Úpadok slovenského ovčiarstva treba zastaviť

Tradičné ovčiarstvo a salašníctvo je na Slovensku, žiaľ, stále na ústupe. Nie je to iba neradostná fráza, konštatovali to nedávno účastníci Ovčiarskej nedele v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Za štvrť storočia prišlo Slovensko o deväť desatín z počtu oviec, ktoré sa u nás chovali pred rokom 1989. Neveríte? Myslíte si, že je to nemožné? „Podľa mojich informácií sme na Slovensku mali za socializmu približne tri milióny oviec, teraz je ich len niečo cez tristotisíc. Ovčiarstvo je na úpadku,“ povedala počas Ovčiarskej nedele pani Anna Kolkusová z Liptovského múzea.

■ PÁSLI OVCE VALASI

Možno si čitateľ spomenie na nádherný rozprávkový seriál o Maťkovi a Kubkovi s hlasom Jozefa Kronera, ktorý vravel: „Hore v horách, kde kopce vyliezajú jeden druhému na plecia, aby dovideli čo najďalej, pasú valasi ovce. Oviec je veľa, valasi dvaja a jeden pes.“ Naopak, bača Florián Šavrtka z Liptovských Revúc celkom smutne konštatuje: „Je mi do plaču, keď vidím spustnuté hole zarastené krovím, roky nespasené. Ovčiarstvo a salašníctvo na Slovensku upadá veľmi prudko. Čo rok, to je situácia horšia. Na salaši sa robí každý deň, neexistuje ani jeden deň voľna a mladí už nemajú o tento typ práce záujem. Nemajú sa už pomaly od koho učiť a získať k tomu vzťah. Za tú ťažkú prácu sú tiež nízke platy.“

■ AKO BOLO KEDYSI

Karpatské salašníctvo sa líšilo od nížinného chovu oviec, rozšíreného do stredoveku v nížinatých oblastiach Slovenska. Pri horskom salašníctve sa ovce pásli najmä na vyššie položených nevyužívaných horských pasienkoch. So salašníctvom sa objavilo aj nové plemeno oviec – valaška. Vyspelosť chovu sa prejavovala v spôsobe rozmnožovania stád, v technológii chovu  i v rozlišovaní oviec podľa zovňajšku a vlastností. Dovtedajší chov oviec bol zameraný na produkciu vlny a mäsa, valaský chov oviec uprednostnil produkciu mlieka. Odlišné zameranie chovu si vyžiadalo aj odlišné organizačné formy letného pasenia. Pri využívaní horských pasienkov a holí nebolo možné vracať stádo každý deň do obce, preto zostávalo spolu s pastiermi počas celej sezóny na pasienkoch, kde sa prenieslo i ťažisko mliečneho hospodárenia. Niekoľkomesačný pobyt pastierov so stádom na odľahlých pasienkoch predstavoval jednu zo základných čŕt valaského chovu oviec, odlišujúcu ho od nížinného, pôvodne roľníckeho chovu.

■ VIACNÁSOBNÝ OSOH

Ovce valašky pôsobili vo vyšších polohách ako výkonné kosačky. Tamojšie lúky a hole mali zdravý porast, o ktorý sa ľahko a vďačne postaralo stádo oviec. Dnes je to celá veda a obhospodarovanie týchto lokalít rieši zdĺhavo až Brusel. Prelievajú sa neskutočné finančné zdroje určené pre trvale trávnaté porasty, vzniklo z toho celé odvetvie sivej až čiernej ekonomiky. To, že z nej nemá nič ani štátny rozpočet, ani Slovensko ako naša domovina musí byť jasné každému. Napokon, pastieri boli kedysi schopní z dreva vyrobiť takmer všetko, čo si vyžadoval život na dedine – rozličné náradie, lyžice, vahany, praslice, misky, stolčeky, svietniky. Všetko tovar, ktorý dnes zháňajú jedni zo snobizmu, iní pre potrebu. Pritom všetci vieme, že sa dováža do nábytkových obchodných reťazcov zo zahraničia, ale z nášho tam vyvezeného dreva. Pastieri nám už dávno ukázali, ako sa aj na Slovensku, hoci chudobnom, dala vytvárať pridaná hodnota práce.

■ ZÁZRAČNÝ SYR

V jednom grame bryndze sa nachádza asi jedna miliarda zdraviu prospešných mikroorganizmov. A je ich tam viac ako dvadsať druhov. Takéto účinky nemá nijaká potravina na svete. Bryndza chráni pred onkologickými ochoreniami a osteoporózou. Účinne bojuje proti civilizačným ochoreniam, ako je atopický ekzém na tvári, alergická nádcha, astma, cukrovka či roztrúsená skleróza. Navyše obsahuje mnohé mliečne baktérie vrátane tých, ktoré slúžia ako liečivá proti zápalovým a črevným ochoreniam. Mať to niekto iný, bol by to národný exportný artikel do celého sveta. Koniec koncov, produkty z ovčieho mlieka, boli kedysi dávno významnou súčasťou stravovania našich predkov. Ovčie mäso je zas čistým produktom bez akýchkoľvek chemických prísad, je vysoko dietetické. Jahňacina a mäso z mladých oviec je dobre stráviteľné aj pre toho, kto má problémy so strávením bravčového či hovädzieho mäsa, výnimkou sú len staré ovce, ktoré majú šesť a viac rokov.

■ POMÝLENÉ NÁZORY

Veľmi často sa u nás živelne menili nielen názory na chov oviec, čo vplývalo na ich početné stavy, ale menili sa aj názory na ich produkčné zameranie. To zas malo nepriaznivý dosah na vývoj ovčieho mliekarstva. V nie až takej dávnej minulosti bola pod tlakom ekonomickej výhodnosti v plemenárskej práci venovaná väčšia pozornosť vlnovej úžitkovosti, čo logicky vyvolalo stagnáciu mliekovej úžitkovosti. Po prudkom poklese ceny ovčej vlny sa v posledných rokoch do popredia v ekonomike  chovu oviec popri produkcii mäsa jednoznačne dostala zas mlieková produkcia.

V jednom z regiónov Považia zažíva chov oviec a kôz renesanciu, veď za ostatné dve desaťročia sa počet oviec v ňom takmer zdvojnásobil. Kým pred dvadsiatimi rokmi bolo v považskobystrickom regióne nejakých desaťtisíc oviec, dnes ich tu  chovajú osemnásťtisíc. Aj tu sa zväčšila populácia a rozšírili sa chovatelia oviec a kôz. Veľké chovy oviec sú v Mestečku a v Červenom Kameni. Aj to len dokazuje, že dobre hospodáriť sa dá aj s týmito zvieratami.

Štefan ZLATOŠ – Foto: autor a Štefan KAČENA