Tibor MIKUŠ: „Štvrtý blok v Mochovciach mohol  už deväť rokov vyrábať elektrinu.“

thumbnail

ROZHOVOR TÝŽDŇA

Čo sme urobili, to dodnes slúži Slovensku. Verejnosť ho pozná najmä ako vynikajúceho odborníka na jadrovú energetiku a ako jej presvedčivého obhajcu. Bol riaditeľom Atómových elektrární Jaslovské Bohunice, generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva Slovenských elektrární i predsedom Výboru jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární. Má za sebou úspešnú kariéru športovca, je nositeľom titulu majster športu. Bol členom tieňovej vlády HZDS, poslancom NR SR, predsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti a po zmene štatútu aj  zakladajúcim členom Matice slovenskej. Aktuálne je Ing. Tibor MIKUŠ, PhD., (1952) predsedom Trnavského samosprávneho kraja.

  • Váš životopis je ukážkou úspešného muža. Stali ste sa špičkovým odborníkom v oblasti energetiky, štrnásťnásobným majstrom Česko-Slovenska a Slovenska v karate, poslancom NR SR, predsedom Trnavského samosprávneho kraja. Existuje niečo, čo ste chceli a nedosiahli?

To, čo ste povedali, znie síce lichotivo, ale len čo sa podarí dosiahnuť nejaký výsledok, hra sa začína odznova. Rád samozrejme spomínam na pekné chvíle, keď sa mi niečo podarilo v karate, ale oveľa viac si cením, že mám žiakov, ktorí boli úspešní nielen v karate, ale aj v živote.  A čo si  veľmi cením, je spustenie elektrárne v Mochovciach pred šestnástimi rokmi. Vo veľmi ťažkej medzinárodno-politickej situácii, pod obrovským tlakom zo strany niektorých našich susedov. Presvedčili sme príslušný výbor v Štrasburgu, že táto elektráreň je bezpečná a bude na prospech ľudí. Aj keď už mal pripravenú negatívnu deklaráciu, zmenil stanovisko. To je pre mňa oveľa cennejšie ako všetko ostatné. Spravili sme niečo, čo dodnes slúži Slovensku, a verím, že ešte bude užitočné aspoň ďalšie štvrťstoročie. A dovolím si tvrdiť, že keby bola v Mochovciach zostala naša garnitúra, tak štvrtý blok už najmenej deviaty rok vyrába elektrickú energiu.

  • V súčasnosti sa vedú diskusie o ich dostavbe. Viete, čo sa tam odohráva?

Viem, čo sa tam neodohráva. Jadrové elektrárne sú určité typizované jednotky. Napríklad elektrárne s reaktormi  typu VVER 440 sa konštruujú ako tzv. dvojbloky, teda sú tam dva reaktorové bloky, každý so svojím príslušenstvom. Časť zariadenia je však spoločná pre ďalšie  dvojbloky aj pre celú elektráreň. V Mochovciach sú projektované štyri dvojbloky. Ak postavíte jeden dvojblok a uvediete ho do prevádzky, tak ste spravili aspoň jednu tretinu z celkových prác. V elektrárni, pozostávajúcej zo štyroch blokov, len štyrikrát zopakujete jednu stavbu. My sme ukázali, ako zložiť tú prvú, ale prišla garnitúra po nás a druhý blok stavala dlhšie a drahšie, ako by sme ho boli stavali my. A prišla ďalšia garnitúra, a tá nie je schopná pomaly desať rokov pohnúť s tretím a so štvrtým blokom, aj keď v lokalite sú presné príklady toho, ako to treba urobiť. Rozprávanie o tom, že sa nebodaj zmenili požiadavky na bezpečnosť alebo že Fukušima...,  je klišé, ktoré sa využíva na ospravedlnenie nekompetentnosti.

MIkuš Tibor_2

  • Lenže tá nekompetentnosť nás stojí veľa peňazí...

Za môjho pôsobenia v elektrárňach bola dostavba  druhého bloku zadefinovaná na 49,5 miliardy Sk. Pár mesiacov po tom, ako nás nová vláda odvolala, boli prostriedky na druhý blok zvýšené o 2,5 miliardy korún, čo pri takýchto  veľkých investíciách nie je nič prekvapujúce . Ale zvyšovať náklady na trojnásobok alebo štvornásobok, ako sa to deje v súčasnosti, nemá nijaké racionálne vysvetlenie.

  • Atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach je na území vášho regiónu. Dva bloky V1 museli byť odstavené ‒ bola to podmienka prístupového procesu k Európskej únii. V akom sú stave? Dali by sa v čase krízy použiť?

Keď spomínate prístupový proces, myslím si, že v tom čase boli nedostatočným spôsobom obhajované národnoštátne záujmy Slovenska vo vzťahu k Európskej komisii. Bolo to chybné politické rozhodnutie, lebo elektráreň spĺňala všetky požiadavky týkajúce sa bezpečnostných štandardov v porovnaní s elektrárňami rovnakej generácie v Európe. V Arménsku v roku 1988  prekonala jadrová elektráreň zemetrasenie bez toho, žeby došlo k zásadným narušeniam. Arméni túto elektráreň, ktorá bola o generáciu staršia ako naša V1, po desiatich rokoch znovu uviedli do prevádzky a funguje. Aj V1 by mohla ďalej vyrábať elektrinu, ale problém  je v tom, že my sme vyradením jednej tretiny z vtedajšej kapacity jadrového programu prišli aj o odborný personál.

  • Predsedom samosprávy Trnavského kraja ste tretie volebné obdobie. To už zrejme máte čo bilancovať. Čo považujete za najväčší úspech v tejto funkcii?

Za deväť rokov prijalo zastupiteľstvo pod mojím vedením asi tisícpäťsto uznesení a podporilo ich okolo deväťdesiat percent prítomných poslancov. Nikdy som nemal tzv. svoje zastupiteľstvo. V prvom volebnom období som mal podporu deviatich  poslancov zo štyridsiatich. V druhom ten pomer predstavoval 16 : 24. Nikdy som s nikým nemal koaličné dohody. Ak som napriek tomu získal vysokú podporu pre návrhy predkladané do zastupiteľstva, zrejme mi poslanci dôverujú. A to považujem za veľký úspech. Znamená to tiež, že úrad pracuje  profesionálne. Vždy boli schválené zásadné dokumenty, ako napríklad rozpočty, nebol spochybnený nijaký postup. Bez nejakej publicity sa obišlo ocenenie od Výboru regiónov EÚ, ktorý nášmu TSK udelil cenu Podnikateľský región roka 2012. Boli sme historicky prvý región z nových krajín EÚ, ktorý takéto ocenenie získal.  My zo zákona nemáme taxatívnu povinnosť ani príslušné prostriedky na vytváranie pracovných miest.  Dlho sa usilujem presadiť tendenciu, že na vytváranie pracovných príležitostí sa potrebujeme vrátiť k zdravému rozumu a všetko, čo dokážeme, by sme si mali vyrobiť doma. Mám na mysli najmä poľnohospodárstvo, kde znížením závislosti od dovozu by sme zvýšili nielen vlastnú sebestačnosť, ale získali i pracovné miesta. Rovnako je to s energetikou, kde sebestačnosť vo výrobe energie je zároveň prejavom národnej bezpečnosti. Osobitne to platí v našom kraji, kde energetika i poľnohospodárstvo sú dominantné aj z celoštátneho hľadiska. Existujú však európske stratégie, ktoré majú aj podporu v konkrétnych finančných schémach a hovoria o tom, čo môže napomôcť vytváranie pracovných miest. A to je povedzme v zakladaní klastrov.

  • Kde a v čom môžu obyvatelia kraja vidieť vaše úspešné pôsobenie?

V obrovskom množstve zrekonštruovaných ciest, tvoria vyše tridsať percent. Podarilo sa nám niečo urobiť s modernizačným dlhom. Pred siedmimi rokmi som predložil do zastupiteľstva návrh na úver vo výške 1,5 miliardy eur, ktoré sme investovali do ciest. Cesta je to prvé, čo potrebuje občan, aby sa bezpečne pohyboval tam, kde je doma, bez ohľadu na to, či ide do školy, do práce, za kultúrou, k lekárovi alebo navštíviť priateľov. Ale tak isto je to prvá informácia pre návštevníkov a investorov.  Kde niet ciest, nikto nepríde. Toto bol jeden z najväčších úspechov. Jednak  že sa podarilo  presadiť úver, lebo veľké diela sa nedajú budovať bez externých zdrojov. Nedá sa hospodáriť tak, že koľko dostaneme, toľko minieme. To je veľmi jednoduchý spôsob, ktorý často uplatňujú niektoré samosprávy, a niektorí sa tým dokonca aj  chvália. Ja to považujem za chybu. Ak chcete niečo veľké spraviť, musíte si požičať a potom splácať. Bohužiaľ, inak to nejde.

  • V čom je Trnavský kraj jedinečný?

Kraj má zvláštnu geografiu, ale jeho najväčším bohatstvom sú ľudia. Vyše dvadsať percent obyvateľov kraja tvoria občania maďarskej národnosti. A fungujeme bez problémov. Trnava je známa ako malý Rím a bohatá na sakrálne pamiatky. Je to prvé mesto na území Slovenska s kráľovskými výsadami z roku 1238. Trnava bola duchovným a vzdelávacím centrom horného Uhorska, keď Turci obsadili Budapešť. V  Trnave stoštyridsaťtri rokov sídlila univerzita. Veľmi zaujímavý je pohľad  z mestskej veže. Nielen Trnava je bohatá na kultúrno-historické pamiatky, ale množstvo zaujímavostí by sme našli takmer v každej dedine. V Kopčanoch  máme zrejme najstaršiu kaplnku na Slovensku, čo je samo osebe jasným dôkazom starobylosti našej kultúry. Piešťany vyše sto rokov vyhľadáva kúpeľná klientela z celého sveta.  Maďarská kuchyňa je nepochybne  veľmi lákavá  pre každého gurmána.  Karpaty sú bohaté na vysokú zver, sú tam muflóny, objavil sa aj rys, diviaky. Rovnako Žitný ostrov je bohatý na zver. Alebo parádne obrobené vŕšky Záhoria. Kraj je známy vynikajúcim sortimentom vína zo štyroch vinohradníckych oblastí. Turistické  chodníky sme pomenovali po významných národných dejateľoch, cyklotrasy a vodné cesty v južnej časti nášho kraja poskytujú dobré podmienky na športové aktivity. Ale aj splavy na Váhu a mnoho ďalších príležitostí ponúka náš kraj domácim i návštevníkom. Obývajú ho ľudia, ktorí majú hlboké korene vo vzťahu k tradíciám, k dobrovoľníctvu. Folklórne festivaly v Červeníku a Krakovanoch majú vyše päťdesiatročnú tradíciu.

  • Žitný ostrov je obrovská zásobáreň pitnej vody. Ako sa pozeráte na najnovší ústavný zákon o ochrane vody?

Ochrana vody a zákaz jej vyvážania potrubím je dobrá vec. Tento zákon by mal byť  príkladom toho,  ako sa stavať k vlastnej zemi. Nemali by sme ju predávať. Prírodné bohatstvo by malo patriť tým, ktorí sú v danom území doma. Vždy som bol zástancom toho, že  sieťové odvetvia dôležité pre funkčnosť štátu, ako poisťovne, bankové inštitúcie, rozvod vody, elektriny  aj telekomunikácie, by mali byť v rukách  štátu a domácich podnikateľov. A presne takto sa pozerám na pôdu, vodu, lesy, nerastné bohatstvo. Pred desiatimi až dvanástimi rokmi ako člen tieňového kabinetu  som pripravoval surovinovú politiku štátu a niektorí kolegovia mi hovorili,  to už nerobme, to je už zastaralé, prekonané globalizáciou. Lenže práve následky globalizácie vo vzťahu k našim poľnohospodárom, prvovýrobcom by nás mali nabádať ku  gazdovskej zodpovednosti za to, čo sme zdedili po našich otcoch.

Mikuš Tibor_1

  • Aká osobnostná črta je dôležitá pre kandidáta na verejnú funkciu? Dokážu ju voliči postrehnúť?

Občanom možno uniká, že akou-takou zárukou dobrého výberu sú výsledky práce kandidáta. Ten, kto sľubuje, by mal preukázať, čo už v živote dokázal.  Nemôže dlhodobo dosahovať dobré výsledky človek, ktorý  nevie počúvať ľudí, ak nie je komunikatívny. Ale  darmo by bol komunikatívny, ak by nemal vzdelanie. Veľmi ma prekvapuje, že niektorí poslanci vzdelanie nepovažujú za potrebné pre verejnú funkciu. Veď je anarchia zveriť niekomu do rúk verejné financie, dávať osudy občanov do rúk nevzdelaným, nezodpovedným ľuďom. Takým, ktorí si nedokážu ani len prečítať zákon, nieto ho ešte aj pochopiť.

  • Argumentuje sa ľudskými právami...

Ale nehovorme iba o práve toho, kto má byť volený, ale hovorme o práve tých, ktorí si idú niekoho zvoliť. Tí majú nárok na to, aby ich  starosta bol vzdelaný.  Môžeme pripustiť anarchiu v záujme ľudských práv? Nie, rešpektovať  treba najmä právo väčšiny.

 

  • Klasickému automobilovému priemyslu nedávajú odborníci dlhú životnosť. V Trnave je však zrejme najväčším zamestnávateľom. Viete si predstaviť, že by sa skončila výroba automobilov v Peugeote? Máte pripravený nejaký krízový scenár?

Regionálne samosprávy nemajú k dispozícii nástroje, ktoré by mohli generovať krízové scenáre na riešenie zamestnanosti.  A druhá vec, neviem si celkom dobre predstaviť, žeby úspešný projekt z hľadiska kvality produkcie skončil zo dňa na deň. Tunajší zamestnanci sa bez problémov vyrovnali s novými modelmi a firma nemusela stiahnuť tisíce vozidiel na kontrolu, ako sa to stalo iným výrobcom svetového mena.  Skôr si myslím, že treba napnúť sily, aby sme zvýšili zamestnanosť práve v tomto sektore . Projekt automobilového klastra chceme aj ďalej rozvíjať.  V Trnave budujeme unikátne  iónové centrum z hľadiska materiálových technológií.  A to tiež môže predstavovať obrovský prínos pri vyvíjaní komponentov pre automobily.

  • Čo vás najviac vyčerpáva vo funkcii predsedu kraja?

Zlomyseľnosť. Ak sa pri rokovaniach neprejavuje záujem poslancov stav vecí riešiť, ale naopak, hamovať ich. Keď sa diskusia nevedie z odborného hľadiska, ale v nej prevládajú iné úmysly. Je to nielen vyčerpávajúce, ale aj znechucujúce.

  • Maticu slovenskú by podaktorí najradšej už nevideli. Myslíte si, že má svoje opodstatnenie aj dnes?

Matica slovenská má v našom národnom kultúrnom živote nezastupiteľné miesto. Od minulého roku som členom jej výboru a vidím, že jestvuje úsilie napraviť chyby, ktoré sa stali. Členovia výboru začínajú viac počúvať jeden druhého a už sa to ukázalo pri ostatnom rozpočte. Jeho posledná verzia bola na míle vzdialená od tej, o ktorej sme rokovali vo februári. A je dobrou správou, že rozpočet bol prijatý. Vždy je však čo zdokonaľovať. Trebárs v oblasti stanov. Ale žiadalo by sa novelizovať aj zákon o Matici, aby taxatívne vymenoval zodpovednosti a možnosti byť v rámci Matice volený. Pretože si myslím, že nie je správne, keď zamestnanec Matice je súčasne členom výboru. Vidím v tom konflikt záujmov. Tiež však pozorujem, že súčasný správca  Matice naozaj prispieva k tomu, aby sa jej riadenie profesionalizovalo.  A  preto som optimistom. Verím, že Matica  naozaj bude ozdobou nášho národného a kultúrneho života.

                                                     Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ ‒ Foto: Rudolf ZELENAY                                        



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.