Voľby menia noviny aj slovník médií

thumbnail

Prezident Emmanuel Macron, bývalý bankár z domu Rothschildovcov, ktorý sa v máji dostal do Elyzejského paláca a vyprevadil odtiaľ nepopulárneho Hollanda, zmenil aj predchodcove pravidlá v styku s médiami. Aby očarenie mladým politikom tak rýchlo nepominulo, priškrtil možnosti francúzskych novinárov hneď priamo v sídle prezidenta. Na rozdiel od Hollandovej praxe nebudú sa môcť novinári zdržiavať vo vnútornom dvore Elyzejského paláca a sledovať zasadanie vlády. Svojmu kabinetu, v ktorom je z dvadsiatich dvoch členov osemnásť nováčikov a len štyria ministri vo vládnom aparáte majú prax s výkonom štátnej administratívy a moci, hneď na prvom zasadaní dával prezident poučenia, ako dodržať dôveru, disciplínu, solidaritu a vedomie zodpovednosti. A najmä v tomto duchu „nehovoriť do každého mikrofónu, ktorý im podstrčia“, ako Macron inštruoval doslova.

BADATEĽNÁ ZMENA 

Zmenu bolo vidieť hneď po prvom zasadaní vlády. Na tradičnú „rodinnú“ fotografiu nepripustili nijaké televízne kamery, fotografovať mohol iba oficiálny fotograf, a aj to len začiatok zasadania kabinetu. Hovorca vlády Christophe Castaner potvrdil, že tak prezident Macron, ako aj predseda vlády Philippe chcú iné, nové vzťahy s médiami a novinármi, lebo sa poučili z predvolebnej kampane pred prezidentskými voľbami, keď ich protikandidáti, najmä Marine Le Penová, bodovali opakovane rôznymi mediálnymi akciami u svojich prívržencov. Aj vo Francúzsku je vzťah medzi vládou a médiami podrobovaný ostrej kritike, a keďže mladý prezident čelí novým parlamentným voľbám, je zrejmé, že ich chce vyhrať práve tak, ako vyhral boj o prezidentské kreslo.

POKLES DÔVERY

Celkovo je dôvera francúzskeho obyvateľstva k médiám, rovnako ako aj v mnohých iných štátoch Európskej únie, veľmi nízka. Pravda, vonkoncom nie nezanedbateľná, veď podľa najnovších prieskumov televíznym správam dôveruje štyridsaťjeden percent divákov a spravodajstvo novín považuje za dôveryhodné štyridsaťštyri percent čitateľov. Platí však, že pokles dôvery k médiám bolo badať najmä za predchádzajúceho prezidenta Francoisa Hollanda. Pokles bol dokonca dramatický, čo je paradoxné, lebo až tridsať percent času bývalý prezident venoval práve komunikácii s médiami a nikdy predtým sa vraj nedostalo na verejnosť z Elyzejského paláca do médií toľko dôverných informácií. Všetky vnútorné napätia, konflikty sa v nich pretriasali a poškodzovali obraz tohto centra politickej moci v očiach verejnosti.

AKO V BLÁZINCI

Spravodajca rešpektovaného nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung trebárs konštatuje, že francúzske centrum moci na mnohých pôsobilo ako blázinec a jeho „nájomca“ ako zrelý do blázinca. Samozrejme, s týmto chce prezident Macron skoncovať. A je to poučný príbeh aj pre nás mimo Francúzska, čo sme podrobne francúzsku politickú scénu a jej zákulisie nesledovali. Zrejme u nás nie sú novinári alebo noviny, čo by si dovolili tvrdiť, že počas prezidentovania Hollanda pôsobil Elyzejský palác, chaos a hádky v ňom ako chodba „ústavu“ duševne chorých – ako panoptikum z Formanovho filmu Prelet nad kukučkiným hniezdom... Na to by bolo treba vidieť centrum francúzskej politickej moci zblízka – a to u nás nikto ani nevidí a ani nesleduje. A asi to naši žurnalisti aj inak vnímajú. Faktom zostáva, že prezident Holland čelil toľkým zložitým situáciám, ktoré v krajine spôsobili teroristické útoky, ale aj neprehľadnosť krízy na Ukrajine a zložitosť konfliktu v Sýrii, že za to musel zaplatiť vysokú politickú daň. K tomu treba pridať aj sériu kríz a zmätkov v samotnej Európskej únii, v Európskej komisii a napokon aj neriešené bremeno spoločnej meny euro a balvan dlhov, ktorý dlávi grécky štát.

NOVINY ŠKODIA

Hollandova „chuť“ komunikovať s médiami mu nepriniesla potrebné body a nový prezident pozýva a na cesty berie len vybraných novinárov. Isteže, ostatní sa sťažujú, ale tú horúcu kašu si už musí do dna vylízať prezidentov hovorca. Situácia je prehľadná, seriózne spravovanie štátnych vecí, agendy vlády sa nedá robiť výlučne prostredníctvom médií, pred kamerami či na stránkach novín. Pokušenie „hovoriť do každého mikrofónu“ zvyčajne neprináša nič dobré. Ale aj na druhej strane kanálu La Manche v Británii sa objavili kritické hlasy, že politický zápas pred voľbami zúžil vyjadrovacie prostriedky angličtiny, že sa zúžil počet používaných slov, že sa zúžil obzor, na ktorý sa v ostrom politickom súperení politici, ako aj médiá sústredili. Voľby v Európe tak menia nielen politický pomer síl, prinášajú do popredia nové politické tváre, ale menia vzťah k médiám a k jazyku používanom v médiách. Aj keď vrchol asi dosiahol český prezident svojím výrokom o tom, že novinárov je toľko, že ich možno kynožiť...

            Dušan D. KERNÝ – Foto: ZATL



Pridaj komentár