VŠIMLI SME SI
Žeby nemali záujem?
Ján ČERNÝ
Dostať sa k poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky nie je práve jednoduché. Stačí sa pozrieť na oficiálnu stránku NR SR a všetko je jasné, teda vlastne nejasné. Na tej webovej stránke sa síce dozvieme, kto ktorému poslancovi asistuje, aj akú odmenu za to dostáva, ale nemáme nijakú šancu zistiť, ako asistenta kontaktovať.Takže ako občania môžeme skúsiť skontaktovať sa prostredníctvom mailovej adresy, ktorú má náš zástupca v parlamente oficiálne uvedenú. Lenže – ona to vlastne vôbec nie je jeho adresa, ale adresa asistenta alebo asistentov. Takže sme opäť tam, kde sme boli. Lebo je iba málo takých volených zástupcov ľudu, ktorí si poštovú schránku pravidelne sami kontrolujú, a ešte menej tých, ktorí občanom aj odpovedia. Novinárom azda aj áno, ale zriedka a s pomerne veľkým meškaním. V období medzi parlamentnými schôdzami je takýto pokus o kontakt takmer nemožný. Áno, máme inštitút poslaneckých kancelárií, ale aj tadiaľ cesta vedie iba zriedkavo a viac-menej náhodne. A to medziobdobie býva niekedy dlhšie ako tri týždne, čo je pre občana príliš dlhý čas čakania na efektívnu pomoc. Mimochodom, poslanci parlamentu pomerne ťažko komunikujú aj medzi sebou navzájom – nedávno sa napríklad poslancom istého zoskupenia nepodarilo doručiť poštu až šestnástim kolegom. Dôvod? Preplnené a nečistené poštové schránky. Teda inak – ignorované kontaktné adresy zo strany ich majiteľov. Jediné verejné kontaktné adresy. Takže buď nemajú čas, alebo záujem. A čo je pravda, vedia len oni.