Vláda obstála v teste súdržnosti

thumbnail

Kríza komunikácie medzi koaličnými stranami sa skončila podpisom dodatku k zmluve vo vládnom hoteli Bôrik. Samotný akt podpisu pod novými pravidlami komunikácie vzal vietor z plachiet všetkým, čo nerealisticky očakávali definitívny rozkol v koalícii a pád vlády.

Napriek rozruchu, ktorý spustila opozícia a médiá, však väčšina analytikov inú koncovku ako dohodu medzi Robertom Ficom, Andrejom Dankom a Bélom Bugárom ani nepredpokladala. Veď komu by boli na osoh predčasné parlamentné voľby? Úprimne by si ich neželali ani Richard Sulík, ani Boris Kollár, ani Veronika Remišová, agilná zástupkyňa Igora Matoviča. Pravdepodobná patová situácia po voľbách by mohla vyhovovať možno iba tvrdému jadru najbližších poradcov prezidenta Andreja Kisku v nádeji, že budú ako šedé eminencie zostavovať úradnícku vládu podľa predstáv, ktoré by im naočkoval ktosi zo zámoria. Napokon ani nie je isté, či by prezident pristúpil na túto poslednú možnosť a vymenil tak svoj relatívne pokojný palácový život za riskantnú hru s dôsledkami na vnútornú politickú stabilitu Slovenska.

Opozícia si navonok nepripúšťala, že súčasná vláda nemá alternatívu, ale pragmatické uvažovanie ju muselo viesť k tomu, že na tvrdení predsedov koaličných strán je viac než len zrnko pravdy. Zvýšená letná teplota na slovenskej politickej scéne sa prehupla do mierneho jesenného počasia a médiá si budú musieť hľadať iné, menej horúce, aj keď ošúchané témy. Jedna z nich sa už črtá: opozícia sa chystá pokračovať v sérii zvolávania mimoriadnych schôdzí parlamentu na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka. V NR SR má teda opäť zaznieť tá stará obohraná pesnička, hoci všetci vedia, že nebude hitom, lebo Kaliňák nepadne ako opozičná trofej.

Po neúspešnom pokuse odvolať ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera je pokus o opätovné odvolanie ďalšieho dôležitého ministra Ficovej vlády iba (bala)mútením vody. Alebo poslankyňa SAS Lucia Ďuriš Nicholsonová vytiahne ďalší tajný usvedčujúci spis so stupňom dôveryhodnosti A 1, ktorý náhodou našiel v schránke pani poslankyne jej asistent Pavol Milan, bývalý vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry? Nech sa už budú hľadať zo strany opozície akékoľvek „argumenty“ proti Kaliňákovi, ďalší cirkus odvolávania prichádza oneskorene, s krížikom po funuse, po zmluvnom nastavení pravidiel fungovania  koalície, ktoré neumožnia, aby opozícia v parlamente presadila svoje politické zámery bez spoločného súhlasu lídrov troch koaličných strán. Vlastne koaličné nezhody boli predsa len na niečo dobré. „Táto komunikačná kríza mala svoj význam, lebo sme si veľa vecí vykonzultovali. Z tejto komunikačnej krízy vychádzame posilnení,“ povedal premiér Robert Fico po podpise dohody. A iste to nebola len okrídlená veta.

Dodatok ku koaličnej zmluve, na ktorom pracovala trojčlenná komisia v zložení I. Federič (Smer-SD), T. Bernaťák (SNS) a Á. Ravasz (Most – Híd), zaviedol pravidelné stretnutia na úrovni čelných predstaviteľov strán, ale aj na úrovni krajských a okresných predsedov, teda stretnutia krajských a okresných koaličných rád. V zmluve stojí: „Koaličná rada zasadá spravidla 2 dni pred každým začiatkom schôdze Národnej rady a pred každým rokovaním vlády, najmenej však dvakrát za mesiac, a to spravidla v pondelok. V prípade potreby ju môže do troch dní zvolať ktorýkoľvek predseda koaličnej strany.“ Premiér na tlačovej konferencii ešte spresnil: „Pokiaľ by chcel nejaký člen presadiť materiál vo vláde, ako my hovoríme pod pazuchou, musí s ním prísť dvadsaťštyri hodín dopredu, aby sa k nemu koaliční lídri mohli vyjadriť.“ Okrem toho na parlamentnej úrovni vznikne rada predsedov koaličných klubov, ktorá „zasadá spravidla 5 dní pred každým začiatkom schôdze Národnej rady s cieľom spoločného postupu koaličných poslancov počas schôdze Národnej rady“. Riešenie prípadných sporov, výhrad či nesúladu vo vnútri koalície sa bude riešiť na princípe kolegiality.

Predseda SNS Andrej Danko oznámil na brífingu po podpise zmluvy meno novej ministerky školstva, ktoré bolo prekvapením pre opozíciu aj pre mediálnu sféru. Stala sa ňou Martina Lubyová, akademička s medzinárodným renomé, doterajšia zástupkyňa riaditeľa Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Po peripetiách s jej predchodcom Petrom  Plavčanom je to dobrá správa pre slovenské školstvo.

 

Ľudovít ŠTEVKO



Pridaj komentár