Vlastivedná tvár D. Machalu

thumbnail

Dovedna päť dielov Slovenskej vlastivedy napísal a sčasti nafotografoval Drahoslav Machala v ojedinelom projekte. Ten je výsledkom putovania po celom Slovensku, ako aj po jeho dejinách a zákutiach dejín. Autor v mnohom vyniesol na verejnosť aj súkromné archívy, málo známe fakty, dal dovedna dejiny miest, obcí krajov a zaľudnil  ich. Je to najväčší matičný projekt tohto druhu v povojnových dejinách a bol predstavený aj na Bibliotéke 2014. Prvá kniha vyšla v roku 2010. Doteraz vyšli knihy o Bratislavskej a Trnavskej župe (I.), Trenčianskej župe (II.), Žilinskej župe (III.) Nitrianskej župe (IV.) a Košickej župe (VII.)  ako výsledok niekoľkoročného úsilia dať do rúk čitateľa rôzneho veku trvácny obraz krajov, akúsi wikipédiu Slovenska očami jedného autora, spisovateľa literatúry faktu.

■ HERKULOVSKÁ PRÁCA

Pre jedného autora je to herkulovská práca a D. Machala (1947) sa na to podujal po desaťročiach osobných i autorských skúseností. Vydal sa objavovať vo veku zrelosti, aby ukázal  i vyskúšal svoju schopnosť obdivovať, nachádzať a nadchýnať sa.  Originálna myšlienka, koncept vyviera nielen zo snahy vytrvalo spoznávať všetko, čo sa týka slovenských dejín, ale aj z nepretržitého zápasu autora ako spisovateľa, prozaika a osobitne publicistu a organizátora pochopiť a vypovedať o tom, ako vidí Slovensko a aké Slovensko je. Na niekoľkoročnú rehoľu slúžiť tomuto projektu buď nikto nemal, alebo nikto nemal toľko autorskej trúfalosti a odvahy a dnes aj prepotrebných manažérskych schopností získavať sponzorov.

Machalova Vlastiveda zaujme obyvateľov jednotlivých žúp, ale je aj výzvou kriticky posúdiť projekt. Treba najmä oceniť, že vidíme jasné súvislosti, poprepájanosť našich dejín. Vidíme, ako navzájom súvisela mnohokultúrnosť prostredia, aký prínos mali jednotlivé sociálne vrstvy či cirkvi, vidíme na konkrétnostiach pôsobenie a tradíciu napríklad sv. Cyrila a Metoda alebo prínos Lutherovej reformácie.

■ AUTORSKÝ ZÁPAS

Machala nevynecháva a nevyhýba sa ničomu, čo považuje za podstatné a na čo hľadí vo chvíli, keď si vytvoril nebývalý autorský priestor – napísať výpoveď jedného autora o svojej krajine a jej dejinách. Vedie čitateľa stovkami a stovkami strán – doteraz je ich tisícpäťsto ‒ aby im ukázal veci často nepovšimnuté alebo aby niekde ľahkým perom, voľne i priveľmi osobne povedal o všeobecne známych osobnostiach či veciach to, čo sme nevedeli, či nezbadali.

Prešiel Slovensko krížom-krážom za faktami, za tým, čo vidno nielen očami, ale tiež aj vnútorným zrakom. Možno s ním uvidieť súvislosti, prepojenia, osudy, odpovede na otázky, ktoré si často alebo trvalo kladieme pri konkrétnych osobách alebo dátumoch. Predovšetkým však Machalova Vlastiveda nás stavia pred odpoveď o tom, či je to vedomie, ktoré určuje bytie, alebo je to bytie, ktoré určuje vedomie. Vidíme ľudí, ktorí niečo dosiahli vďaka prajným časom a pomerom, ale veľa toho, čo sa zrodilo práve v ťažkých časoch, zo vzdoru voči neprajnosti najrozličnejšieho druhu.

Machala chtiac-nechtiac vyvracia časté predstavy o zaostalom, dedinskom, krpčiarskom Slovensku ako protiklade urbánnej civilizácii. V jeho vlastivedných epizódach vidno, že tu nie je konflikt rurálneho a urbánneho, faktograficky stiera tento akože rozpor všade, kde sa z toho chce robiť ideológia či pôda na vytváranie komplexu o trvalej, akoby genetickej zaostalosti slovenského obyvateľstva a Slovákov ako takých.

■ TEMATICKÁ SÚSTREDENOSŤ

Zo slovenských dedín, zastrčených fár vyrastajú silné osobnosti, vzdelanci, množstvo katolíckych a evanjelických duchovných, ktorí sformovali doslova vlastnými rukami kultúrny a politický národ a jeho reč a neraz mali a dodnes majú medzinárodný rozmer. Isteže vo Vlastivede vidíme aj to, akú úlohu hrajú v slovenskom živote idey, mýty, tradície, historická skúsenosť. Machala využil všetko, čo má terajšia generácia naporúdzi, ale urobil z toho niečo nové, do popredia dostal najmä posledných dvesto rokov ‒ dve storočia formovania Slovákov. Tento zámer dotiahol do súčasnosti, hovorí aj o ľuďoch blízkych. Je to vlastiveda ukazujúca pracovitosť a snahu zasadiť naše dejiny do európskych súvislostí. Na projekte, tí čo ho poznajú, oceňujú, vážia si poľudštenie a odklon od tradicionalizmu – to, že dovedna bude mať toto dielo päťtisíc hesiel a autor sa naň dal v čase neprajnom podobným projektom s cieľom, aby z toho bol trvalý osoh aj pre budúce generácie.

■ POZNANIE A ZMIERENIE

Akýkoľvek bude ďalší vývoj, vlastivedná tvár Drahoslava Machalu nám hovorí o úpornej snahe zmieriť nás s našimi dejinami, o heroickom úsilí čo najkomplexnejšie hovoriť o skúsenosti geopoliticky vždy takého rušného a zaujímavého miesta, ako je Slovensko. Je typické, že prvý diel sa začína názvom Slovensko – to pravé miesto, láska na celý život a veršami Milana Rúfusa Pamäť... či roky pohody, či roky nepohody, pamäť je rieka plná živej vody..., aby  autor vzápätí siahol po Rúfusových veršoch z básne Modlitba za Slovensko s prosbou: Môj dobrý Bože, zhliadni naň. Stráž mi ho neustále. Ach, aspoň Ty ho, Veľký, chráň, keď si ho stvoril malé...

 

Dušan D. KERNÝ ‒ Foto: SNN

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.