Štrnásť zastavení na náučnom chodníku v Zemplínskych Hámroch. Objavme históriu baníctva a železiarskej výroby vo Vihorlatských vrchoch bol názov projektu, z rozpočtu ktorého bola financovaná obnova a výstavba viacerých objektov v duchu niekdajšej banskej, železiarskej a uhliarskej tradície obce Zemplínske Hámre. Jedinečný stavebný projekt bol financovaný Švajčiarskou konfederáciou. Na jeho začiatku stáli vtedajší starosta obce Ing. Jozef Gajdoš a Ing. Daniela Galandová, ktorá projekt napísala a koordinovala. Pôvodom holandská šľachtická rodina Rhollovcov mala s podnikaním pri dobývaní rúd niekoľkostoročné skúsenosti. Už v roku 1586 získal Anton Rholl od majiteľa spišského panstva Alexa Thurza povolenie na výstavbu hámrov v Prakovciach. Zo Spiša rozšírili Rhollovci svoje podnikanie v 18. storočí do Šariša a začiatkom 19. storočia do Zemplína.
■ BANÍCI POD VIHORLATOM
Povráva sa, že Rhollovci prišli pod Vihorlat za zlatom. Na vzácny kov nenarazili, ale našli tu zelené zlato. Aj keď sa v bezprostrednom okolí Sniny nenachádzali ani bohaté ložiská železnej rudy, bol tu dostatok dreva, ktorý už chýbal na miestach, kde Rhollovci dovtedy ťažili rudu. A tak sa výroba železa sťahovala za drevom. Osadu Jozefsthal (dnešné Zemplínske Hámre) založil začiatkom 19. storočia Jozef Rholl de Udvarnok. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1809. História železiarskej výroby sa začína písať v roku 1815, keď tu vznikla železiarska fabrika. Zrod obce sa spájal s ťažbou železnej rudy, ktorá prebiehala povrchovým spôsobom na pingových poliach (v plytkých závrtoch, jamách). Hlbinná ťažba vo Vihorlatskom pohorí sa datuje až od prvej polovice 19. storočia. Keďže tunajšie ložiská boli málo výdatné, železná ruda sa dovážala z dediny Bánske v Slanských vrchoch, kde pracovalo desať zamestnancov – predákov a baníkov. V železiarni v Jozefovej doline ich robilo viac uhliarov i tých, ktorí pracovali s hotovým železom. Od začiatku tu popri domácich robotníkoch pracovali aj potomkovia špecialistov z Gelnice, ktorí naštartovali železiarsku výrobu. Tú tvorili dve prevádzky: huta – vysoká pec, kde sa vyrábalo surové železo, a hámre – vyhne, kde sa železo spracovalo.
■ HERKULES A LEVY
Ako píše historik doc. Ján Adam, PhD., v prvej fáze – do začiatku 20. storočia – sa celý komplex skladal z jednej veľkej vysokej pece a zo štyroch hámrov, z dvoch skujňovacích, vykúvacieho a nástrojárskeho. V roku 1919 bol pripravený stavebný materiál aj na piaty hámor, ale ten už nepostavili. Podľa štatistického prehľadu z konca prvej polovice dvadsiatych rokov okrem vysokej pece sa spomínajú iba dva skujňovacie hámre, zato s dobrým vybavením.
Hámre na svoju prevádzku ako hnaciu silu využívali vodu. Ak bol prietok vody slabý, v zhotovených nádržiach sa voda zhromažďovala a potom odvádzala k hnaciemu kolesu, na ktorého prevod bolo napojené kladivo – buchar, pomocou ktorého opracovali železo. Hámre vo vtedajšej Jozefovej doline boli limitované nedostatkom vody počas štyroch letných mesiacov, vtedy sa využívali pripravené vodné hrádze a nádrže. Okrem železných nástrojov pre domácnosť a poľnohospodárstvo sa v Jozefovej doline vyrábali z liatiny sporáky, kotly či mažiare. Najviac šli na odbyt klince. Popri spomínanej výrobe tunajší majstri dokázali zhotoviť aj hodnotné umelecké či umelecko-priemyselné diela. Medzi najznámejšie patria sochy Herkula pri sninskom a užhorodskom kaštieli, dvojica levov a levíc pri humenskom kaštieli, viacero zachovaných kachlí v podobe starorímskeho boha obchodu Merkúra či liatinové kríže, alebo korpusy, ktoré dodnes môžeme vidieť na starých hroboch či kamenných krížoch. Sninské Hámre zásobovali svojimi výrobkami nielen blízke okolie, ale aj oblasť Haliče a Sátoraljaújhelya.
■ HÁMORSKÝ PROJEKT
Osadu Josefstahl, založenú na ťažbu rudy, neskôr postupne premenovali na Sninské Hámre, Pusté Hámre a od roku 1956 na Zemplínske Hámre. V lesoch nad obcou postavili úzkokoľajnú železnicu – jednu z desiatich vybudovaných vo Vihorlatských vrchoch na zvážanie dreva. Pohorie Vihorlat je známe tiež bukovými pralesmi zapísanými v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Cyklotrasami je obec prepojená so Sninou, Stakčínom a s Kolonicou. Zámerom spomínaného projektu bolo skĺbiť prírodné magnety so zaujímavou históriou niekdajšej priemyselnej výroby. V rámci výzvy Švajčiarskeho finančného mechanizmu, ktorá podporuje Iniciatívy regionálneho rozvoja v okrajových a znevýhodnených regiónoch Prešovského a Košického kraja, obec Zemplínske Hámre 12. júla 2010 predložila projekt s názvom Zemplínske Hámre – objavme históriu baníctva a železiarskej výroby vo Vihorlatských vrchoch. Hodnotenie projektu prebiehalo v dvoch kolách. Po schválení projektu v prvom kole bola v roku 2011 na základe Zmluvy o realizácii Nástroja na prípravu projektov z prostriedkov Švajčiarskeho finančného mechanizmu zabezpečená nevyhnutná dokumentácia na podanie návrhu do druhého kola hodnotenia. V ňom bolo schválených v oboch krajoch šesť projektov, medzi nimi aj projekt obce Zemplínske Hámre. Zmluvu o realizácii projektu medzi Úradom vlády SR a Zemplínskymi Hámrami podpísali 23. februára 2012. Výsledkom projektu sú zrekonštruované pôvodné objekty, vybudované repliky technických pamiatok, sprevádzkovaný Hámorský náučný chodník, zriadené obecné múzeum a turisticko-informačné centrum. Nenávratná finančná pomoc, ktorú obci na to poskytli, bola 1 121 772 eur.
■ NÁUČNÝM CHODNÍKOM
Koncom októbra 2014 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie Hámorského náučného chodníka. Je dlhý bezmála sedem kilometrov a spája obnovené pamiatky. Na návštevníka na ňom čaká štrnásť zastávok. Na trase si môže pozrieť kamennú murovanicu so sýpkou, informačnú tabuľu, ktorá prezentuje existenciu bývalého tajchu, hámor s vodným náhonom, banskú štôlňu či úzkokoľajnú železničku s rušňom, vagónmi a drezinou, ktoré dokumentujú priemyselnú históriu obce. Návštevníkom tu postupne sprístupnili tri novovybudované exteriérové expozície. V rámci zlievarenskej činnosti vysokú pec, výrobu uhlia symbolizuje uhliarska míľa a dopravu dreva úzkokoľajka.
Manažérka uvedeného projektu Daniela Galandová sa vtedy zmienila o najbližších zámeroch: „V objekte kamennej murovanice – budúcom obecnom múzeu, ako aj v objekte vodného hámra a štôlne budú najneskôr vo februári 2015 nainštalované vnútorné expozície, ktoré následne sprístupníme v rámci skúšobnej prevádzky v apríli pre školákov z regiónu.“
Zemplínske Hámre sa stali členmi Slovenskej železnej cesty spájajúcej miesta, kde sa v minulosti ťažila železná ruda, či vyrábalo, alebo spracovalo železo, resp. iné kovy. Ako uviedol bývalý starosta Jozef Gajdoš, členstvo v tomto združení i samotné zasadnutie predstavenstva v obci sledovalo uchovanie nádeje na získanie potrebných finančných zdrojov na výstavbu úzkokoľajnej železnice až do Kolonice, čo by bolo ohromným lákadlom pre turistov. Zároveň sa obec stala súčasťou Európskej železnej cesty. Koncom júna 2015, už za účasti novozvoleného starostu JUDr. Rastislava Zarembu a švajčiarskych donorov, otvorili nové informačné centrum pre turistov a obecné múzeum s expozíciami. Vonkajšie expozície múzea dokumentujú napríklad výrobu dreveného uhlia, a tiež niekdajší spôsob dopravy dreva. Murovanica, sýpka, vysoká pec, drevená zvonica, úzkokoľajka s rušňom a vagónmi, banská štôlňa, vodný hámor, ale aj míľa na pálenie uhlia ležia na trase Hámorského náučného chodníka, ktorý pri tejto príležitosti sprístupnili širokej verejnosti. Súčasťou slávnostného otvorenia objektov pre verejnosť bola tiež výstava fotografií o baníctve, odhalenie sochy patrónky baníkov svätej Barbory a premietanie filmu o Karpatských bukových pralesoch.
■ JEDINEČNÁ INŠTITÚCIA
V murovanici, kde sídli múzeum, nás sprevádzala jeho kurátorka Ing. arch. Katarína Palgutová, PhD. Rodáčka z Podolínca vhupla do prvej sezóny múzea v najmladšej obci v regióne. Samotnú prípravu i realizáciu projektu, ktorá trvala štyridsaťjeden mesiacov, pozná z rozprávania i dokumentov. Uvádza, že cieľom projektu bolo popri vybudovaní samotného obecného múzea a ďalších objektov vytvoriť turistické centrum a s ním spojený komplexný turistický systém. Je preto nevyhnutné, aby všetci jeho účastníci na čele s obcou ako prevádzkovateľom ťahali za jeden povraz. Doteraz sa im to darí, čo potvrdzujú aj slová starostu obce Rastislava Zarembu v prvom tohtoročnom občasníku Hámorské noviny, kde okrem iného uviedol: „Obecné múzeum, alebo ak chcete Ekomúzeum Zemplínske Hámre, ako je uvedené na hnedých informačných tabuliach popri štátnej ceste Humenné – Snina, je jedinečnou inštitúciou, ktorej poslaním je zhromažďovať a uchovávať kultúrne dedičstvo našich predkov. Do budúcnosti rátame aj s rozšírením služieb, kde by sa deti, ale aj dospelí mohli učiť tradičným remeslám, ako je hrnčiarstvo či tkáčstvo.“
Rozmenené na drobné, pre ľudí, ktorí chodia na Sninský kameň – východiskový bod Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, treba zabezpečiť doplnkové služby, aby cieľom turistov neboli len prírodné krásy, ale aj zaujímavosti regiónu, zdôraznila kurátorka. Na to slúži Hámorský náučný chodník, ktorého trinásť zastavení sa dá absolvovať pohodlne pešo alebo na bicykli a na štrnáste – Banské polia, treba vyšliapať. Celá trasa sa dá, bez návštevy múzea a štôlne, pešo absolvovať za približne dve hodiny. Chodník sa začína v objekte číslo jeden – v murovanici, najstaršej budove obce. Murovanice budovali majitelia v blízkosti hámrov a slúžili ako nájomné domy pre robotníkov. Zachovala sa len jedna. Najviac hmotných pamiatok je v centre obce: pri múzeu je to vysoká pec, hámor i zvonica. Pri kameňolome, kde je turistické informačné centrum, je úzkokoľajka s vláčikom a drezinou, náznaková rekonštrukcia banskej štôlne a milier.
„Keďže fungujeme prvý rok, usilujeme sa o maximálnu propagáciu,“ hovorí Katarína Palgutová a pokračuje: „Súvisí to so skutočnosťou, že oblasť doteraz nebola vo zvláštnom turistickom či geografickom centre pozornosti, čo nás motivuje zúčastňovať sa na rôznych konferenciách a prezentáciách v okolí, v Bratislave i inde na Slovensku či v Poľsku.“ Počas turistickej sezóny sem prichádzajú turisti zo Slovenska, z Poľska, Česka, ale boli tu aj turisti z Izraela. Osvedčila sa spolupráca s občianskym združením STEP, ktoré pripravuje multilaterálne výmeny prostredníctvom programu Erazmus+. Na dvoch prehliadkach a jednom workshope sa zúčastnili mladí ľudia zo Španielska, z Rumunska, Turecka či Litvy.
Marián ŠIMKULIČ – Foto: archív SNN