Ustanovizeň versus novodobá homofília

thumbnail

Viliam KOMORA: Všetko pre dobré meno Matice slovenskej. Začiatkom roka 2018 nastúpil Viliam KOMORA do funkcie tajomníka Matice slovenskej (MS). Členom MS sa stal ako študent po novembrovej revolúcii. Pred vyše dvadsiatimi rokmi ako mladý matičiar začal pracovať v MS. Najskôr bol riaditeľom Domu MS v Bratislave, potom tlačovým tajomníkom Slovenskej národnej knižnice MS a po jej vyňatí z Matice pôsobil ako hovorca a tlačový tajomník MS. Následne nejaký čas pracoval v oblasti obchodu a práva. Do MS sa vrátil pred takmer šiestimi rokmi na pozíciu riaditeľa Strediska národnostných vzťahov, neskôr pôsobil ako poradca predsedu a vedecký pracovník, ale i člen výboru MS. Pre SNN poskytol interview.

  • V MS pôsobíte niekoľko rokov, no začnime vašimi aktuálnymi pracovnými povinnosťami. Práve ste sa vrátili z Chorvátska. Koho MS navštívila, s kým ste rokovali?

Spomínaná cesta do Chorvátska bola predovšetkým do bratskej Matice chorvátskej (MCH). Pred niekoľkými mesiacmi jej predstavitelia navštívili MS a okrem iného bola podpísaná aj zmluva o spolupráci medzi našimi Maticami. Slovami predsedu dozorného výboru MS Štefana Martinkoviča vyslovím, že teraz pôjde o jej napĺňanie, aby sme začali pracovať na konkrétnych činoch a reálnej spolupráci. Naša delegácia pod vedením JUDr. Štefana Martinkoviča bola zastúpená riaditeľom matičného Slovenského historického ústavu doc. Ivanom Mrvom, mnou a starostkou Veselého Vierou Šipkovou, obce, kde sa narodil prvý predseda MS Dr. Štefan Moyses. V Záhrebe bola naša delegácia prijatá predsedom Matice chorvátskej akademikom a významným jazykovedcom Stjepanom Damjanovićom, podpredsedom MCH, literátom a všestranným kulturológom Stjepanom Sučićom, profesorom a významným historikom Alojzom Jembrihom či profesorkou a prekladateľkou Zrinkou Stričevićovou Kovačevićovou. Srdečného privítania sa zúčastnila aj profesorka Agniezska Szabo autorka a spoluautorka životopisných dokumentov o Štefanovi Moysesovi, Jurajovi Haulíkovi a Alexandrovi Alagovičovi a prítomný bol aj bývalý veľvyslanec Chorvátskej republiky na Slovensku profesor Gjuro Deželič.  Pravdaže sme sa stretli aj s našimi matičiarmi z Matice slovenskej v Chorvátsku, na čele s predsedom Zlatkom Jevakom.

  • Spomínaná cesta bola prvá zahraničná cesta po zvolení nových matičných orgánov. Ako chorvátski matičiari vnímajú nové matičné vedenie?

Vnímajú to výlučne ako vnútornú vec Matice. Prijatie u našich bratov a sestier bolo veľmi srdečné. Hovorili, že práve Slováci sú asi ich najbližší národ. Veď to boli práve Slováci, ktorí pôsobili u nich ako kňazi. Spomeňme aspoň arcibiskupa a kardinála Juraja Haulika, profesora a kanonika Štefana Moysesa či kanonika, prepošta a biskupa Alexandra Alagoviča. Všetci títo boli zároveň veľmi aktívni aj v kultúrnom, spoločenskom, vo vedeckom, v odbornom živote, ba až po politické aktivity chorvátskeho národa. Mohli by sme uviesť aj ďalšie príklady spolupatričnosti medzi našimi národmi.

V. Komora s matičiarkami na podujatí v Turčianskych Tepliciach.
  • Aké sú možnosti spolupráce Matice slovenskej a chorvátskej  v súčasnosti?

Predovšetkým sú to kultúrne podujatia, kde by sa mali recipročne vymieňať naše súbory – či už folklórne, hudobné, ale i divadelné. V tomto smere sme diskutovali s chorvátskymi matičiarmi nie len v Záhrebe, ale aj v Marija Bistrici a v Križevci. Hovorili sme o ďalších možnostiach prekladu našej tvorby do chorvátčiny a opačne. Najaktuálnejší je preklad histórie Slovákov a Slovenska, napríklad od matičného historika doc. Ivana Mrvu. Potom je to uverejňovanie prác chorvátskych odborníkov v Slovenských pohľadoch či našich odborníkov v ich podobnom časopise Kolo, ako i v ďalších periodikách...

  • V MS pôsobíte dlhšie, no ako tajomník len niekoľko dní. Aké sú vaše hlavné úlohy a povinnosti?

Predovšetkým sú to organizačné a personálne záležitosti, ale i problematika na jazykovo zmiešanom území z hľadiska práv Slovákov.

  • Aké zmeny by podľa vás mala MS dosiahnuť?

Predovšetkým je potrebné preukázať potrebnosť a opodstatnenosť, ako i dobré meno Matice slovenskej v celej spoločnosti. Tak ako existujú kritické a negatívne hlasy proti nej, že patrí do minulosti, často sa stretám práve s opačnými názormi. Viacerí mladí ľudia, stredná, ale aj staršia generácia, vzdelaní, ale i jednoduchí ľudia – Slováci, hovoria o jej užitočnosti, potrebnosti, ba nutnosti. Dôvodmi sú globalizácia, liberalizácia, popieranie práv rodiny, „homofília“, popieranie práv národov a iné súčasné izmy. Toto netvrdím ja, ale sú to názory mnohých ľudí, že Matica slovenská má v súčasnosti obrovský význam a opodstatnenie a, pravdaže, sa s tým stotožňujem.

  • Aké by teda mali byť súčasné priority MS?

Sú to jednak priam existenciálne problémy národa, štátu a rodiny, ako i celkovo kresťanských hodnôt v spoločnosti. Taktiež je to problematika slovenského juhu, práv Slovákov vo vlastnom štáte a taktiež spolupráca a pomoc Slovákom v zahraničí. Tém je veľa, roboty ešte viac, takže máme čo robiť. Musíme si uvedomiť, že Matica slovenská vždy bola akousi morálnou autoritou národa, preto nemôže ustúpiť ani pred háklivými témami, ale práve naopak musí ich riešiť. Veľká výzva je pred nami, preto verím, že tak ako generácie našich predkov budeme pomáhať nášmu národu. Musíme si uvedomiť, že Moyses a Kuzmány riešili národné témy v úzkej súvislosti s duchovnými, teda s kresťanskými hodnotami a v tom treba pokračovať. Podobne to robili generácie po roku 1920, ako i ďalšie a za posledných spomeňme aspoň veľkého matičiara a národovca prof. Imricha Sedláka. Verím, že súčasná Matica slovenská bude v tomto pokračovať a prinavrátime jej pozitívne postavenie v spoločnosti, ale aj perspektívu ako našej slovenskej matičke.

Maroš SMOLEC – Foto: archív V. K.



Pridaj komentár