Zvíťazil favorizovaný dominantný kandidát

thumbnail

V srbských prezidentských voľbách sa nijaké prekvapenie neudialo. Začiatkom apríla tohto roka zažilo Srbsko ďalšie, v poradí už jedenáste prezidentské voľby od roku 1990. Občania Srbska potvrdili doterajšie smerovanie krajiny a zvolili za prezidenta podľa očakávania doterajšieho premiéra Aleksandra Vučiča, ktorý potvrdil svoju dominantnú pozíciu na srbskej politickej scéne. O priazeň voličov sa uchádzalo jedenásť kandidátov. Favoritom bol od začiatku doterajší premiér, líder Srbskej pokrokovej strany (Srpska napredna stranka – SNS) a momentálne najpopulárnejší srbský politik Aleksandar Vučič, ktorý vyhral jednoznačne s 55-percentnou voličskou podporou už v prvom kole volieb. V Srbsku tak po dvadsiatich piatich rokoch opäť vznikla situácia, že jeden kandidát získal viac než všetci protikandidáti dokopy.

PROFIL VÍŤAZA

Je zrejmé, že Aleksandar Vučič je osobnosť, ktorá dokáže spájať. Volili ho nielen Srbi, ale podľa analýz získal veľkú podporu aj medzi vojvodinskými Maďarmi či Bosniakmi v oblasti Raška (známej ako Sandžak) – čo je do istej miery paradoxné vzhľadom na genézu jeho politického vývoja. Vučič začínal a dlhý čas pôsobil v Srbskej radikálnej strane Vojislava Šešelja presadzujúceho veľkosrbskú ideu a v rokoch 1998 – 2000, teda na sklonku Miloševičovej éry,  bol aj v koaličnej vláde ako minister pre informačnú politiku. K výraznému názorovému obratu došlo v roku 2008, keď sa spolu s Tomislavom Nikoličom (dnes dosluhujúcim prezidentom) odtrhli od Šešelja a založili už spomínanú  SNS, ktorá síce deklaruje, že je národno-konzervatívnou stranou, lenže na rozdiel od radikálov je proeurópsky orientovaná. Dôležitou ingredienciou vo Vučičovom recepte na úspech je zrejme aj skutočnosť, že doteraz sa v strategickej otázke smerovania krajiny jednoznačne nevyprofiloval a vzbudzuje očakávania, resp. nádeje pomerne širokého a politicky rôznorodého spektra voličov.

Nový srbský prezident Vučič.

Nový srbský prezident sa hlási k politike vojenskej neutrality Srbska, je proti vstupu do NATO a za dobré vzťahy s Ruskom, zároveň sa zasadzuje za vstup krajiny do EÚ, čo  môže byť rovnako prijateľné pre „rusofilov“ i „eurofilov“. Z hľadiska dlhodobejšej udržateľnosti tejto politickej línie by bolo optimálne, ak by došlo k zmierneniu konfliktu medzi Ruskom a USA, naopak vyhrotenie tohto konfliktu môže ho dotlačiť k jednoznačnému príklonu na jednu zo strán, a tým mu v konečnom dôsledku spôsobiť pád popularity u časti voličov. Podobným rizikom pre neho môže byť, paradoxne, aj úspešné napredovanie v eurointegrácii, na konci ktorej bude pred Srbskom stáť horká pilulka bezpodmienečného uznania Kosova. Žeby Vučičova orientácia predstavovala cestu úniku z týchto pascí?

Odpoveď na túto otázku zrejme dá meno Vučičovho náhradníka v premiérskom kresle. Napovie, aké sú prezidentove kalkulácie do budúcnosti. Či si zachová dominantnú pozíciu v politickom systéme (podobná situácia nastala počas mandátu „silného“ prezidenta Borisa Tadiča a nevýrazného premiéra Mirka Cvetkoviča – obaja za Demokratickú stranu), alebo sa stiahne k protokolárnej prezidentskej pozícii. Šepká sa, že do úvahy pripadá líder Socialistickej strany Srbska – koaličný partner a terajší minister zahraničných vecí Ivica Dačič, ktorý by sa však podľa srbských politológov neuspokojil s pozíciou „slabého“ premiéra.

NEÚSPEŠNÁ OPOZÍCIA

Kandidáti súčasnej opozície, či už proeurópski demokrati – predstavitelia zvyškov niekdajšieho DOS-u, ktorý povalil Miloševiča – Saša Jankovič, Vuk Jeremič a Nenad Čanak, alebo euroskeptickí patrioti Vojislav Šešelj či Boško Obradovič, utrpeli vo voľbách fiasko. Neúspech nezmiernia ani ich obvinenia zo zmanipulovania volieb či obhajoby tým, že Vučič uzurpoval väčšinu mediálneho priestoru. Zvlášť výrazný bol neúspech lídra radikálov Vojislava Šešelja, ktorý sa velikášsky videl v druhom kole ako protikandidát Vučiča. Jeho volebný výsledok môže signalizovať, že Srbi sú už unavení z jeho fanfarónsky veľkohubého štýlu prezentácie. Šešelj – pokoriteľ Haagu, evidentne premrhal potenciál svojho morálneho víťazstva nad týmto monster tribunálom.

Najväčším prekvapením volieb bol úspech recesistu Luku Maksimoviča (známeho pod pseudonymom Ljubiša Preletačevič Beli), ktorý sa umiestnil na treťom mieste. Jeho úspech je podľa srbských politológov odrazom sklamania voličov z politiky, dlhodobú perspektívu mu však nepredpovedajú – jeho šou sa po čase ľuďom preje a prestane ich baviť voliť zabávača bez programu, len tak z recesie.

Martin JARINKOVIČ - Foto: archív, zahraničná tlač



Pridaj komentár