Je toho dosť, čo treba v rezorte zmeniť a zlepšiť. Pracoval ako lekár na Klinike úrazovej chirurgie FN L. Pasteura v Košiciach, v Air Tranport Europe, s. r. o., ako riaditeľ Záchrannej služby, ale aj ako námestník v Nemocnici s poliklinikou v Rožňave a manažér pre zdravotnú starostlivosť v akciovej spoločnosti Svet zdravia. Post štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva vymenil v novembri za kreslo ministra. Za štyri mesiace už stihol čeliť kritike za viaceré kroky, ktoré vedú k zmenám v jeho rezorte. Od 1. apríla vstúpi do platnosti novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá mení doterajšie pravidlá trebárs pri platení poplatkov u lekára. Prospeje, alebo poškodí pacientov? Už onedlho by sa malo v našom hlavnom meste začať s výstavbou novej univerzitnej nemocnice. Mala by slúžiť celému Slovensku. Ozývajú sa súhlasné názory, ale aj také, ktoré sa pýtajú, prečo nedostaviame roky rozostavanú a nedokončenú nemocnicu v Bratislave na Rázsochách. O odpovede na tieto i na ďalšie otázky sme požiadali ministra zdravotníctva Viliama ČISLÁKA.
- Celý život ste boli bezprostredne spojený so životom pacientov. Nechýba vám to v novej funkcii?
Post ministra zdravotníctva ‒ to nie je funkcia odtrhnutá od reality, veď pacientom som aj ja, moje deti, moja rodina, rovnako ako tisícky občanov na Slovensku, a potom, s našimi občanmi sa stretávam každý deň pri riešení konkrétnych problémov v zdravotníctve.
- Manažovanie zdravotníckych zariadení je dnes náročný proces, je potrebná kvalitná medicínska technika, materiálové a technické vybavenie, personálne zabezpečenie, nehovoriac o celkovej prevádzke, vrátane liekov, údržby... Práve počas vášho pôsobenia sa začal uplatňovať Program ozdravenia štátnych nemocníc. Čo je jeho podstatou?
Manažovanie zdravotníckeho zariadenia dnes zahŕňa plánovanie, organizovanie, kontrolu, medicínsky rast, ľudské, finančné aj informačné zdroje. Ide o náročný proces a cieľom spomínaného programu je podporiť produktivitu, odstrániť zadlžovanie fakultných a univerzitných nemocníc, zaviesť tvrdé rozpočtové opatrenia a posilniť transparentnosť jednotlivých aktivít. Stanovili sme základné nástroje (napríklad pravidelnú aktualizáciu cenových stropov na nákup energie, liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, upratovania, prania, stravovania atď.), ako aj iných nákupov. Očakávame sprísnenie podmienok obstarávania, stanovenie minimálneho počtu ponúk, posilnenie úlohy zriaďovateľa pri plánovaní, riadení a kontrole hospodárenia nemocníc... V procese ozdravenia štátnych nemocníc má však významné postavenie aj pacient. Prieskumy totiž ukazujú, že viac ako sedemdesiat percent sťažností sa netýka nekvalitného poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ale zlej komunikácie. Preto náš ozdravný plán ráta aj s novými pravidlami, ktoré by mali pocítiť pacienti. Aj prístup zdravotníckeho personálu sa musí stále zdokonaľovať.
- O akú zmenu ide v tomto prípade?
Vzťah lekár ‒ pacient, prípadne zdravotnícky pracovník ‒ pacient je nesmierne krehký. Pacient prichádza do nemocnice s bolesťou, so strachom, s nevedomosťou, s dohadmi... V nemocničnej izbe zostáva sám so svojimi ťažkosťami a práve zdravotnícki pracovníci by mu mali situáciu uľahčiť. Máme projekt, ktorý ráta s tým, že v každej našej nemocnici bude pracovník zodpovedný za to, ako nemocnica pracuje s pacientmi , tzv. „mediátor pre pacientov“. Plánujeme zriadiť aj centrálne kontaktné miesto, v ktorom budú vyškolení pracovníci riešiť problémy pacientov, zbierať informácie a sprostredkovávať podnety vedeniu nemocnice, v prípade potreby aj ministerstvu. Ide o novinky, ktoré sa doteraz v štátnych nemocniciach neuplatňovali, ale verím, že tieto zmeny pomôžu pacientom, aby sme posilnili ich dôveru v zdravotnícke zariadenia.
- Ako kontrolujete prácu manažmentov nemocníc?
Je pozitívne, že za toto volebné obdobie sme sa dopracovali k tomu, že päť našich nemocníc už netvorí nový dlh, zvyšuje sa ich výkonnosť (napríklad pri operáciách o desať percent, vidno to aj pri nákupe liekov). Od začiatku tohto roka máme pravidelné stretnutia s riaditeľmi a ekonomickými námestníkmi nemocníc, aby sme vedeli vyhodnotiť napríklad centrálne nakupovanie týkajúce sa nákupu liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, prístrojov, energií a podobne. Ide o to, aby nemocnice realizovali ekonomicky čo najvýhodnejšie nákupy. Sledujeme plnenie ekonomických ukazovateľov, riaditelia majú konkrétne daný hospodársky výsledok, v prípade potreby sa stretávame operatívne, fungujú pravidelné mesačné reporty. Prirodzene, každý by chcel viac peňazí, ale realita je taká, že nemocnice si musia poradiť s takým finančným objemom, ktorý im zdravotná poisťovňa môže dať. V tejto súvislosti možno spomenúť napríklad projekt Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., „kto operuje, dostane viac“ (za každého operovaného pacienta získa nemocnica príplatok vo výške sto eur. Táto filozofia sa týka všetkých univerzitných, fakultných i všeobecných nemocníc. Cieľom je zvýšiť počet operačných zákrokov. Mám informácie, že tento nový prístup už mnohým nemocniciam finančne pomohol.
- Najväčším projektom, ktorý ste v poslednom čase v rezorte prezentovali, ba vypísali už aj tender, je plánovaná výstavba novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Reakciou je aj vlna kritiky. Prečo tento projekt presadzujete?
Zastaraná Univerzitná nemocnica v Bratislave už nevyhnutne potrebuje riešenie. Jediným možným je výstavba novej nemocnice, pričom verejno-súkromné partnerstvo je najvhodnejším spôsobom na ďalší postup. Prioritou pre nás je verejný záujem, ako aj otvorená, transparentná súťaž, prostredníctvom ktorej chceme dosiahnuť najlepšie možné podmienky pre štát: zrealizovať výstavbu bez zadlženia štátu, financovanú len zo štandardných príjmov verejného zdravotného poistenia. Projekt ráta s nemocnicou novej generácie, s garanciou vysokej produktivity, ekonomickej udržateľnosti a špičkovej kvality zdravotnej starostlivosti s využitím najlepších medzinárodných poznatkov. Pri prípravách začalo ministerstvo zdravotníctva otvorený dialóg s odbornou a so zainteresovanou verejnosťou, pretože je zástancom novej diskusnej kultúry o zdravotníctve, štát bude mať v projekte trvalo silné postavenie. Proces obstarávania je od začiatku transparentný, štúdia bola zverejnená v plnom rozsahu a nebol proti nej vznesený nijaký relevantný odborný argument, ktorý by ju spochybňoval. Pokračuje verejné obstarávanie na výber partnera na výstavbu, financovanie, tridsaťročnú prevádzku a údržbu novej nemocnice, ktorá bude poskytovať nielen špičkovú zdravotnú starostlivosť, ale zameria sa aj na vzdelávanie a výskum. Nazdávam sa, že Slovensko má historicky najvýraznejšiu šancu, aby v hlavnom meste konečne vyrástla moderná a kvalitná nemocnica.
- Viete už bližšie konkretizovať jej parametre?
Projekt modernej nemocnice ráta s približne osemsto osemdesiatimi lôžkami, ročne má zvládnuť štyridsaťštyritisíc hospitalizácií, osemstosedemdesiatpäťtisíc návštev v ambulanciách, šesťstotisíc diagnostických výkonov a štyridsaťsedemtisíc operácií.
- Nielen výstavba novej nemocnice, ale aj primárna starostlivosť patrí medzi témy, o ktorých sa dnes diskutuje konfrontačne. Ministerstvo hovorí o výrazných zmenách práve v tejto oblasti, to znamená, že sa zameriavate na všeobecných lekárov?
Áno. V primárnej sfére na Slovensku chýba účinný manažment chronických ochorení na jednom mieste, pričom nemocnice disponujú nadrozmerným počtom akútnych lôžok, čo je dnes neefektívne. Tento stav treba zmeniť. Priemerný ročný počet návštev slovenských pacientov u lekára je takmer dvakrát vyšší (11,3) ako priemer OECD (6,4). Ďalším problémom je vysoká návštevnosť špecializovaných ambulancií. Všeobecní lekári odporúčajú viac ako šesťdesiat percent pacientov s chronickými ochoreniami k ambulantným a nemocničným špecialistom. V krajinách EÚ sa kladie oveľa väčší dôraz na manažment pacienta v primárnom kontakte. Práve ambulancia všeobecného lekára má byť miestom, kde sa poskytuje najväčšia časť zdravotnej starostlivosti pacientom s chronickými ochoreniami. Aj to bol dôvod, prečo sme pristúpili k posilneniu kompetencií všeobecných lekárov. Už môžu vykonávať povedzme aj predoperačné vyšetrenia, pribudla liečba hypertenzie a začína sa odborná diskusia o možnosti liečby pacientov s poruchami metabolizmu tukov a výhľadovo aj cukrovky.
- Témou, ktorá už niekoľko mesiacov rezonuje vo verejnosti, sú poplatky u lekára. Občania i lekári vyjadrili súhlasné aj nesúhlasné stanoviská. Faktom je, že 12. februára parlament schválil novelu Zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá od 1. apríla tohto roku zavádza do praxe nové pravidlá pre platenie poplatkov.
Ministerstvo zdravotníctva pripravilo, aj na základe početných podnetov od občanov, túto novelu zákona, aby sme nastolili poriadok v tomto systéme. Vnímame to ako výrazný benefit pre pacientov. Po dlhom čase, keď návštevy u lekárov sprevádzala neistota a chaos, novela stanovila, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie požadovať úhradu od poistenca a čím nesmie podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ide o dôležité momenty, ktoré sú zároveň krokom k transparentnosti a prispejú k zlepšeniu vzťahov medzi pacientmi a lekármi.
- Buďte konkrétnejší, lebo na poplatky si pacienti ťažkajú už dlhodobo, ale iným zase vyhovuje prednostné ošetrenie a radšej si priplatia.
Viete, rozsah poplatkov, ktoré si žiadali lekári, bol niekedy až bizarný ‒ napríklad poplatok za vypísanie receptu, za klimatizáciu v čakárni, za hygienické návleky na obuv, za odoslanie na vyšetrenie k špecialistovi, za vystavenie zdravotnej karty, za injekciu, za vypísanie receptu, dokonca aj za podanie chemoterapie... Realita je však taká, že poistenci majú plný nárok na výkony, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti poskytovanej v rámci zdravotného výkonu a nie je dôvod, aby za ne u lekára v ambulancii platili. Poplatky skutočne patria dlhodobo k najproblémovejším témam v rezorte. Preto MZ SR pristúpilo k ich riešeniu s cieľom, aby sa éra, keď pacient odchádzal od lekára sklamaný z výšky vystaveného účtu, stala minulosťou. Novela zákona mení doterajšie pravidlá a súčasťou zdravotného výkonu u lekára bude objednanie poistenca na vyšetrenie, vypísanie lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu, potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka, vypísanie odporučenia na poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti alebo na poskytnutie ústavnej starostlivosti. To znamená, že za tieto úkony pacient u lekára nebude platiť. Zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých možno požadovať úhradu, bude zverejnený u každého lekára, či už v ambulancii alebo čakárni, pričom ambulantný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bude môcť výkon spoplatniť iba v taxatívne uvedených prípadoch. V tomto prípade však pôjde iba o také výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia (napríklad vyšetrenie na vedenie motorového vozidla, vyšetrenie o zdravotnom stave na prihlášku na štúdium a podobne).
- Vo vašom rezorte je viac oblastí, kde ešte treba pristúpiť k zásadnejším zmenám. Čo je pre vás osobne výsostne aktuálne a chcete to riešiť?
Určite je to Lekárska služba prvej pomoci, ktorá potrebuje zmenu. Som však presvedčený, že to má byť služba poskytovaná nepretržite, lebo nie je mysliteľné, aby po dvadsiatej druhej hodine nemal pacient LSPP k dispozícii. Hľadáme koncept, ktorý bude prijateľný pre lekárov, aby neslúžili veľké objemy hodín a zároveň aby boli primerane ohodnotení. Ďalšou otvorenou témou zostáva zákon o spoločnom odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov – zatiaľ v zariadeniach, na ktoré má MZ dosah.
- To znamená, že na ministerstve pripravujete jeden zákon o odmeňovaní?
Áno, uvedomujeme si potrebu riešiť mzdové podmienky pracovníkov v zdravotníctve. Aj preto sa po vyše desiatich rokoch po prvý raz otvorila problematika usporiadania platov všetkých zdravotníkov, riešenie dlhodobo požadovali všetky zúčastnené strany. Pripravili sme návrh pre všetkých zdravotníckych pracovníkov definovaných zákonom, ktorých je spolu dvadsaťštyri. Cieľom je zaviesť prehľadnosť a systém do odmeňovania v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú príspevkovými organizáciami v pôsobnosti MZ, štátnymi podnikmi alebo obchodnými spoločnosťami v zakladateľskej pôsobnosti MZ SR, v ktorej má štát stopercentnú majetkovú účasť. Návrh stanovuje minimálnu výšku základnej zložky mzdy zdravotníckych pracovníkov, tak ako je v súčasnosti právne upravená základná zložka mzdy lekárov. Táto sa viaže na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR zistenú Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. Táto metóda zabezpečuje automatickú každoročnú valorizáciu garantovanej minimálnej základnej zložky mzdy. Navrhnuté koeficienty sa líšia podľa toho, či ide o vykonávanie odborných, certifikovaných alebo špecializovaných pracovných činností. Nejde teda o minimálnu mzdu v ponímaní minimálneho mzdového nároku tak, ako to bolo viackrát nesprávne prezentované. Základná zložka mzdy v súčasnosti predstavuje približne osemdesiat až osemdesiatpäť percent celkovej mzdy a legislatívny návrh počíta s jej zákonnou garanciou, vnáša do systému poriadok a garantuje zdravotníckym pracovníkom, že budú odmeňovaní podľa rovnakého kľúča.
Zhovárala sa Dagmar VANEČKOVÁ ‒ Foto: MZ SR