Únia hľadá politikov niekdajšieho formátu

thumbnail

Brexit prináša príležitosť na reformu európskeho spoločenstva. Odchod Británie z EÚ zmení postavenie spoločenstva v globálnej svetovej ekonomike. Ako sa  to odrazí na jej fungovaní, závisí od ďalších dohodnutých podmienok o prístupe britského obchodu na spoločný európsky trh, od pohybu pracovných síl na oboch trhoch a tiež od vyrovnania finančných záväzkov Británie voči európskemu rozpočtu. Príjmy úniového rozpočtu budú určite nižšie, keďže Británia viac platila, ako z neho aj pri niektorých  jeho výnimkách čerpala. Bude dôležité, ako sa Únia vyrovná s nižším objemom peňazí, keďže ich bude treba viac na zvýšenie bezpečnosti a kontrolu schengenského priestoru pre pokračujúcu migráciu a otvorene  sa hovorí aj o formovaní spoločnej európskej armády.

AGRÁRNE POTREBY

Najviac peňazí z európskeho rozpočtu ide na financovanie spoločnej agrárnej politiky a rozvoja zaostalých regiónov. Takže tu sa predpokladajú väčšie výdavkové škrty, ak sa nenájdu iné finančné zdroje, trebárs aj z vyberania  pokút za neoprávnené podnikanie veľkých svetových firiem na európskom trhu.

Samotný odchod Británie z EÚ nebude jednoduchý ani pre londýnske City, kde majú sídla najväčšie svetové banky, z ktorých najväčšia európska banka HSBC už ohlásila sťahovanie časti zamestnancov do Paríža, nemecká Deutsche Bank, samozrejme, do Frankfurtu a rovnako zrejme uvažujú aj ostatné. Za ich odchodom treba vidieť nielen sťahovanie kvalifikovaných a dobre platených zamestnancov na pevninu, ale aj s tým súvisiaci pokles daňových príjmov, spotreby tovarov a služieb i uvoľnenie drahých londýnskych prenájmov. K tomu treba prirátať presun aktív, pohľadávok a kapitálu s objemom vyše sto miliárd eur. So zmenami treba počítať v tisícoch súkromných firiem so sídlom v londýnskom City,  ktoré podnikajú v ostatných členských štátoch Únie na základe európskeho pasu, tiež svetových ratingových agentúr, ktoré sa musia sťahovať na európsky trh z dôvodu európskej legislatívy. Bude sa musieť sťahovať celý rad agentúr, z ktorých Európsku agentúru pre lieky by sme radi uvideli v Bratislave. Praha má záujem o Európsku bankovú agentúru, preto sa Británia oslabí, čo, samozrejme,  nebude možné bez zásadných zmien v doterajšom mechanizme fungovania Únie.

STABILITA V EURÓPE

Dôležitá pre budúcnosť kontinentu je aj politická stabilita, ktorá sa určite posilňuje nielen zvolením Emmanuela Macrona  za francúzskeho prezidenta, ale aj očakávaným znovuzvolením  doterajšej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na rovnaký post. Ekonomická prosperita Nemecka  je zrejmá, o čom svedčí rast HDP na úrovni 3,7 percenta. Deficit verejných financií dosahuje v krajine 1,4 percenta. Všetky ostatné členské krajiny vrátane Slovenska sú závislé od jej exportných príležitostí, a preto aj  obchodná bilancia Nemecka dosahuje obrovský prebytok.

Francúzska ekonomika má problémy najmä s každoročným deficitom verejných financií nad tri percentá, čím neplní jedno z kritérií pre vstup do eurozóny, ktorú zakladala. A tak sme zvedaví, ako a kde chce nový francúzsky prezident  ušetriť vyše deväť miliárd eur vo francúzskom štátnom rozpočte,  O tom, že tento tandem je pre fungovanie EÚ a eurozóny dôležitý, sa nespochybňuje.  Bez týchto dvoch štátov sa na starom kontinente nič podstatné neudeje, čo napokon platí aj v rokovaní s Britániou o podmienkach odchodu z EÚ.

JADRO PROSPERITY

Z bývalých postkomunistických štátov strednej a východnej Európy, dnes členských štátov EÚ, sa v súvislosti s budúcim vznikom európskeho jadra najviac hovorí o Slovensku. Podľa vyjadrenia slovenského premiéra sme po hospodárskej stránke na členstvo v jadre pripravení z viacerých hľadísk. Sme v eurozóne, v ktorej plníme rozpočtové kritériá oboch deficitných ukazovateľov k HDP a naše makroekonomické ukazovatele patria podľa hodnotenia medzinárodných ratingových organizácii medzi najlepšie. Pri posudzovaní politických predpokladov iste zaváži, že sme úspešne zvládli polročné predsedníctvo Rady Európy, sme v schengenskom priestore, náš premiér sa pravidelne stretáva s najvyššími predstaviteľmi členských krajín EÚ, ktorých členstvo v európskom jadre sa právom očakáva. Hľadáme však odpoveď na otázku, prečo sa najprv hovorilo o viacrýchlostnej Európe a teraz o jadre, keďže v oboch prípadoch pôjde o nižšiu mieru integrácie doterajších členských štátov Únie, na ktorej si stále platné právne dokumenty EÚ tak zakladali? Vysvetlenie hľadajme v stále väčšom počte členov s individuálnymi predstavami o budúcom fungovaní Únie, neochote niektorých členských štátov zaviesť spoločnú menu a následne podporiť aj vznik funkcie európskeho ministra financií, možno spoločného dlhopisu, tiež negatívne ekonomické následky finančnej krízy, organizovanej migrácie, brexitu...

CHYBY V SCENÁRI

Čo však najviac scenáru európskeho jadra chýba, je neznalosť akýchkoľvek politických a ekonomických kritérií byť v európskom jadre a z toho vyplývajúcich výhodách, ale aj záväzkoch jeho členských štátov voči ostatným okrajovým členským štátom Únie, čo z pochopiteľných dôvodov vyvoláva špekulácie. Členstvo v európskom jadre určite prinesie u nás zmenu ústavy. Premiér už avizoval, že bude treba priblížiť náš doterajší sociálny systém k európskemu s dosahom na rast životnej úrovne. Patrí sem aj inštitút minimálnej mzdy.

O tom, že Európa má svoje problémy, sa nepochybuje najmä pre absenciu výrazných politických osobností, akými boli v minulosti H. Kohl, F. Mitterand či M. Thatcherová, ktorí sa vedeli nielen dohodnúť, ale dokázali na starom kontinente aj vybudovať doteraz existujúce organizačné štruktúry bez existencie extrémistických politických strán a hnutí, ktorých vznik je reakciou občanov na ich neriešené životné problémy.

Robert HÖLCZ – Karikatúra: ZATL



Pridaj komentár