Za nepoužívanie maďarských názvov pokuty

thumbnail

„Nastolenie“ jazykového poriadku podľa menšinových predstáv. Minister dopravy slovenskej vlády Á. Érsek a podpredseda slovenského parlamentu B. Bugár odhalili 21. apríla v slovenskom meste Komárno na železničnej stanici maďarský tabuľový ekvivalent názov mesta Komárom. Touto dvojjazyčnou tabuľou mierne zneistia predovšetkým zahraničných turistov, ktorí si budú myslieť, že už dorazili do maďarského mesta Komárom na druhej strane Dunaja, pritom budú stále na Slovensku. Do konca septembra osadia ešte ďalších 54 tabúľ v maďarčine a jednu v rusínskom jazyku. "Verím, že dvojjazyčné tabule prispejú k lepšej orientácii všetkých cestujúcich a zároveň budú pozitívnym impulzom pre vzájomné spolunažívanie obyvateľov v národnostne zmiešaných obciach. Robili sme to preto, aby sme využili možnosť tak, ako je vládne vyhlásenie, pretože plníme programové vyhlásenie vlády a takisto strany Most-Híd. Máme z toho dobrý pocit, pretože aj ľudia sú spokojní," povedal pre TASR Érsek.

Za prvej ČSR založili v okrese Dunajská Streda oravskí kolonisti malú dedinku Hviezdoslavov. Dnes v nej stále žije väčšina Slovákov (68 percent) a necelých 19 percent príslušníkov maďarskej menšiny, ktorá si úplne prirodzene a spontánne osvojila rovnaký názov obce aj v maďarčine. Takýto prirodzený vývoj na slovenskom juhu prebiehal aj v iných obciach. Osádzanie dvojjazyčných tabúľ na staniciach je  v podstate cielené usmerňovanie jazykovej situácie, nastolenie jazykového poriadku na slovenskom juhu „s uznaním maďarského jazyka ako úradného jazyka“ (Občianska vízia strany Most). Ak sa zavedú maďarské názvy, môžu sa nastoliť ďalšie požiadavky – dvojjazyčnosť, národnostné školy, ekonomická podpora spoza Dunaja, provokatívne pamätníky, školská a kultúrna autonómia, resp. samosprávy. „Symetriu“ treba určiť najmä v legislatíve. Príležitosť prišla v roku 2011, keď vláda Ivety Radičovej schválila v rozpore s inou platnou právnou úpravou a bez akejkoľvek konzultácie s odborníkmi nový zoznam obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej dvadsať percent obyvateľstva. Predkladateľ zoznamu – vtedajší podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel – navrhol v podobných prípadoch ako Hviezdoslavov používať umelo vytvorené maďarské názvy. Hviezdoslavov má napríklad označenie v maďarskom jazyku Vörösmajor.

  • AKO ZA HORTHYHO

Ďalším dôkazom sú v spomínanom zozname maďarské označenia obcí z obdobia najtvrdšej maďarizácie po roku 1867 a v období, keď tieto obce zabralo horthyovské Maďarsko. Napriek tomu, že maďarská menšina nikdy predtým ani potom tieto názvy nepoužívala. Úplne prirodzene si sama vytvárala názvy vo svojom jazyku paralelne so slovenčinou a dodnes ich používa. Nijaké medzinárodné dokumenty nepodporujú umelo vytvárané národnostné označenia, na ktoré sa menšinová reprezentácia odvoláva, hovoria iba o užívaní prirodzene vytvorených etnických označení, ak o ne menšina prejaví záujem. A podľa slovenských noriem aj to až na základe platného referenda v danej obci. Na maďarizačnú politiku dopláca i rusínska, ukrajinská a nemecká menšina. Až dvadsaťpäť obcí (aj obce s viac ako 40-percentným podielom rusínskej národnosti), v ktorých žijú tieto menšiny, bezdôvodne stratilo podľa nového zoznamu obcí právo oficiálneho označenia obce vo svojom menšinovom jazyku.

  • VEĽKOMAĎARSTVO

Niektorí maďarskí aktivisti nás denne presviedčajú o tom, že urobia všetko pre to, aby im slovenský juh patril. Dlhodobo vyvíjali snahy o zrušenie slovenských označení obcí po slovenských vlastencoch. Ako príklad slúžia známe iniciatívy v Gabčíkove, Kukučínove, Matúškove, Hurbanove a inde. Miestnymi referendami, ako napríklad v obciach Kolárovo či Tešedíkovo, sa snažili premenovať názvy na maďarské:  Štúrovo na Párkány či  Hurbanovo  na Ógyala. Nadštandardná národnostná politika štátu dospela až tak ďaleko, že za nepoužívanie maďarských a maďarizačných označení obcí a dvojjazyčnosti hrozia obciam sankcie. Niekedy dokonca prísnejšie ako za porušenie zákona o štátnom jazyku.

Margaréta VYŠNÁ, Maroš SMOLEC – Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Čítajte aj komentár šéfredaktora SNN Maroša Smolca na túto tému: kliknite TU

 



4 Komentárov

  • Martin

    Viktor Sedlák, je lepšie byť ticho ako povedať (napísať) prvoplánovú hlúposť podporenú konšpiráciami. Píšem to len preto, aby nejaký čitateľ nepociťoval nejaké stotožnenie s tvojím prejavom.
    Ak by bolo tvoje odpúšťanie úprimné bol by to prejav veľkorysosti, ale ty si to myslel ironicky ako urážku na predošlého komentátora Pala a podporil si to ešte evidentným vyvyšovaním sa. (neopodstatneným)

    Píšem to len preto, aby iný čitateľ nepociťoval ani len omylom stotožnenie s tvojím scestným komentom.

    PS.: článok neodsudzuje dvojjazyčnosť a prirodzený vývin takejto situácie v okolí hraníc, čo by si sa dozvedel ak by si pozorne čítal. Odsudzuje umelé, rýchle a politicky riadené pomaďarčovanie.

  • Palo

    Bola velka chyba ze sme po vojne nevystahovali vsetkych Madarov zo Slovenska.

    • Viktor Sedlák

      Kámo,kde ty žijeeš, v Tatarách v jaskyni??V 2012 v Usa robili výskum dotovaný ROTHSildovcami,aby zistili,ktorý dna je najstarší.Záver bol to,že po pár výskumoch zrušili celý laboratorium.Prišlo najavo,že Horvati,Polaci,MADARI,Slovaci,Ukrajinci viac ako 78% máme najstarší a najpodobnejší dna.Ja ti odpúšťám,chápem ten nenávisť proti Madarom,ale to od roku 1860 židy vládli v Madarsku a chceli nenávisť medzi náma .Ja mám ženu slovenku,2 chodí do slov.školy.Kamarátov mám slovákov,a mal b y sy vycestovať do Svédska,tamtiež majú dvojjazyčné nápisy.V Canade aj na tovaroch,potrvynách dvojjazyčné.Dúfam ,že mapochopýš a porozumieš!čaooo

    • Andrea

      Veď boli vystavovaný a časom sa sem vrátili späť,tak ako sa späť sťahovali Slováci čo tam žili a museli ísť sem na Slovensko.

Pridaj komentár