Západ sa tiež pýta, kam kráča kapitalizmus

thumbnail

Francúzsko – nemecký spoločný televízny program ARTE pri príležitosti pádu Berlínskeho múra, teda po štvrťstoročí od radikálnej zmeny pomerov v Európe, odvysielal seriál pod názvom Quo vadis kapitalizmus – kam kráčaš kapitalizmus. Vidieť a počuť ako sa celkom vážne rozoberá učenie Karola Marxa, jeho ekonomické analýzy kapitalizmu, je viac ako pozoruhodné o to väčšmi, že ide o západoeurópske videnie. Nemci sa k Marxovi hlásia ako k súčasti národného kultúrneho dedičstva. Zdá sa to neuveriteľné, ale prudký nástup globalizácie, celkovej zmeny nielen politického, ale aj ekonomického života, vyvoláva zrejme potrebu po dvadsiatich piatich rokoch obzrieť sa späť. Je viac ako pozoruhodné, že tento priestor tak na Slovensku, ako aj v Čechách využila svojrázna skupina analytikov, vedcov s dlhou stážou a reputáciou. Časť z nich je aktívna v politike, či už v europarlamente alebo v slovenskom parlamente, časť na univerzitách alebo na akademickej pôde.

PO ŠTVRŤSTOROČÍ

Prvé dielo tohto druhu vychádza k dvadsiatemu piatemu výročiu dramatických udalostí roku 1989. Autori tak využívajú príležitosť znovu sa zamyslieť nad vývojom, nad problematickými udalosťami ‒ lebo najmä sociálne zmeny, ktoré sa odohrali, neboli bežnými udalosťami. Knihu pod názvom Revolúcia alebo transformácia dnes možno vidieť v popredných kníhkupectvách či už Prahy, Brna alebo Bratislavy – je to zásluha vydavateľstva Slovenskej akadémie vied VEDA a o. i. Ústavu politických vied SAV pod vedením M. Pekníka. O zásluhy sa delí s Filozofickým ústavom Akadémie vied Českej republiky a Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Toto je dostatočným vysvedčením, že riešenie vedeckej úlohy pod názvom Marx a spoločenské zmeny po roku 1989 je – zdanlivo paradoxne – aktuálne práve teraz. Tým je analýza prelomová – otvára kvalifikovanú a kritickú diskusiu o dôsledkoch štvrťstoročného pokusu o expanziu globálneho kapitalizmu. Nejde teda o popisnú kritiku, ale o mnohostranný rozbor, na ktorom sa podieľali verejne známi i menej známi odborníci a odborníčky z Čiech, ale tiež zo Slovenska a z USA.

■ HISTORICKÝ ZLOM

Východisko je v tom, že udalosti, ktoré ovplyvnili a najmä zmenili životy ľudí v mnohých štátoch tak na Východe, ako aj na Západe i v rozvojovom svete, boli nielen historickým zlomom, ale spôsobili i globálnu ekonomickú krízu, finančné a ekonomické prepady, pričom sa očakávania sociálnych zmien na lepšie nenaplnili. To všetko je spojené so závažnými civilizačnými a ekologickými zmenami. Analýza preto z rôznych strán rozoberá, aký bude budúci vývoj – smerujeme k revolúcii alebo k evolučným premenám, k transformácii?

Je jasné, že od krízy môže vývoj smerovať k zmene, teda že treba mapovať nedostatky globálneho kapitalizmu – a najmä demonštrovať, že na jeho kritike sa treba podieľať, že sa treba na nej zúčastňovať a formovať jej podoby. Fakt, že sa to robí v prácach odborníkov s úplne rozličnou výbavou skúseností, že sa tu využíva unikátna spolupráca vedcov z dvoch štátov, ako je Slovensko a Česko, a rôznych vedeckých pracovísk v USA, robí výsledný súbor prác významným príspevkom do formovania nielen odbornej, ale najmä verejnej mienky. Je to dôležité najmä v „slovenskom preideologizovanom provinčnom prostredí“. Aby sme použili citát jedného z autorov, poslanca a vedca Ľ. Blahu, je tu plno „treťotriednych neoliberálnych inkvizítorov“. A tí chcú samozrejme ovládať mienku verejnosti a jednofarebnosť ponímania celého vývoja po zmenách pred dvadsiatimi piatimi rokmi.

■ VYCHÝLENÝ SVET

Fakt, že na Slovensku na pôde Univerzitnej knižnice za účasti autorov predstavoval riaditeľ M. Pekník rozsiahlu štúdiu, svedčí o intelektuálnej vyspelosti a schopnosti medzinárodnej komunikácie. Veď ide o kľúčové otázky svetového systému, ktorý je „extrémne vychýlený z rovnováhy“. Autori vychádzajú z jednoznačného presvedčenia, že prognózy „nemôžu vychádzať len z euroatlantického kultúrneho okruhu a ani z výlučnej dominancie Západu“.

Toto je rozhodujúce východisko, v ktorom sú vedci vlastne v priamom protiklade s každodenným úsilím médií a politiky formovať  mienku verejnosti o jedinej správnej politike a jedinom správnom euroatlantickom prístupe. Ako konštatuje jeden z amerických autorov,  je „potrebná ďalšia zmena, lebo neoliberalizmus narazil na hranice svojej expanzie a zároveň odmieta – zatiaľ – uznať plný rozsah rakoviny, ktorá rozožiera jeho telo.

Liberalizmus sa uchýlil k škrtom v štátnych rozpočtoch a technokratickému autoritárstvu. To je založené na nadnárodných hospodárskych inštitúciách... Jednou z hrozieb je prepad k reakčnému a nacionalistickému násiliu alebo k vojne o rýchle vyčerpávané zdroje“.

Podľa autorov sa „transnacionálna, nadnárodná kapitalistická trieda už sformovala a usiluje sa o presadenie transnacionálnej hegemónie prostredníctvom nadnárodných štruktúr. Tie majú nahradiť upadajúcu dominanciu USA ako organizátora zhodnocovania a akumulácie kapitálu“.

■ TÚŽBY ROKU 1989

Autori pri bratislavskom predstavovaní knihy za jeden z dôvodov k medzinárodnej trojstrannej rozprave na tému revolúcia alebo transformácia označili práve udalosti roka 1989 ‒ k tomuto medzníku kniha vychádza. A je to aj príležitosť uvedomiť si, čo to vlastne revolúcia je a čo to je transformácia. Treba sa nad tým zamyslieť práve teraz. Treba si totiž uvedomiť, že vtedy pred dvadsiatimi piatimi rokmi len menšina chcela kapitalizmus, štyridsať percent ľudí chcelo demokratický socializmus a štyridsať percent zmenu systému. Ľudia v roku 1989 vlastne chceli transformáciu, a nie revolúciu. Preto teda predstavy o podobe zásadnej zmeny v každej kríze ‒ aj terajšej ‒ treba mať, treba sa zamyslieť nad zásadnou otázkou,  čo chceme alebo čo nás čaká ‒ revolúcia alebo transformácia?

Takto postavený problém je zásadný ‒ revolúcia alebo transformácia? Vyhlásil to pri predstavovaní medzinárodnej analýzy aj prof. František Novosád, spoluautor Dejín sociálneho a politickému myslenia (2013), ktorý prednáša sociálnu filozofiu na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA). Forma trialógu, kde si odborníci navzájom kladú otázky a vyžadujú odpovede, je na terajšie slovenské pomery výnimočná a podnetná. Osobitne, ak ide o rozsiahlu prácu, ktorej cieľom je vzrastajúci záujem verejnosti rozšíriť na čo najširšiu verejnú diskusiu. To je aj cieľom tohto informačného článku o výnimočnej slovensko-česko-americkej publikácii.

Dušan D. KERNÝ 



1 Komentár

  • n. kohut

    .... kráčať ? .... " Seď tam kde si, možno ani za tam nie si..." ?

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.