Bruselu prekáža, že Slováci uprednostňujú slovenské potraviny pred zahraničnými. Európskej komisii je proti srsti, že Slovensko preferuje spotrebu slovenských potravín v obchodných reťazcoch aj tým, že tie musia povinne zverejňovať ponúkané percento potravín vyrobených u nás. Slovensku hrozí dokonca žaloba z Bruselu.
Samotné obchodné reťazce si vo vyjadreniach svojich marketingových špecialistov takúto povinnosť chvália a vnímajú ju ako atraktívny marketingový nástroj na prilákanie zákazníkov. Európskej únii však prekáža, že u nás reťazce ponúkajú „až“ 62,5 percenta slovenských výrobkov. Pritom sú krajiny, ktoré ich percentuálne kúpili viac – v Českej republike 71 percent, v Nemecku podobne, v Poľsku 80 percent a vo Francúzsku dokonca až 82 percent.
■ VYPLÁCA SA
Podľa ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka sa kupovanie domácich potravín osvedčilo a mnohí zákazníci ich dokonca preferujú pred podobnými zahraničnými. „Ľudia nejdú cielene po slovenských výrobkoch, ale idú do obchodu s vedomím, že je potrebné kupovať domácu produkciu,“ vysvetlil pre médiá aj analytik obchodu Ľubomír Drahovský. Doplnil, že „žiadna diskriminácia importovaného tovaru by nemala byť. Ale zas na druhej strane, každý štát Európskej únie robí svoju propagandu na to, aby sa čo najviac kupovala domáca produkcia“.
Ak Slovensko svoje pozície neobháji, Európska komisia predloží túto „kauzu“ medzinárodnému súdnemu dvoru v Luxemburgu. Zverejňovanie percenta ponúkaných slovenských potravín je totiž z pohľadu Európskej komisie prekážkou voľného pohybu tovarov. Pritom systém označovania pôvodu potravín existuje aj v susednej Českej republike. V tamojších veľkých predajniach je spravidla pri vchode zverejnený zoznam krajín, z ktorých pochádza najväčšie percento tovaru v predajni.
■ NAJNOVŠIE TRENDY
A ako sa v priebehu času mení podiel slovenských potravín, ktoré ponúkajú naše obchodné reťazce. V porovnaní s prvým polrokom 2015 nastal mierny, a teda z nášho pohľadu pozitívny nárast. Monitoring sa robil na predaných výrobkoch v štyridsiatich šiestich obchodných reťazcoch, ktorých podiel na predaji slovenských potravín je vyšší o desať miliónov eur.
„V súčasnosti ide o najlepší prieskum, lebo hovorí o reálnom predaji a má najvyššiu výpovednú hodnotu. Vzhľadom na chaos v potravinárskej oblasti na európskom trhu je 62,5 percenta veľmi dobrý výsledok. Je to tiež skvelá vizitka pre našich potravinárov a poľnohospodárov,“ povedal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek.
Zo všetkých obchodných reťazcov mali najlepšie výsledky obchodné spoločnosti COOP Jednota vo Vranove nad Topľou, Michalovciach a Humennom. COOP Jednota má 68,2-percentný podiel predaja slovenských potravín . Je teda nad priemerom ponuky v obchodoch.
■ OBCHODNÁ POLITIKA
V Poľsku, Čechách, Nemecku, Rakúsku je prirodzené, že spotrebitelia podporujú kúpou najmä domácu produkciu. Aj keď je zahraničný produkt o pár centov lacnejší, neuprednostnia ho pred domácim, pretože si uvedomujú, že jeho kúpou by podporili ekonomiku cudzieho štátu. Rovnaký je postoj tamojších vlád. Niektoré štáty majú dokonca stanovené zákonom, koľko percent domácich produktov sa má predávať v obchodných sieťach pôsobiacich na území štátu. Svoj vplyv na vedomie spotrebiteľa v tomto smere využívajú aj všeobecne známe a populárne osobnosti. To isté by mohli na podporu slovenskej produkcie urobiť aj slovenské osobnosti a celebrity.
Vážení čitatelia, milí matičiari! Je aj na nás, ako sa zasadíme na podporu tých, ktorí sa snažia ponúkať na Slovensku Slovákom viac kvalitných slovenských potravín. V Európe sa schyľuje k ďalšej mliečnej vojne, na inom mieste týchto novín píšeme o dotáciách, ktoré v Nemecku dostanú producenti bravčového mäsa. Podporme našich prvovýrobcov, kupujme a najmä žiadajme si ich potraviny v našich predajniach. Sme naozaj odkázaní na dovoz všetkého zo susedného Poľska? Alebo budeme u nás kupovať mliečne výrobky z Nemecka, lebo si ich výrobcovia budú môcť dovoliť cenovú vojnu dotovanú ich štátom? Zmena prístupu k nákupom nemá nič spoločné s nacionalizmom, ide o úprimný patriotizmus.
Ivan BROŽÍK