Václav KLAUS: Sme zásadovejší ako Česi - štvorka sa zjednotila proti ochotným

thumbnail

Dejiny sa s Nemeckom nemaznajú, stojí pred ďalšou kapituláciou? „Štvorka proti Merkelovej. Povstanie proti nemeckej utečeneckej politike,“ píše nemecký vplyvný  denník General – Anzeiger. Stalo sa totiž doteraz nepredstaviteľné.  Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko zjednotili v Prahe svoje názory a postoje v utečeneckej kríze a chystajú sa na ostrý stret s „koalíciou ochotných krajín“, ktoré nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú podporujú.

Kto z koho – tak znie náplň eurosamitu, ktorého výsledky v čase uzávierky čísla ešte neboli známe. Podľa Slovenska však chýba v otázkach migrácie európskym politikom zmysel pre realitu. Rokovanie krajín V4 v Prahe prinieslo zhodu v požiadavke, aby Európska únia podporila Bulharsko a Macedónsko v ochrane hraníc. Ak tak nespraví, bude to vlastnými silami riešiť zoskupenie bývalých „východných“ krajín s názvom V4. Predstavitelia týchto krajín zároveň požadujú, aby si Európa pripravila aj záložný plán B, ak by zlyhala pomoc Grécku a Turecku v ochrane vonkajších hraníc Schengenu. „Plán B by sa mal uplatniť, ak do apríla nedokáže Grécko v ochrane schengenských hraníc zvrátiť situáciu k lepšiemu,“ povedal predseda vlády SR Robert Fico.

■ NEMÁME VYSKAKOVAŤ

Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn ešte pred pražským rokovaním V4 varoval, že by sa „vyšegrádska skupina mohla stať tvárou v tvár migračnej kríze spolkom odpadlíkov“. Teda, inak povedané, že sme neposlušní a zlí. V4 však upozorňuje, že doterajší vývoj môže ohroziť základné piliere európskej integrácie, najmä princíp voľných hraníc pod názvom Schengen. Zlyhanie v tejto oblasti by mohlo spochybniť samotné základy Európskej únie a malo by výrazné negatívne, hospodárske, sociálne a iné, hoci aj symbolické dopady. Po schôdzke V4 navštívil Prahu aj predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý jej  závery odmietol s tým, že Európa si musí zachovať jednotu a Grécko nemožno z nej vynechávať.

■ NEPOPULARITA MERKELOVEJ

utečenci_kresbaOd politiky „wilkommen“ – teda ústretového vítania neobmedzeného počtu utečencov v Nemecku a v Európe, ktorej autorkou je kancelárka Merkelová, sa však odvracia čoraz viac aj „starých“ členských krajín. V samotnom Nemecku nebol post kancelára nikdy taký ohrozený aj domácou opozíciou, ako je súčasnosti pozícia Angely Merkelovej.

Zaujímavá je reakcia bývalého českého prezidenta Václava Klausa na najnovšie postoje V4. On sám považuje Európsku úniu „za klub vyvolených, do ktorého nikto iný nemal mať prístup. O našom členstve v EÚ sa dlho vôbec nehovorilo. Očakávala sa dlhá doba, než sa tieto krajiny, teda my, na – v ich očiach prijateľnú – úroveň svojej vyspelosti dostanú. A práve preto vznikla myšlienka Vyšehradu,“ vysvetľuje Václav Klaus. Podľa neho práve zoskupením Vyšehradskej štvorky sa mali jej členovia učiť integrovať. Nás to malo „zamestnať“ natoľko, aby sme sa nepokúšali stále silnejšie ťukať na dvere Európskej únie a nebodaj aj žiadať o členstvo.

Václav Klaus tiež konštatoval, že doteraz „V4 voči EÚ nikdy nesformulovala jednotný postoj. A ak ho aj sformulovali, hneď po príjazde do Bruselu ho niektorá z členských krajín zabudla. Poslednou ukážkou bolo podľa bývalého českého prezidenta minuloročné hlasovanie o kvótach voči prisťahovalcom. Najprv sa V4 zhodli na spoločnom postoji, a potom ho Poľsko porušilo. Dosluhujúca vláda totiž dala prednosť zapáčiť sa bruselským mocipánom. Po voľbách Poľsko svoj postoj rýchlo zmenilo. „Teraz sa slabým článkom v tejto veci stala Česká republika. Postoje dnešnej novej poľskej vlády, postoje Ficovej vlády aj postoje Orbánovej administratívy sú ďaleko sebavedomejší ako postoj vlády českej,“ tvrdí Václav Klaus.

Ivan BROŽÍK – Ilustrácia: Ľubomír KOTRHA



Pridaj komentár