Návrh štátneho rozpočtu ráta s najnižším deficitom v histórii . Ministerstvá a štátne úrady budú mať budúci rok k dispozícii zhruba o šesťstotisíc eur viac. Úrad vlády si však pritiahol opasok. Najviac dáva návrh rozpočtu policajtom a hasičom. Rozpočtový deficit klesá v podobe plánu na dva a pol miliardy eur. Zaujímavosťou navrhovaného zákona roka je to, že štát plánuje hospodárenie v roku 2017 s nižším príjmom, aký mal tento rok. Z pohľadu rozpočtových financií nejde o veľký rozdiel, ale predsa len ide asi o tretinu miliardy eur. Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by podľa návrhu mali v budúcom roku dosiahnuť 32,735 miliardy eura pri výdavkoch v objeme 33,823 miliardy eura. Schodok verejnej správy by tak mal predstavovať 1,089 miliardy eura.
■ SCHODOK KLESÁ
V systéme rozpočtových pravidiel členských štátov Únie máme ako Slovensko určité záväzky, ktoré návrh hospodárenia štátu na budúci rok rešpektuje. Vízia pracuje s hodnotou 1,29 percenta hrubého domáceho produktu. V porovnaní s aktuálnym rokom je to pomalý pokles o šesť desatín percenta. Znižovanie deficitu pokračuje, aj keď pomalšie, ako sme si predsavzali ešte pred niekoľkými rokmi. Hrubý dlh verejnej správy klesne ešte pomalšie, a to takmer iba symbolicky. Bude sa pohybovať okolo 52,2 percenta hrubého domáceho produktu, pričom naša dlhová brzda je na vyššej hranici. Momentálna situácia na svetových finančných trhoch je však taká, že umožňuje financovať dlhy lacnejšími úvermi.
■ VLÁDA BEZ REZERVY
Zaujímavým javom v návrhu štátneho rozpočtu je skutočnosť, že sa nerozpočtujú zdroje pre rezervu premiéra a vlády. Ďalšou pozitívnou správou je predpoklad, že v roku 2019 by sa štátny rozpočet Slovenskej republiky mal dostať do prebytku, inak povedané, prestali by sme ako spoločnosť vytvárať dlh. Rast reálnych miezd na rok 2017 je plánovaný vo výške tri percentá, a čo je ešte menej predstaviteľné, nezamestnanosť by mala dosiahnuť stav, pod ktorým sa už prakticky o nezamestnanosti tých, ktorí by chceli pracovať, ale nemajú prácu, ani nedá hovoriť. Nezamestnanosť totiž nijaká súčasná spoločnosť nedokáže dostať na nulu, to by musela prijať zákony o povinnej práci.
■ ÚSPORNÉ VÝDAVKY
Minister financií Peter Kažimír v návrhu rozpočtu na rok 2017 mierne pridal rezortu školstva, ktorý by si mal polepšiť oproti minulému roku o takmer dvesto miliónov eur. Naopak ubral zdravotníctvu. V porovnaní s aktuálnym rokom by sa mal objem peňazí na zdravie znížiť asi o deväťdesiat miliónov eur. V absolútnych číslach najviac dostáva ministerstvo vnútra, treba však povedať, že s množstvom policajtov a hasičov. To by malo mať k dispozícii viac ako dve a štvrť miliardy eur.
Predložený návrh rozpočtu už ráta aj s niektorými legislatívnymi zmenami, ktoré nová vláda avizovala v programovom vyhlásení. V rozpočte je premietnuté zníženie dane z príjmov právnických osôb o jeden percentuálny bod na dvadsaťjeden percent, zrušenie daňových licencií pre zdaňovacie obdobie počnúc rokom 2018 a pokračovanie v uplatňovaní osobitných odvodov a daní v regulovaných odvetviach.
■ KOMU A NAČO
Návrh rozpočtu v oblasti osobných výdavkov počíta s úpravou platových taríf pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl od 1. septembra 2016 o šesť percent. Zabezpečené sú aj výdavky súvisiace s výstavbou priemyselného parku Nitra – Mlynárce a bratislavského obchvatu D4/R7. V kapitole rezortu školstva sú tiež rozpočtované výdavky na výstavbu Národného futbalového štadióna a výdavky obsiahnuté v návrhu štátneho rozpočtu zohľadňujú zákonnú valorizáciu jednotlivých sociálnych dávok. Obranné výdavky v roku 2017 sú rozpočtované na úrovni 1,16 percenta HDP.
Ján ČERNÝ – Ilustrácia: TASR