Zlá demokracia a jej nevydarené deti

thumbnail

Vyše polovica Slovákov si myslí, že korupční  sú všetci politici. S úrovňou demokracie, s jej podobou a  fungovaním sú podľa rôznych prieskumov nespokojné vyše tri štvrtiny obyvateľov Slovenska. Pozitívne ju hodnotí iba dvadsaťosem percent obyvateľov. Stále viac ľudí by chcelo vládu pevnej ruky, nastolenie a zabezpečenie dodržiavania  poriadku, pretože taká demokracia, akú praktizuje náš súčasný politický systém, nespĺňa ich predstavy.  Zákony sa neuplatňujú pre každého rovnako, je veľa nespravodlivosti, zväčšuje sa priepasť medzi bohatými a chudobnými.  Podobne je to aj v prieskumoch o korupcii. Vyše polovica obyvateľov (58,7 percenta) si myslí, že do korupcie sú zapletení všetci, respektíve väčšina politikov.

STRATA DÔVERY

Občania čoraz menej veria politikom a politickým stranám.  Prestávajú veriť aj štátu. Lenže štát ako inštitúcia je abstraktný a všeobecný pojem. On sám osebe nekoná. Konajú v ňom a za neho konkrétne osoby – prezident, predseda parlamentu a poslanci, predseda vlády, ministri, prokurátori, sudcovia, vládni úradníci, čiže sú to všetko politici a verejní činitelia, ktorí rozhodujú a konajú v mene štátu. Viniť štát a nadávať naň by sme nemali, alebo keď už tak robíme, pohaniť, viniť a trestať by sme mali jeho konkrétnych predstaviteľov,  ktorí konajú, resp. nekonajú na prospech štátu, na prospech  jeho obyvateľov. A tak je to aj s politickými stranami. Každá z nich predstavuje konkrétnych ľudí, politikov, ktorí nám robia dobro, zlo, spríjemňujú, resp. kazia a zhoršujú náš život.

Nedôvera k politikom a politickým stranám má svoje príčiny. Tie sú najmä v ich odtrhnutosti od reality, od obyvateľstva, v ignorovaní jeho potrieb, v zahľadení sa do seba,  v uprednostňovaní a  presadzovaní osobných a straníckych záujmov. Opak by mal byť hlavným poslaním politikov. Mali by konať tak, aby ich práca, to znamená ich rozhodovanie a činnosť, boli na prospech verejnosti. Realita u nás, u našich politikov  a  politických strán tomu však nenasvedčuje. Preto ich verejnosť  nemá v láske a neobľubuje  ich. Verejnosť vidí, že osobné a stranícke záujmy nadraďujú nad všeobecné blaho. Uvádzať príklady, ktoré by túto skutočnosť potvrdzovali, nie je ani potrebné, vidieť ich všade, na každom kroku a na každom mieste.

PREDSTIERANÁ DEMOKRACIA

Demokraciu ako vládu ľudu, vládu na prospech ľudu v našom politickom systéme politici a politické strany znevážili. Politikom  a politickým  stranám  slúži demokracia a jej nástroje na  vlastné obohacovanie aj na korumpovanie. Ak je korupcia vo verejnej správe, tak ako to často počujeme, organizovaná, zakrývaná a tolerovaná štátnou mocou  a vládnymi úradníkmi, jasne to hovorí o zlyhávaní a nezvládnutosti demokratizácie politickým systémom v riadení štátu. To je aj hlavná príčina, že náš štát nie je taký efektívny, ako by mohol byť. Zo zlého a málo efektívneho hospodárenia s verejnými zdrojmi, a tým nízkej efektívnosti štátu, pramenia aj nízke príjmy a kúpyschopnosť domácností. Naše mzdy a platy by mohli byť vyššie. To by však musel štát lepšie fungovať a efektívnejšie hospodáriť  a politici sa ináč správať. Nečudo, že rastie nespokojnosť ľudí a nedôvera v politikov a politické strany.  Demokracia v dôsledku svojho zlého fungovania a bujnenia korupcie je na posmech – plače, nie je skutočná, ale len predstieraná demokracia. Takouto nie je ona sama osebe, ale takouto ju robia politici  a zle fungujúci systém politických strán.

Čoraz viac sa vo verejnosti ozýva, že riadenie nášho štátu nepotrebuje politikov, ale potrebuje odborníkov. Z nezodpovedného konania politikov  sa generuje ďalší názor, že relatívne veľké dotácie pre politické strany a vysoké platy politikov zo štátneho rozpočtu, odhlasované samotnými politikmi – poslancami v NR SR, sú zlé riešenie. Značná časť verejnosti je presvedčená, že financovanie politických strán také, aké je u nás dnes, je neopodstatnené a treba ho zmeniť. Strana Smer-SD, ktorá dlhšie usmerňuje osudy štátu, síce sľubovala, ale doteraz nepredložila zákon o politických stranách a o ich transparentnom financovaní. Parlament ho preto ani nemohol prijať. Aj zverejňované majetkové priznania politikov a verejných činiteľov sú nedostatočné, neumožňujú  verejnú kontrolu, sú formálne, len aby boli a v podobe, v akej sa robia, neplnia úlohu, ktorú majú, sú vlastne zbytočné. Na prospech politických strán je ušitý náš aj súčasný volebný systém. Treba ho zrejme  zmeniť prinajmenšom na väčšinový alebo lepšie na kombinovaný, zmiešaný. Voliči už nechcú voliť politické strany, ale osobnosti a odborníkov, ktorí by rozumnejšie a efektívnejšie riadili štát.

INICIATÍVA KOTLEBU

Verejnú mienku proti vládnucim politickým stranám v poslednom období využíva Ľudová strana Naše Slovensko. Jej poslanci v minulom roku predložili do parlamentu  novelu platného zákona o politických stranách a politických hnutiach. Urobili to možno zámerne, možno provokatívne, aby ukázali , že sú iní ako ostatní, pravdepodobne vedomí si toho , že  súčasné politické strany sa nestotožnia s ich zámerom. V návrhu zdôvodňovali, že ním chcú znížiť výdavky štátneho rozpočtu a tiež zosúladiť financovanie politických strán  s našou ústavou. V nej sa totiž jasne uvádza, že politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu. Podľa nich však nijaké politické zoskupenie  nemôže byť považované za oddelené od štátu, ak je z neho priamo financované. Keď sú politické strany priamo financované zo štátneho rozpočtu, takto vlastne porušujeme Ústavu SR. Kotlebovci navrhovali, aby činnosť politických strán a hnutí sa financovala výlučne z dobrovoľných príspevkov členov  a sympatizantov strán. Plénum parlamentu predloženú novelu nepodporilo a 16. júna minulého roka  ju neschválilo. A dôvod: ani vládnucim a ani opozičným stranám samofinancovanie nevyhovuje, bolo by pre nich vraj  nepostačujúce...

To, že pre naše verejné financie sú politické strany a ich činnosť príliš drahé, akoby sa ich ani netýkalo. Pritom len za parlamentné voľby v roku 2012  zinkasovali  strany Smer-SD,  KDH,  OĽaNO,  Most – Híd,  SDKÚ – DS  a tiež SNS a SMK, ktoré sa nedostali do parlamentu,  48,115 milióna eura!  Za výsledky v minuloročných voľbách, v roku 2016, dostali parlamentné strany dotácie vo výške 53,4 milióna eura.  Peniaze na svoju činnosť získali aj politické strany KDH a SMK,  ktoré sa do parlamentu nedostali. Za  zisk troj- a viacpercentného kvóra dostali  2,3 a 1,9 milióna eura.

ŠTEDRÉ DOTÁCIE

Dotácie pre politické  strany sú podľa  názorov verejnosti  príliš  štedré. Prečo by neboli, keď si ich schválili ony samy. Ak by sme porovnávali systém financovania politických strán u nás so susednými štátmi, tak sme priam rozhadzovači verejných zdrojov. V porovnaní povedzme s českým systémom, aspoň tak napovedajú údaje, sme trikrát štedrejší. Súčasné dotovanie  politických strán z verejných zdrojov, už bez ohľadu na to, či ich činnosť hodnotíme tak alebo onak, by sa malo alebo zrušiť, alebo prinajmenšom zreálniť, v každom prípade znížiť.

Pripomínať, že verejnosť s odporom hľadí na nadávanie, hádky, vzájomné  podozrievanie a osočovanie medzi politikmi, vo vnútri politických strán a medzi nimi, v parlamente i mimo neho, je zbytočné. Kultúrnosť konania a správania, o potrebe ktorej zvyknú politici hovoriť, sa v poslednom období, najmä po parlamentných voľbách,  podstatne zhoršila. Správanie niektorých politikov nieže je nekultúrne, je hanebné, je pod úrovňou ľudskej dôstojnosti. Slušní ľudia sa hanbia za správanie a výčiny politikov – poslancov z niektorých politických strán. Treba len dúfať, že prijatý nový parlamentný rokovací  poriadok a správanie sa podľa neho prinesie  trochu viac kultúrnosti.

Treba zlepšiť veľa vecí, aby sme mali dobrý, skutočne demokratický  štát. Budeme ho mať iba vtedy, ak odbornosť v rozhodovaní a riadení bude tam, kam patrí, kde je jej miesto – to znamená nad politikou, nad  mocou politikov a politických strán. Odbornosť by mala byť vždy nad politikou  a mala by mať prednosť pred politickými rozhodnutiami. Všade tam, kde politické rozhodnutia víťazia nad odbornosťou, dochádza k chybám, k nečestnosti, nespravodlivosti, k rozkrádaniu, ku korupcii a k neefektívnosti konania pri využívaní verejných zdrojov. Efektívne nakladanie so štátnym majetkom a čistota správania sa politikov patria k základným požiadavkám demokratického štátu  a jeho obyvateľov. Priživovať sa na štáte nie je normálne, je nemorálne.

          Štefan SAMSON

Autor je univerzitný profesor.

Medzititulky redakcia SNN



Pridaj komentár