Tretina stredných škôl zíva prázdnotou, študentov pre nich niet. Slovenský pracovný trh tvorí 2,5 milióna zamestnancov, pričom zamestnávatelia hlásia potrebu ďalších stotisíc absolventov stredných a vysokých škôl v požadovanej kvalifikačnej štruktúre, ktorí na slovenskom trhu práce chýbajú. Lenže úrady práce evidujú aj okolo tristotisíc nezamestnaných. A tak sa celkom oprávnene očakáva, kedy už a kto urobí u nás reformu školstva tak, aby jeho absolventi boli v súlade s potrebami trhu práce. Všetci vieme, že nezamestnanosť je štrukturálna, chýbajú nám konkrétne profesie vo viacerých odvetviach národného hospodárstva, z čoho zamestnávatelia vinia náš vzdelávací systém. Ten sa v posledných rokoch trápi nielen s poklesom žiakov a študentov ako odrazom terajšej demografickej situácie, ale aj s nevhodnou štruktúrou študijných odborov, ktorá je viac na prospech humanitných smerov.
■ BOLI SME ŠPIČKA
Slovenské stredné školstvo pritom v predchádzajúcom režime patrilo pri zapojení aj štátnych podnikov do praktického vzdelávacieho procesu medzi špičku na starom kontinente. Ponovembrový vývoj túto „špičku“ poriadne obrúsil a mnohé osožné veci v školstve úplne zlikvidoval. Tak ako napokon aj v iných odvetviach došlo k neregulovanej privatizácii najmä v oblasti vysokého školstva, potom i stredného a dnes máme čoraz viac aj súkromných základných a materských škôl. V štátnych stredných školách sa zaviedlo financovanie podľa počtu študentov, a tak pri zníženom počte absolventov základných škôl prijímali na stredné školy všetkých, čo sa prihlásili, neraz aj bez prijímacích pohovorov. Aká bola úroveň absolventov, môžeme si len domyslieť, a tak sa sťažovali vysoké školy i zamestnávatelia. Keď k tomu prirátame aj kreditný systém vzdelávania učiteľov, ktorých úroveň sa nekontrolovala, išlo len o účasť a podľa kreditov aj o zvyšovanie platov, máme celú biedu slovenského školstva ako na tanieri. Na terajší stav nášho školstva, pravdaže, vplýva aj nízke mzdové ohodnotenie pedagógov a správanie sa študentov, pre ktorých učiteľ nie je spoločensky vážená a rešpektovaná osoba, na čom sa v mnohých prípadoch odráža aj správanie a postoj rodičov.
■ PRÁZDNE STOLIČKY
Ani práve skončený školský rok nepriniesol priveľa optimizmu. Stredné školy mali k dispozícii okolo šesťdesiatpäťtisíc stoličiek pre absolventov základných škôl. Tých však bolo len okolo štyridsaťpäťtisíc. A tak niektoré triedy ostali prázdne a pedagogický zbor očakáva, na aké zmeny sa nové vedenie rezortu školstva rozhodne? Na jeho rozhodovanie bude mať určite vplyv aj počet žiakov na jedného učiteľa v základnej škole, ktorý je u nás osemnásť žiakov, čo je menej ako priemer OECD. Ten vykazuje počet dvadsaťjeden žiakov. A tak sa hovorí o optimalizácii siete základných a stredných škôl, pod čím treba rozumieť menej škôl, menej tried a tiež učiteľov s väčšími počtami žiakov. Za tejto situácie sú dosť nepochopiteľné štrajky učiteľov za výrazne vyššie platy, ako schválila od nového školského roku vláda.
V niektorých prípadoch sa hovorí o rušení škôl či o ich zlúčení. Niektoré učebné odbory má ministerstvo viac dotovať, iné dostanú financií menej alebo sa už vôbec nebudú vyučovať. Podľa doteraz známeho zoznamu študijných odborov potrebuje slovenský trh práce najmä mechanikov, strojárov, chemikov, operátorov sklárskej výroby, elektrotechnikov, mlynárov, menej potrební sú absolventi marketingu, cestovného ruchu, kuchári, záhradníci, kozmetičky... A tak pokiaľ ide o rozdelenie voľných miest podľa typov škôl, budú v nasledujúcom školskom roku dominovať stredné školy, ako napríklad obchodné akadémie, stredné školy obchodu a služieb, stavebné a strojnícke stredné odborné školy, najmenej sa počíta s voľnými miestami na Strednej odbornej škole dopravnej a Strednej umeleckej škole. Rezort naďalej ráta s voľnými miestami aj pre gymnáziá a s voľnými miestami na súkromných stredných školách, ktorých počty nereguluje.
Rušiť a zlučovať školy či prepúšťať učiteľov nie je v našom školstve to najlepšie riešenie, keďže po rokoch sa demografická krivka môže zmeniť a budeme potrebovať viac škôl a učiteľov, a preto sú potrebné aj iné formy vzdelávacieho systému. Z tohto hľadiska je užitočné i zachovávanie málotriedok.
■ DUÁLNE VZDELÁVANIE
Podobne možno nazerať aj na duálne vzdelávanie, ktoré má riešiť súčasný stav na trhu práce, ktorému chýbajú technicky zdatní absolventi stredných škôl. Je to systém odborného vzdelávania, kde sa jeho praktická časť vykonáva priamo u zamestnávateľa. Ten musí mať odbornú spôsobilosť na poskytovanie praktického vyučovania v danom učebnom odbore, ktorú potvrdzuje stavovská komora.
Duálne vzdelávanie zabezpečujú štátne školy, ale aj firemná súkromná škola. Vychádza z Národnej sústavy povolaní v štvorročných študijných odboroch a trojročných učebných odboroch, o ktoré mali zamestnávatelia záujem. Budú sa vyučovať po dohode so štátnymi strednými odbornými školami tak, že žiak sa rozhodne pre konkrétnu profesiu a prihlási sa u zamestnávateľa, ktorý zabezpečí praktickú časť vzdelávania s perspektívnou budúceho zamestnania. Ak žiak vo výberovom konaní zamestnávateľa uspeje, vydá mu potvrdenie o zabezpečení duálneho vzdelávania, ktoré sa priloží k prihláške na strednú školu. Študent sa prihlási na prijímacie konanie v škole, ktorá má so zamestnávateľom uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní. Po prijatí na školu má zamestnávateľ právo uzavrieť vopred so študentom zmluvu o budúcej pracovnej zmluve – najviac však na obdobie troch rokov. Ak školu nedokončí alebo do zamestnania nenastúpi, je povinný uhradiť všetky náklady spojené s prípravou na budúce povolanie.
■ PRACOVNÉ EFEKTY
Okrem štátnych odborných škôl sa do duálneho vzdelávania zapojila aj jedna súkromná škola, a to Stredná odborná škola automobilová v Bratislave, ktorej zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj spolu s Volkswagenom a Matadorom. Jej súčasťou je realizácia projektu Duálna akadémia. Predpokladá sa, že študent u svojho budúceho zamestnávateľa nadobudne dostatok odborných vedomostí, zručností a toľko požadovanej kompetencie na výkon svojho budúceho povolania. Zamestnávateľ motivuje svojho budúceho zamestnanca poskytovaním štipendií, ako aj stravovania vrátane nákladov na ubytovanie v školskom internáte a hradenia cestovných nákladov z miesta bydliska do školy i praktického vzdelávania. Zamestnávateľ zapojený do duálneho praktického vzdelávania si náklady s tým spojené uplatňuje v znížení základu dane na výpočet dane z príjmu. Zároveň predpokladá, že takto v budúcnosti získa kvalifikovaného zamestnanca, do ktorého už nebude musieť investovať peniaze v rámci doterajších rekvalifikačných kurzov.
Róbert HÖLCZ – Foto: Emil SEMANCO