V slovenskej politike sa rozmáha kupliarstvo

thumbnail

Osnovateľov štátnych prevratov chránia špinavci z predajných médií. Mečiarove amnestie či Gaulieder sú najnovšie témy jednopísmenkového denníka.  Vladimír Mečiar je už viac rokov mimo aktívnej politiky, a preto oživovanie káuz spred dvadsiatich rokov vyvoláva množstvo otázok. Genetika tohto denníka má rovnaké parametre ako denníka Sme a je známe, že jeho novinári spolu s opozičnými stranami zvádzali tuhý boj proti mečiarizmu. Pravda, v tomto období mali na svojej strane viacero denníkov i elektronických médií. V roku 1994 bolo Slovensko len rok samostatným štátom a  jeho vláda už čelila štátnemu prevratu. Tak označil udalosti v parlamente v  marci 1994 práve V. Mečiar. Potvrdzujú to aj informácie, ktoré unikli z prostredia tajných služieb.

■ STO MILIÓNOV NA PUČ

Podľa nich „Jozef Majský, Ing. Zoltán Berghauer a Anton Rašický zložili sto miliónov korún a spolu s KDH a vtedajším predsedom SDĽ Petrom Weissom i prezidentom SR Michalom Kováčom zabezpečili pád Mečiarovej vlády“. Túto informáciu  plne podporujú skutočnosti, o ktorých informovali prominenti SDĽ na tlačovej konferencii  pred marcovými udalosťami. Je priam nepochopiteľné, ako sa mohlo vedenie strany pred novinármi priznať ku kupovaniu poslancov, keď zverejnilo, že už majú dosť poslancov za HZDS, ktorí budú hlasovať za vyslovenie nedôvery (vlastnej) vláde! Nasledovalo aj prerieknutie sa, že predsa nebudú čakať dovtedy, kým sa budú privatizovať koliby a salaše.

VÝROBCOVIA KÁUZ

O pozadí prevratu z roku 1994, samozrejme,  tieto – ako ich nazval premiér Fico –„špinavé protislovenské prostitútky“ nepísali, ani nepíšu. No dodnes im leží na srdci bývalý poslanec za HZDS František Gaulieder. Prečo asi? Denník N o tom napísal: „Hoci opoziční poslanci stáli ešte pár dní predtým v boji s vládou Vladimíra Mečiara na úplne inej strane barikády ako Gaulieder, situácia sa razom zmenila a bojovali za jeho práva.“ Iste nie je bežné, aby sa poslanec z ničoho nič vzdal mandátu. Gaulieder to však urobil písomnou formou, akú požaduje zákon. Svoj podpis pod žiadosťou o vzdanie sa mandátu potvrdil v mandátovom a imunitnom výbore.  Národná rada teda prijala uznesenie, ktorým zobrala na vedomie, že poslanec F. Gaulieder sa podľa čl. 81 ods. 1 Ústavy SR vzdal funkcie poslanca NR SR. A v tom okamihu opozícia a jej naklonené médiá vyrobili kauzu, ktorá, ako vidno, prežíva dodnes. Hlavným argumentom opozície bolo, že Gaulieder slovne vyhlásil, že sa mandátu nevzdáva. Lenže, ak by NR SR nevyhovela jeho písomnej žiadosti vzdania sa mandátu, opozícia by opäť mohla útočiť na vládnu koalíciu, že nerešpektovala jeho ústavné právo vzdať sa mandátu...

BOJ O MOC

V optike času sa ukazuje historická paralela v zaobchádzaní s elitami, ktoré stáli za vznikom slovenskej štátnosti. Či už prvej alebo druhej Slovenskej republiky. Rozdiel je len v tom, kto a ako ich likvidoval. Kým s exponentmi prvej republiky sa vyrovnala Praha, za úsilím o likvidáciu novodobých zakladateľov štátu sú predajní politici a novinári. Zrejme najviac by o tom vedel povedať Ján Čarnogurský, ktorý sa v minulosti k návrhom na trestné stíhanie Vladimíra Mečiara vyjadril, že zakladateľ štátu by nemal byť súdený. Boj o moc sa zvyčajne sústreďuje na boj za lepší program pre občanov. Ibaže na  Slovensku sa časť politického spektra a novinárskej obce správa ako kupliari. Nebojuje  programom, ale výrobou škandálov na politického protivníka... Lebo kupliarstvo vynáša, kým služba občanom je neraz veľkým obetovaním sa.

                                                              Eva ZELENAYOVÁ – Foto: SNN              



1 Komentár

  • Lubos

    Nech zije Meciar!!

Pridaj komentár