O efektívnej menovej politike Európskej centrálnej banky sa nedá hovoriť. Za terajšie nízke úroky na úvery a vklady zodpovedá voči účastníkom trhu menová politika Európskej centrálnej banky, ktorej nástroje bez rozdielu ich pomenovania mali zabrániť pokračovaniu finančnej krízy, podporiť hospodársky rast, naštartovať zamrznutú infláciu, zvýšiť domácu spotrebu a vyčistiť súvahy komerčných bánk tak, aby nedošlo prípadnému kolapsu. Z opísaných menových cieľov sa nie všetko podarilo splniť, čoho dôkazom je, že hospodársky rast v eurozóne je zatiaľ stále nižší ako v ostatných štátoch EÚ, a tak o efektívnej menovej politike ECB sa zatiaľ nedá hovoriť.
■ NEHYBNÁ INFLÁCIA
Keďže inflácia sa v eurozóne akosi nehýbe, nemôžeme v najbližšom období rátať s menším batohom peňazí, ktoré ECB vytvára vo forme bankových rezerv. Podľa všetkého sú s týmto stavom najviac spokojné vlády, ktoré v rámci fiškálnej politiky nie sú nútené uskutočňovať väčšie štrukturálne reformy tak, aby pri spravovaní vecí verejných sa znižoval domáci verejný dlh. Keďže väčšina účastníkov trhu má dlhy, nebude terajšia nízka inflácia znižovať dlhy, podporovať rast HDP, zvyšovať tržby podnikateľom, a tiež nebude dôvodom na zvyšovanie miezd zamestnancom a všetkých druhov dôchodkov. Samozrejme že za terajšou takmer nulovou infláciou sú nízke ceny ropy, ale treba sa pozrieť aj na nízky dopyt po tovaroch a službách zo strany domácností, firiem a vlády, ktorý sa dnes pokladá za hlavný problém európskej ekonomiky. Nikto nemôže počítať, že ten sa zvýši rozdávaním peňazí z bankových rezerv ECB alebo ich pripisovaním na účtoch podľa vopred daných kritérií „rozdávania“ všetkým účastníkom trhu, a tak zvýšiť stagnujúci dopyt. Jeho zvýšenie možno dosiahnuť technologickými objavmi a inováciami výrobkov na úrovni už fungujúcich počítačových a mobilných sietí. Samozrejme že určitým problémom zvyšovania dopytu je starnutie obyvateľstva. A štruktúra spotreby seniorov je iná.
■ PRÍVAL HYPOTÉK
V nákladoch domácností predstavuje jej spotreba najvyšší podiel, druhým sú hypotéky a spotrebné úvery. Každého potenciálneho dlžníka zrejme najviac zaujímajú podmienky ich poskytovania, z ktorých najdôležitejšie sú úroková sadzba a podmienky získania zľavy, dĺžka fixácie, objem hypotekárneho krytia k cene kupovanej nehnuteľnosti, podmienky záložného krytia a čas splácania, poskytovanie bezplatných služieb, internetová komunikácia a napokon aj celkové preplatenie úveru.
Na podporu refinancovania „starých“ úverov s vyššími úrokmi a ostatnými horšími podmienkami splácania bola prijatá novela zákona, ktorá umožňuje úverovým dlžníkom prestupovať so zvyškom nesplateného úveru do inej banky pri zaplatení maximálneho poplatku vo výške jedného percenta zo zostatku prenášanej istiny, čo pred účinnosťou spomínanej novely bolo päť percent. A tak sa nemôžeme čudovať, že hypotekárny trh akceleruje, o čom svedčia vyše päťstomiliónové mesačné obraty v tomto roku, pričom jeden mesiac už dosiahol hypotekárny obrat viac ako šesťstopäťdesiat miliónov eur!
■ ÚROKOVÁ MIZÉRIA
Z priemerných slovenských platov nič neušetrí okolo tridsať percent domácností. Pritom sa odporúča mať finančnú rezervu na nepredvídané výdavky aspoň vo výške tri až šesť mesiacov domácej spotreby. Na prekvapenie Národná banka Slovenska aj pri úrokovej mizérii konštatuje za minulý rok nárast vkladov obyvateľstva o deväť percent, čo v peniazoch predstavuje 2,45 miliardy eura. Keďže inflácia je nízka, tak aj pri terajších nízkych nominálnych úrokoch sa peniaze v komerčných bankách zhodnocujú reálne viac. Pre domácnosti je však dôležité, aby čo najmenej nechávali svoje peniaze stáť na bežnom účte, na ktorý im prichádza každý mesiac výplata alebo dôchodok. Po uhradení rôznych trvalých príkazov a inkás, a samozrejme výdavkov na bežnú spotrebu domácnosti, treba využívať aj rôzne druhy sporiacich účtov. Tie všetky banky zriaďujú k bežnému účtu s výrazne vyšším zhodnotením. Každá komerčná banka ponúka rôzne formy sporiacich účtov, z ktorých možno pri vyššej sume usporených peňazí následne zriaďovať termínované účty na rôzne obdobia s dosahom na výšku úrokov, ktoré sa väčšinou pohybujú na úrovni jedného percenta. Viac ponúkajú len tie banky, ktoré sú aj súčasťou holdingového usporiadania ich vlastníkov podnikajúcich aj v iných sektoroch národného hospodárstva. Pre domácnosti je však z hľadiska aj vyššieho zhodnotenia zaujímavé stavebné sporenie s viacerými účtami v slovenských stavebných sporiteľniach, ale len v jednej so štátnou prémiou s možnosťou získania aj vkladových bonusov pri súčasnom rešpektovaní zákona na ochranu vkladov do výšky stotisíc eur v jednej bankovej inštitúcii na jedného majiteľa účtu. Iná vec je investovanie peňazí aj do rôznych podielových fondov s rôznymi prívlastkami ako – akciový, dlhopisový, realitný, zmiešaný a podobne. Tie však nepodliehajú zákonu na ochranu vkladov, a tak môže dôjsť aj k strate vloženej istiny. Na dočasne voľné peniaze domácností sa treba pri akejkoľvek forme sporenia pozerať ako na ďalšiu výdajovú, a teda aj nákladovú položku, a podľa tohto sa k vlastným peniazom aj pri terajších nízkych úrokoch správať.
Róbert HÖLCZ – Karikatúra: ZATL