to prerastá aj do otázok budovania koncepcií Severoatlantickej aliancie.

ROZPAD ISTȎT

Dalo by sa pokračovať vnútronemeckými problémami, osobitne poukazujúc na pretrvávajúce veľké rozdiely medzi západom a východom štátu. Tu treba vidieť súvis medzi sociálnymi problémami a nárastom hlasov pre Alternatívu pre Nemecko, politickou stranou, s ktorou nechce mať nijaká iná strana nič spoločné, ale ktorá pribudla do spolkového snemu s tretím najväčším počtom poslancov. Rozpad doterajšej nemeckej sociálnej trhovej ekonomiky je len jedna stránka doterajšej podoby globalizácie a liberalizácie, pritom Nemecko zostáva ekonomicky silné a udržuje si svoje líderstvo vo vývoze tovarov a služieb. Napriek tomu povolebná situácia zostáva ponaučením o nevyhnutnosti nájsť rovnováhu medzi sociálnymi otázkami v spoločnosti, ktorá musí riešiť prisťahovalectvo, teda ide o toxickú výbušnú politickú zmes, a tiež fakt, že bohaté Nemecko nevedelo a nevie na to nájsť odpoveď, riešenie politikov, osobitne sociálnodemokratických, čo je viac ako naliehavý vnútroštátny problém a zdvihnutý prst pre iné štáty a ich predstaviteľov.

NESTABILITA ZA ROHOM...

Pri pohľade na dnešné zmeny, ktoré prinášajú a rozširujú doterajšiu nestabilitu a neistotu, vidíme nemecké prešľapovanie v čase nástupu sebavedomej politiky nového druhu v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, ako aj v Česku – ani v jedných voľbách, či už v Nemecku, Rakúsku alebo Česku, nešlo len o domáce problémy, ale najmä o nesúhlas v mnohom s nereformovanou Európskou úniou, nereformovanou Európskou komisiou. Volič neraz považoval koncepty európskych elít za nesprávne, čo sa najvýrečnejšie ukázalo v dlhoročnom zápase o povinné kvóty, čomu Slovensko dlhodobo odolávalo a nakoniec sa ukázalo, že jeho postoj bol realistický. Pri pohľade na chatrnú vládu-nevládu v Česku sme svedkami predovšetkým rozhodnutí českého voliča. Do čela jedného z bezpečnostne najdôležitejších parlamentných výborov sa dostáva stúpenec konšpiračných teórií, podporovateľ protinatovských a proruských internetových stránok. A to v čase cesty prezidenta Zemana, jednoznačného kritika zavedenia sankcií proti Rusku, na rokovania s prezidentom Putinom. To nám poskytuje aj pohľad na iné tóny, akcenty českej politiky nielen vo vnútri štátu, ale aj navonok.

VIZITY V MOSKVE

Už predchodca prezidenta Zemana Václav Klaus patrí medzi „rekordmanov“, Ruskú federáciu navštívil ako hlava štátu osemkrát. Prezident Zeman bol nielen na olympiáde v Soči, americkými a inými západnými štátnikmi bojkotovanej. Ako jediná hlava štátu z Európskej únie sa zúčastnil v roku 2015 na oslavách sedemdesiateho výročia Dňa víťazstva v druhej svetovej vojne.

Paradoxom českej povolebnej situácie zostáva vytrvalá obnovená žiadosť polície o to, aby špičkového víťaza českých volieb Andreja Babiša mohla trestne stíhať – v českej politike to nie je ojedinelý prípad, ale v tomto prípade úplne výnimočný. Bez ohľadu na vývoj to rozdeľuje českú verejnosť, české médiá a najmä českú politickú scénu. To všetko nebude bez následkov. Táto kríza ich zmení na nepoznanie, bude to úplne iná česká politika a spoločenská atmosféra, ako bola doteraz. Už teraz je jasné, že poslanci víťaznej strany ANO, tzv. „babišovci“, majú najbližšie svojím programom k druhej najsilnejšej strane ODS. Tá vstúpila do povolebnej situácie s ráznym odmietnutím koalície s ANO. Preto víťazné ANO neodmieta ani podporu komunistov a ani strany SPD/Sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru, ktorý teraz robí všetko možné, aby sa zbavil označenia za islamofóba a rasistu. V každom prípade sú to prvé voľby, po ktorých sa spolupráca jednotlivých strán podmieňuje neprekročením červenej čiary – a za neprekročiteľnú hranicu sa považuje spochybňovanie členstva Českej republiky v Európskej únii.

Tak tento problém Slovensko v roku 2017 určite nemá, iná otázka je poučenie zo sociálnych problémov Nemecka, z prepadu tamojšej sociálnej demokracie. Varovanie z oboch volieb je však jednoznačné – čím väčší nárast populizmu, marketingových strán, účelových prepojení, ako trieštiť politickú scénu a zostavu parlamentu, je hrozbou na udržanie politickej zodpovednosti nových strán za dobré spravovanie vecí verejných a správny chod štátnej administratívy.

Dušan D. KERNÝ: Berlín – Praha – Bratislava – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA

 



Pridaj komentár