Vzor politiky štátu ku krajanom máme neďaleko 

thumbnail

Slovák zo Srbska Jaroslav PINTÍR o menšinovej i matičnej problematike. Pred časom som sa na  rómskom festivale zoznámil s krajanom, matičiarom a Slovákom pochádzajúcim zo srbskej Vojvodiny, ktorý sa podľa svojich možností viac-menej aktívne zapája do kultúrneho a spoločenského života zahraničných Slovákov. Jaroslav PINTÍR však už niekoľko rokov trvale žije na Slovensku. Predtým viac rokov pracoval a pôsobil v rôznych štátoch západnej Európy, dlhšie v Nemecku a v Anglicku. Má dosť poznatkov a skúseností o živote našich krajanov i menšín v zahraničí. To bola aj nosná téma nášho rozhovoru.

  • Väčšiu časť života ste prežili mimo Slovenska. Ako vnímate starostlivosť rôznych európskych krajín o svojich štátnych príslušníkov, ktorí žijú v iných štátoch?

Aj tento festival (Gipsyfest) je príkladom toho, že Slovenská republika má záujem o národnostné menšiny a poskytuje im všemožnú starostlivosť. O Slovákov v zahraničí, podľa môjho názoru, až taký záujem nemá a neposkytuje im starostlivosť až v takejto miere, resp. nie dostatočne. Je to azda paradox, keďže iné štáty sa taktiež zaujímajú o práva národnostných menšín, no príslušníkom vlastného národa, ktorí žijú v zahraničí, poskytujú výraznejšiu podporu a pomoc. Stačí sa pozrieť na príklad Maďarska.

  • Slovenská republika predsa poskytuje zahraničným Slovákom právo na získanie štatútu, ktorý im umožňuje trvalý pobyt, možnosť študovať a pracovať u nás...

To je pravda, no nie je to až také jednoduché. Navyše po splnení podobných podmienok získavajú zahraniční Maďari štátne občianstvo Maďarska, čo je podstatný rozdiel.

  • Štatút zahraničného Slováka však stačí na život v Slovenskej republike. V čom je ten výrazný rozdiel?
S bývalým predsedom Matice slovenskej v Srbsku M. Spevákom z Vojvodiny.

Moji predkovia prišli na územie terajšej Vojvodiny pred vyše 275 rokmi. Nepresídlili sa do iného štátu, len niekoľko stoviek kilometrov južnejšie v rámci vtedajšieho Uhorska. Všetci vždy boli Slováci. Moji praprastarí rodičia, celé generácie ich predkov, prastarí, starí rodičia, rodičia.  Narodil som sa ako Slovák, moje deti zrejme budú tiež Slováci... Nemyslíte si, že by som mal mať aj občianske a politické práva na Slovensku? Nielen možnosť tu žiť? Ale aj podieľať sa na chode a budúcnosti tejto krajiny. Štatút zahraničného Slováka neposkytuje plnoprávne postavenie. Z toho potom akosi vyplýva, že pre Slovensko sú krajania akoby druhoradí?

  • Krajania však môžu získať slovenské štátne občianstvo za výhodnejších podmienok než iní cudzinci.

No len veľmi, ale skutočne veľmi mierne výhodnejších. Porovnajme to s Maďarskom. Kamarát z Vojvodiny sa usiloval získať slovenské občianstvo. Úrady SR požadovali rôzne dokumenty, doklady, kládli podmienky. Najhoršie je, že slovenský štát požaduje aj zaplatenie poplatku sedemsto eur, čo je pre človeka z našich končín pomerne vysoká čiastka. Na strane druhej maďarské úrady požadovali iba preukázanie pôvodu v rámci bývalého Uhorska, znalosť niekoľkých fráz maďarčiny a prísľub od uchádzača o občianstvo, že deti dá do školy s vyučovacím jazykom maďarským, a zaplatenie poplatku len päťdesiat eur. Tento kamarát je Slovák, všetci jeho predkovia boli Slováci, deti sú tiež Slováci. Keďže to bolo jednoduchšie, požiadal a získal štátne občianstvo Maďarska, a teda aj EÚ, maďarský pas, volebné právo atď. Prišiel na slovenský úrad a viac než provokatívne ukázal slovenským byrokratickým úradníkom maďarský pas a demonštratívne odovzdal, či vrátil tzv. preukaz zahraničného Slováka, ktorý mu už je úplne zbytočný, keďže takto má zrejme aj viac práv na Slovensku. Teda teraz už ako štátny občan Maďarska má na Slovensku viac práv, než ich má človek s postavením zahraničného Slováka.

  • Neskutočné...

Ale áno! Neskutočný je nezáujem Slovenskej republiky o krajanov. Ten vedie, či môže viesť až k odnárodňovaniu. Na strane druhej však neskutočne pozitívny je príklad Maďarska o vzrast prosperity, počtu obyvateľov, a teda aj rozvoj vlastného národa a štátu. Uviedol som príklad, aký mi na Slovensku chýba. Práve takýto prístup by pomohol nielen slovenskému národu, ale i štátu, teda Slovákom, no aj ostatným obyvateľom.

  • Ste matičiar, člen Matice slovenskej v Srbsku. Neuvažovali ste nad tým stať sa aj členom MS na Slovensku?

Určite nie. Som člen Matice slovenskej, a ten je matičiar v ktorejkoľvek krajine. Zbytočne by sme odlišovali jedného matičiara od iného. Bolo by to dokonca v rozpore s matičnou myšlienkou. Ostávam členom MS v Srbsku, pokladám sa za matičiara, a to aj na Slovensku, a v súčasnosti sa zapájam a budem zapájať do činnosti tu, kde žijem, v krajine mojich predkov, azda aj v mojej budúcej vlasti. Ak však budem mať neustále prekážky v získaní štátneho občianstva SR, tak požiadam o maďarské...

  • Vaše slová sú na jednej strane pozitívne, na druhej vyznievajú pesimisticky...

Žiaľ, skutočnosť je taká. Finančná situácia je zložitá, budúcnosť závisí od profesijného uplatnenia sa, preto potrebujeme občianstvo EÚ, t. j. ktoréhokoľvek jej členského štátu. No slovenskosť a matičnú súdržnosť mi to nijako nenaruší. Veď všetci moji rómski predkovia boli Slovákmi už v Uhorsku, ja na tom nemienim nič meniť a chcem to zaštepiť a odovzdať do ďalších generácií mojim potomkom.

  • Súčasná slovenská vládna koalícia je pronárodne, proslovensky orientovaná. Myslíte si, že o tých negatívach vie?

To je hypotetická otázka. Štát, vláda a politici sú na to, aby riešili problémy. Potrebné je, aby mali znalosti aj z týchto oblastí. Ak to vedia riešiť Maďari, tak prečo nie Slováci?

  • Ste Slovák, narodili ste sa v Srbsku. Ako vnímate vzťahy medzi oboma našimi národmi?

Slováci aj Srbi sú Slovania. Tak ako je dôležitá slovanská spolupráca, rovnako je dôležitá spolupráca medzi našimi dvoma bratskými národmi, ktorá existovala vždy, a to v minulosti, ale aj v súčasnosti. Pravdaže, sú aj nedorozumenia i krivdy.  Veď tu bola slovenská vláda, ktorá povolila lety a bombardovanie Srbska. Za to sú zodpovední určití slovenskí politici, ktorí sa, chvalabohu, už ani nedostali do parlamentu, čo je známe a jasné. Ak však zhodnotíme aj súčasnú politickú situáciu v obidvoch krajinách, tak je pozitívne, že obidva naše národy vzájomne spolupracujú, a verím, že to tak bude aj naďalej.

Zhováral sa Viliam KOMORA – Foto: archív autora

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.