V neistom svete je viera dôležitou istotou

thumbnail

V Bratislave vám počas výstavy Milosrdenstvo v dejinách odovzdali ikonu Iverskej Bohorodičky. S akými pocitmi ste prijímali toto ocenenie?

S dojatím a s vďakou, lebo to bolo, pokiaľ viem, na prvej výstave o prínose veľkokňažnej Jelizavety Feodorovny. Pred sobášom v Rusku bola hesenská princezná vychovávaná u svojej babičky, anglickej kráľovnej Viktórie. Veľkokňažná mala ochranu nad spolkami milosrdných sestier Červeného kríža, tie sa starali o lazarety, ozdravovne pre vojnových invalidov. Bola to mimoriadna osobnosť. Prijala pravoslávie. V rokoch prvej svetovej vojny pod jej vedením pracovali asi tri tisícky dobročinných organizácií. Po októbrovej revolúcii v roku 1917 odmietla opustiť Rusko. To sa jej stalo osudným, v júli 1918 ju spolu s rehoľníčkou Varvarou, ktorá ju sprevádzala, a s piatimi členmi cárskej rodiny zaživa hodili do opustenej šachty severne od Apalajevska na Urale. Zomrela mučeníckou smrťou.

Vy však, otec Jozef, máte k jej pamiatke osobitný vzťah...

Spočíva v tom, že každoročne organizujem púte do Jeruzalema, tam je totiž na úpätí Olivovej hory v Getsemanskej záhrade pochovaná, vlastne je tam prenesený jej hrob. To, čo vyzdvihli zo šachty, sa dramatickou cestou v roku 1921 dostalo do Jeruzalema, tam si želala byť pochovaná, vyjadrila sa tak na púti do Svätej zeme v roku 1889. V 1992 bola vedno so sestrou Varvarou kanonizovaná, ruská pravoslávna cirkev v zahraničí ju zaradila medzi svätých. Napokon ju v roku 2009 prokuratúra Ruskej federácie rehabilitovala.

Ste príslušníkom malej cirkvi...

Napokon pochádzam z malej dedinky pri Snine, v Brne slúžim Bohu už štyri desaťročia, podstatná je sila kresťanskej viery, veď len niekoľko príslušníkov malej pravoslávnej cirkvi urobilo onen veľký čin, keď za cenu života poskytli v Prahe v Chráme sv. Cyrila a Metoda úkryt parašutistom, ktorí v máji 1942 zabili Heydricha....

   Zhováral sa Dušan D. KERNÝ  - Foto: autor



Pridaj komentár