Zázračná  pamäť pamätihodností

thumbnail

ESEJ

Milujem veci okolo seba, pretože majú pamäť. Je to historická pamäť. Čím je človek starší, tým viac z neho ubúda a jeho telesná schránka je krehkejšia. Ale veci, ktoré  vytvorili jeho ruky, srdce, rozum a duša,  sa správajú celkom opačne: čím sú staršie, tým sú užitočnejšie a potrebnejšie a tým viac sa ich pamäť prehlbuje. Ich historická pamäť, ktorá je skrytá hlboko v nich samých. Priamoúmerne s ich vekom stúpa ich dôležitosť, význam a hodnota.

  • ●●

Milujem veci vytvorené človekom, pretože majú pamäť.

Zatiaľ čo človek je vášnivo zahľadený do budúcnosti, veci žijú v minulosti. Veci odpočívajú v zemi a pokorne znovu čakajú  na ruky človeka, aby ich vyniesli na svetlo božie. Veci, teda ich pamäť, vedia, že musia vyrozprávať svoj príbeh, ktorý je nerozlučne spojený s príbehom človeka, s jeho dejinami. Človek a veci spolu vytvorili civilizáciu, civilizácia vytvorila kultúru a spolu sformovali to, čo samotného človeka presahuje, čo dáva zmysel jeho bytiu: ľudskosť, náboženstvo a umenie.

  • ●●

Milujem veci vytvorené človekom, pretože majú pamäť.Veci tvoria dejiny človeka. Dejiny človeka, dejiny ľudstva sú dejinami určitých konkrétnych kolektívov a vznikajú na základe kolektívnych pocitov a kolektívneho vedomia. Kolektívne vedomie vytvárajú generácie ľudí toho istého etnika. Kolektívne vedomie prechádza z otca na syna. Len tie etniká a národy sú zapísané vo veľkej magickej knihe dejín, ktoré po sebe zanechali veci ako odkazy pre tých, ktorí ešte len prídu...

V roku 1974 školáci z Čiernych Kľačian neďaleko od Zlatých Moraviec, asi päťsto metrov od obce v chotári Mlynské diely, blízko od miesta, kde pretekajú potoky Bočovka a Širočina, v čerstvo vykopanej ryhe pre vodovodné potrubie našli ľudskú lebku a kosti. V hĺbke asi päťdesiat až sedemdesiat centimetrov odkryli ďalšie časti kostry. Pri nich našli úlomky zo slonovinovej pyxidy. Po odbornej rekonštrukcii mala pyxida výšku 8,5 centimetra a dodnes patrí medzi najcennejšie klenoty dávnej minulosti Slovenska. Je uložená na Bratislavskom hrade.

  • ●●

Pyxidy ako úžitkovo-umelecké artefakty boli na konci antiky a začiatkom stredoveku mimoriadne obľúbené predmety. Väčšinou boli zhotovované  zo slonoviny, ktorá sa v tom čase dovážala z Indie alebo z Afriky. Cisári a vysokí štátni úradníci pri nástupe do svojich funkcií si nechávali zhotovovať takéto pyxidy, ktoré im slúžili ako šperkovnice, ako schránky pre vzácne klenoty. Okrem tohto profánneho využitia slúžili ako schránky pre kadidlá. S nástupom kresťanstva do nich ukladali sväté relikvie alebo ostatky svätých. V kresťanských kostoloch bola pyxida obyčajne umiestnená nad oltárom.

Aká je vlastne čiernokľačianska pyxida? Do jej slonovinového plášťa neznámy umelec vyryl dve ženské postavy v adoračnom geste, starého a mladého pastiera, pričom ten mladý držal v ruke  torzo nejakého predmetu, pravdepodobne pastiersku palicu. Celú scénu doplňuje oráč so záprahom dvoch volov a oddychujúce ovce. Niet pochýb o tom, práve výjav s oráčom nám odkryje tajomstvo celého výjavu na slonovinovom reliéfe. S veľkou pravdepodobnosťou ide o výtvarné spracovanie známej povesti o založení Ríma, tak ako ho poznáme z antickej legendy o  Romulovi a Removi. Jedna zo ženských postáv pravdepodobne predstavuje statoitalskú bohyňu Ceres – bohyňu obilia, úrody, orby a zeme. Druhá ženská postava sa nám na pyxide zachovala iba v torze. Pravú ruku drží v adoračnom geste, a preto jej identifikácia je veľmi ťažká. Mohla by to byť aj bohyňa Vesta, bohyňa domáceho krbu a ochrankyňa Ríma. Z povesti vieme, že matka Romula a Rema bola  Rea Silvia, ktorá bola najvyššou kňažkou v chráme bohyne Vesty. Strom len skromne načrtnutý nad záprahom môže byť posvätný dub alebo figovník.

Vznik pyxidy môžeme datovať do prvej polovice  4. storočia n. l. a môžeme hypoteticky predpokladať, že tento zvláštny a veľmi významný artefakt vznikol v Ríme alebo v jeho blízkom okolí, aj keď svojou umeleckou technikou a spôsobom spracovania reprezentuje začiatky byzantského umenia. A jej tvorca. Neznámy rytec do slonoviny, ktorý, bohužiaľ, ostane pre nás navždy zabudnutý, orientálec alebo Byzantínec, ktorý žil a tvoril v Ríme.

  • ●●

Ako, kedy a prečo sa táto pozoruhodná antická pyxida ocitla na Slovensku? Kto ju ako posledný držal vo svojich rukách? A aké osudy ju sprevádzali po ceste z Ríma alebo z Konštantínopola až na Požitavie? Umelecké dielo jedinečnej historickej hodnoty, ktoré pravdepodobne vzniklo pri príležitosti založenia „Nového Ríma“ – Konštantínopola, bolo pred prenesením na Slovensko uložené v Konštantínopole alebo v Ríme. A môžeme hypoteticky tvrdiť, že tento výskyt jedinečnej neskoroantickej pyxidy na Slovensku v nitrianskej oblasti súvisí s kontaktmi Byzantskej ríše s naším územím vo veľkomoravskom období. Pre nás všetkých Slovákov, pre naše vlastné dejiny je bytostne dôležitý rok 863, keď múdry Rastislav vyslal svoje posolstvo k cisárovi Michalovi III.: „Zaradoval sa cisár a velebil Boha aj so svojimi radcami i poslal ho aj s mnohými DARMI...“ (Žitie Konstantina, XIV.) Alebo: „... tu hľa máš DARY, pojmi brata svojho, opáta Metoda a choď...“ (Žitie Metodija, V.) Alebo je tu ešte aj druhá možnosť, keď bol  moravský biskup  pozvaný na návštevu do Konštantínopola v roku 881 cisárom Basileom I.: „... obľúbil si ho a veľmi ho OBDAROVAL i vyprevadil...“ (Život Metoda, XIII, str. 80)

Ale..., prečo sa potom pyxida nenašla v Nitre, ale neďaleko Zlatých Moraviec? Žiaľ, odpoveď na túto otázku nepoznáme a obávam sa, že ju už ani poznať nebudeme. Takže všetky odpovede na túto úplne logickú otázku sú a budú len hypotetické. Najpravdepodobnejší je predpoklad, že pyxidu z Nitry tajne odniesli v období  pohnutých udalostí , niekedy v rozmedzí rokov 885 – 887, keď po Metodovej smrti, zákaze slovanskej liturgie, prenasledovaní a väznení jej kňazov došlo k vyhnaniu  asi dvesto žiakov svätých solúnskych bratov a  kňazov staroslovanského obradu. Možno neodišli úplne všetci, niektorí sa azda skrývali mimo Nitry, a práve jeden z týchto vyhnancov mohol mať pri sebe túto  posvätnú a posvätenú vzácnosť.

A historicko-geografické súvislosti? Sotva možno považovať za vec náhody, že práve v Zlatých Moravciach (alebo v ich blízkosti) sa našiel aj prekrásny veľkomoravský zlatý pektorálny krížik. Niektorí slovenskí lingvisti sa domnievajú, že geografický názov „Marahava“  vo Fuldských análoch (r. 901) a názov „Morowe“ v Zoborskej listine (rok 1113) sú totožné a že ide o Zlaté Moravce. A niektorí historici idú ešte ďalej a tvrdia, že práve tu v okolí Zlatých Moraviec mohlo byť dočasné Metodovo sídlo. A nie je vôbec vecou náhody, že práve pri tomto meste sa nachádza jeden z najstarších kresťanských kostolov na Slovensku v Kostoľanoch pod Tríbečom, takisto Čierny hrad, drevená, neskôr murovaná kaplnka vojvodu Gejzu v Kňažiciach, staré hradisko vo Vrábľoch a hradisko v Nevidzanoch.

 Miroslav PIUS Foto: Emil SEMANCO



1 Komentár

  • Olga

    Zdravim chcem sa spitat aku cenu ma ta sperkovnica co je na obrazku

Pridaj komentár