Novinár so skicárom plným výstižných karikatúr


Argentínsky karikaturista Alfredo Sabat exkluzívne pre Slovenské národné noviny

Peter ZÁVACKÝ

Alfredovi Sabatovi priniesla jeho dnes už kultová kresba Mlčiace cunami pre argentínske noviny La Nación v roku 2005 najprestížnejšiu cenu za novinovú „úvodníkovú“ karikatúru – World Press Cartoon 2006. Zároveň mu okamžite otvorila dvere do sveta súčasnej „veľkej“ karikatúry a jej autor začal zbierať jedno prestížne ocenenie za druhým. Verím, že odpovede tohto úprimného Juhoameričana, tejto výraznej osobnosti súčasnej svetovej karikatúry zaujmú aj čitateľov SNN tým skôr, že aj na Slovensku sa karikatúra pomaly z našich médií vytráca. A to je určite škoda.

Alfredo Sabat sa narodil v roku 1966 v Buenos Aires a pochádza zo známej výtvarníckej dynastie. Excelentný výtvarník s univerzitným diplomom grafika sa považuje skôr za kresliaceho novinára, ktorý kresbou bez slov smelo hlása, čo by sme nemali prehliadnuť a prepočuť. Zastáva názor, že novinová karikatúra by mala problém len načrtnúť a nechať čitateľa, nech si záver urobí sám. Vo svete karikatúry je uznávaný najmä ako autor portrétista najznámejších osobností zo sveta politiky, umenia a športu. Spomenieme aspoň mená ako Alžbeta II., Fidel Castro, Beatles, Lady Gaga, Rembrandt, Picasso či Marilyn. Keď som ho požiadal o rozhovor, na moju prvú otázku – čo vie priemerný Argentínčan o Slovensku, neodpovedal priamo. Odpoveďou bolo azda jeho úprimné prekvapenie, že o jeho tvorbu je záujem až v takej, pre neho ďalekej krajine v strede Európy.

● S vaším menom sa stretávame na súťažiach vo svete iba od roku 2006. Prečo?

Máte pravdu, na súťažiach som mal svoju premiéru až v roku 2006. Dovtedy som súťažiam jednoducho neveril. Až potom, keď som už vyhral niekoľko cien, som im uveril a prišiel im na chuť.

● Je karikatúra v Argentíne populárna?

V Argentíne bola karikatúra veľmi populárna v minulosti. Dnes, keď nastúpili nové médiá, je to ako všade vo svete o niečo horšie, ale popularitu si udržiava. Pravdou však je, že sa z novín a mediálneho trhu za posledných tridsať rokov postupne vytráca.

● Čo pre vás znamená karikatúra?

Karikatúru vnímam ako svojbytnú formu umenia, jedinečné spojenie kresby, maľby a napríklad žurnalistiky. Zároveň je však karikatúra pre mňa najkrajšou hrou, ktorá napĺňa môj doterajší život. A robiť v živote to, čo ma teší a baví, to je nádherný pocit.

● Vo svete ste známy a uznávaný ako majster karikatúrneho portrétu. Máte svoju definíciu portrétnej karikatúry?

Portrétna karikatúra má bližšie k psychologickej štúdii modelu ako k bežnému portrétovaniu podoby tváre. Všetko musí prejsť filtrom vašej hlavy a zrazu zistíte, že vaše myslenie a pohľad na vec sa môžu meniť a líšiť od seba každý deň. Takže podľa mňa ide najmä o „psychologický biznis“, zachytenie vnútra portrétovanej osoby tak, ako ho vy cítite. Autor je v tomto prípade niekde uprostred medzi modelom a divákom. Napoly výtvarník, napoly psychológ. Ak sa uspokojíte iba s ukážkou svojich kresliarskych schopností, tak ste si túto jej základnú podstatu nechali ujsť. To potom radšej zobrazujte vázu s kvetmi a zátišia – nie tvár.

● Čím vás tak priťahuje práve ľudská tvár?

Neviem to presne povedať. Dovoľuje mi to študovať charakter jej vlastníka, jeho spoločenský status, jeho správanie sa, no súčasne zisťujem, akým tajomným pre mňa portrétovaný človek stále zostáva. Nikdy úplne nezistíte, čo sa za tou tvárou skrýva. Možno je to práve to tajomstvo, ktoré ma priťahuje. Tak ako je to v prípade Mony Lisy či autoportrétu Rembrandta.

● Ako spoznáte, kedy je karikatúra dobrá?

Dobrá karikatúra vás má prinútiť k rozmýšľaniu. Má byť pochopená, no nie zrejmá. Nemala by vám hneď všetko prezradiť, všetko odkryť a basta. Menej býva niekedy viac. Mali by ste použiť predovšetkým hlavu, aby ste ju pochopili.

A dobrého karikaturistu?

Dobrý karikaturista by mal byť ako prst ukazujúci na to, čo by malo byť kritizované. Nikdy by si nemal o sebe myslieť, že je sudcom alebo hviezdou. On nie je lepší ako ktokoľvek iný. Iba jednoducho stojí nad témou a kreslí ju tak, ako ju vidí, a najmä cíti. A mal by si udržať dostatočný odstup aj od tých, ktorí sa mu páčia. Pretože musí zostať slobodný a nezávislý, byť schopný kritizovať aj tých, s ktorými sa stotožňuje. Mal by mať vždy na pamäti, čo je správne a čo nie nezávisle od toho, kto to robí. Ak raz predáte svoju dušu, niet už cesty späť.

● Čo by ste odkázali priaznivom karikatúry na Slovensko?

Posielam im moje kreslené „MUCHOS SALUDOS“...

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.