Nezamestnanosť a smrtiaci koktail


Roman MICHELKOKOMENTÁR

Roman MICHELKO

Dnešná opozícia je na unudenie prostoduchá. Jej pseudoargumenty sa už dávno vyčerpali, a tak len donekonečna verklíkuje čosi o vražednom koktaile, ktorý pre podnikateľov namiešala Ficova vláda. Pritom sa stalo len to, čo by nijaká populistická vláda nikdy neurobila.Mnoho rokov neriešený problém s dôchodkami živnostníkov a dohodárov sa nakoniec niekto podujal riešiť. Rovnako sa konečne našla dostatočná politická odvaha vstúpiť do totálne spackaného dôchodkového systému a urobiť ho trvalo udržateľným. Inak povedané, každému súdnemu človekovi bolo jasné, že pomer odvodov 9 percent ku 9 percentám do priebežného a kapitalizačného piliera je z hľadiska verejných financií dlhodobo neudržateľný.

Takisto sa našla odvaha vstúpiť aj do prvého piliera a naviazať odchod do dôchodku na dĺžku dožitia.Veci okolo Zákonníka práce ani nebudem komentovať. Nijaká revolúcia sa nekonala, nijaké garancie doživotného zamestnania či niečo, čo by sa len z diaľky podobalo trebárs francúzskemu Zákonníku práce, kde prepustiť už raz prijatého zamestnanca je naozaj problém. Z hľadiska ochrany zamestnanca sa v ZP udiali len kozmetické úpravy. Parametricky sa upravili výpovedné lehoty, znova sa zaviedol súbeh odstupného a výpovednej lehoty. Naopak, pre ľudí, ktorí sú zamestnaní menej ako päť rokov, sa odstupné znížilo z dvoch na jeden mesiac. Ak z tejto novely bude niekto profitovať, tak sú to zamestnanci, ktorí boli zamestnaní viac ako dvadsať rokov u jedného zamestnávateľa, čo je v dnešných turbulentných časoch viac ako exotický jav.

Ďalšia z vecí, ktoré sa dnešnému kabinetu vyčítajú, je zavedenie odvodov pre dohodárov a zvýšenie odvodov živnostníkov. Začnime dohodármi. Z pozície zamestnávateľa možno konštatovať, že pre zavedenie odvodov dohodárom so žiadnym z dohodárom, ktorý pre nás pracuje, neprerušíme spoluprácu. Neprerušíme ju jednoducho preto, lebo ich prácu potrebujeme. Dokonca chápem, že pre ľudí, ktorí dlhé roky či až desaťročia nemali trvalý pracovný pomer a stále pracovali len na dohody, musel vzniknúť problém, čo s ich dôchodkami. Čo sa dá tomuto návrhu vyčítať, je zodvodnenie aj dôchodcov. Tam to nemá logiku, keďže takíto dohodári už svoj dôchodok majú a nijako sa im už odvodmi z dohôd nezvýši. Je preto škoda, že okrem stredoškolákov a vysokoškolákov, ktorí majú v tomto smere výnimky, sa nemyslelo aj na dôchodcov.

Čo sa týka živnostníkov, je skutočne asi neprijateľné, aby u nás do dôchodku odchádzali ľudia s dôchodkom vo výške 180 eur. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že zvýšené odvody nejdú na spotrebu vlády, teda nejdú „do vrecka“ Fica či Richtera. Štát len „prinútil“ živnostníkov, aby si na svoj dôchodok odkladali viac, než to bolo doteraz, aby nakoniec, keď sa dostanú do dôchodkového veku, mali zabezpečenú dôstojnú jeseň svojho života.

Na celej neplodnej diskusii azda najviac irituje, že opozícia celkom zjavne nedokázala prekonať svoj myšlienkový horizont. Od konca deväťdesiatych rokov je mentálne nastavená len na excelovanie v „pretekoch ku dnu“. Tie vychádzajú z teórie komparatívnych výhod, pričom slovenská pravica sa orientovala na to isté, čo ponúka tretí svet. Teda na jednej strane vysokokvalifikovanú, disciplinovanú a nízko zaplatenú pracovnú silu. Jediná mantra, ktorú pravicoví exponenti donekonečna omieľajú, je zlepšenie podnikateľského prostredia, rozumej čo najnižšie dane a odvody a extrémna flexibilita trhu práce – teda takmer nulová ochrana zamestnancov. Vraj len to môže pomôcť zamestnanosti.

V krajnej interpretácii to možno aj dáva logiku. Ak by zamestnanci na Slovensku mali postavenie otrokov a pracovali by len za skromnú stravu, asi by nezamestnanosť bola skutočne nižšia. Otázka je, či toto má byť cieľom, či skutočne toto je to, čo chceme. Vyspelý svet totiž svoju prosperitu zakladá aj na iných komparatívnych výhodách. Tými sú napríklad vzdelanostná ekonomika, sofistikované výroby, podpora podnikateľov, ktorí investujú do výrob s vysokou pridanou hodnotou. Tak ďaleko však horizonty našich opozičných demagógov nesiahajú.



Pridaj komentár