Okrem štandardných politických strán sú porazenými po voľbách aj prieskumné agentúry. Samozrejme, ich argumenty o štrnásťdennom moratóriu pred voľbami, keď sa nesmeli zverejňovať výsledky prieskumov a o nameraných trendoch raketového poklesu KDH a vzostupu Kollára a Kotlebu, ktoré už však nestihli uverejniť, nesedia. Aj tie nezverejnené prieskumy boli dosť mimo realitu. Prieskumné agentúry budú argumentovať skrytým voličom, náhlym a nepredpokladateľným rozhodnutím veľkej masy voličov tesne pred voľbami a podobne, ale ich reputácia je po tomto debakli veľmi pošramotená. Je len otázne, či to bolo z „blbosti“ (zlej metodiky), alebo skôr namiesto merania reality podľahli pokušeniu samy ju ovplyvniť. Podľa nás B je správne.
Pripomeňme si len prieskumy verejnej mienky štrnásť dní pred voľbami. Najväčší skokani a skutoční víťazi Kollár a Kotleba v prieskumoch figurovali hlboko pod bránou zvoliteľnosti. Predovšetkým kotlebovci. Kollár mal stúpajúci trend, ale na parlament to nestačilo. Kotleba mal podľa prieskumov dokonca pod dve percentá. Vo voľbách získal vyše osem. Na druhej strane, Procházkova Sieť vždy s dvojciferným číslom oscilovala okolo pätnástich percent. Procházku to zvádzalo a cítil sa lídrom opozície. Realita? Ledva preliezli do parlamentu. KDH si tradične držalo svojich sedem percent. Vo voľbách prepadli, nezískali ani päť. Rovnako prieskumy krátili Matoviča a Sulíka. Najmä Sas v nich bojovala o parlament. Voliči z nich však urobili druhú najsilnejšiu stranu.
Načo teda tie prieskumy sú? Čo nimi sledujú vlastníci agentúr verejnej mienky? Koho zastupujú? Ako prieskumy realizujú? Sú to chyby, štatistické omyly alebo zámer...? Je zrejmé, že nedokážu odhadnúť realitu. Preto by mali vrátiť školné a venovať sa inej činnosti. Napríklad politickému lobingu, ak by bol na Slovensku inštitucionalizovaný.
(rm, mrs)