Uplatniť tie formy a metódy činnosti, ktoré vrátia Matici slovenskej dobré meno
Obroda matičného hnutia je spoločenská nevyhnutnosť
Marián GEŠPER – Foto: Juraj SOKOLÍK
Matičné hnutie prešlo od založenia Matice slovenskej pred sto päťdesiatimi rokmi pohnutou históriu. V tejto histórii sa odrážajú do značnej miery politické, spoločenské, ideologické, ale aj ekonomické zmeny, ktorým bol vystavený slovenský národ v priebehu 19. až 21. storočia. Podľa prvých stanov Matice slovenskej sa jej členstvo delilo na čestných členov, zakladateľov, riadnych členov a podporovateľov.Zaujímavosťou je, že zakladateľom sa v prvom matičnom období stal ten, kto sa zaviazal zaplatiť základinu 100 zlatých naraz alebo 12 zlatých v pravidelných ročných splátkach na desať rokov.
1863 – 1875
Pri založení Matice slovenskej v roku 1863 prvé stanovy zároveň predpokladali vytvorenie širokej členskej základne vo všetkých regiónoch vtedajšieho Rakúsko-Uhorska, v ktorých žili príslušníci slovenského národa. Následkom agresívnej maďarizačnej politiky vtedajšej uhorskej politickej elity sa však tieto plány celkom nenaplnili. Okrem matičného centra v Turčianskom Svätom Martine neboli vytvorené žiadne samostatné matičné pobočky, alebo ak by sme to nazvali súčasnou terminológiou – organizačné zložky či miestne odbory. Matičné zastúpenie sa v jednotlivých krajoch riešilo ustanovením jednateľov, ktorí organizovali matičný a v širšom slova zmysle národný život v regiónoch. Dôverníkmi boli často významné osobnosti nášho národného života. Spomeňme trebárs slovenského národovca a spisovateľa Jonáša Záborského, ktorý bol jednateľom pre Šarišskú župu.
Reprezentatívnu členskú základňu tvorilo pri založení Matice 1 110 členov. Tento stav sa v podstate nezmenil po celé prvé obdobie jej existencie. V roku 1870, teda päť rokov pred jej násilných zrušením, mala 1 175 členov a v roku 1875 to bolo 1 070.
Napriek stupňujúcemu maďarizačnému tlaku, ktorý vrcholil zatvorením Matice v roku 1875, vykonala Matica v prvom období svojej existencie od roku 1863 až do roku 1875 mimoriadne záslužnú činnosť. Národný odkaz sa preniesol na budúce generácie Slovákov a Matica prispela výrazne k vytvoreniu reálneho základu pre budúce národné obrodenie v zmenených spoločensko-politických podmienkach. Práve tie nastali po skončení prvej svetovej vojny a vzniku Česko-slovenskej republiky v roku 1918.
1919 – 1953
Vytvorenie štátu Čechov a Slovákov umožnilo oživotvorenie Matice slovenskej 1. januára 1919. Na celom území Slovenska vlasteneckí nadšenci s podporou štátu vytvárali pobočky členskej základne, vznikali vedecké a záujmové odbory Matice slovenskej.
Činnosť miestnych odborov bola presne špecifikovaná a v okruhu ich pôsobenia sa predpokladala široká prednášková činnosť, propagácia produktov slovenskej vedy a umenia, zakladanie verejných knižníc, zriaďovanie ochotníckych divadiel a napokon aj aktívne podporovanie a propagovanie činnosti ústredia v Martine. V 20. rokoch 20. storočia nastal skutočný rozmach v zakladaní miestnych odborov MS, pričom mnohé sú aktívne do dnešných čias a pripomínajú si 90. výročie založenia.
Aj medzivojnové obdobie zaznamenalo značný nárast členov Matice. V nemalej miere na to vplývalo jej materiálne povznesenie, o ktoré sa zaslúžil tajomník a neskorší správca MS Jozef Cíger Hronský.
Ak v roku 1919 mala Matica slovenská 1 275 členov, čo bol počet podobný ako v roku 1863, už v roku 1927 mala 13 242 členov. V roku 1935 to bolo 25 794, tesne pred vypuknutím II. svetovej vojny 40 343 členov a v roku 1943 dokonca až 65 472 členov.
Samozrejmosťou bolo s prísne dodržiavanie platenia členského, vo vtedajšej terminológii „členovského príspevku,“ ktorý bol podmienkou evidencie samotného členstva v Matici slovenskej. Práve členom, ktorí zaplatili príspevok, boli pod titulom podielové knihy zasielané rozličné brožúry a tlačoviny. Vtedajším zakladajúcim a päťročným riadnym členom sa zároveň posielali „členovské diplomy“.
Druhá svetová vojna nezastavila rozmach Matice slovenskej a spolkového hnutia. Pozorná a aktívna práca s členskou základňou mala pozitívny odraz v tom, že iba v priebehu roku 1943 pribudlo až 14 930 členov, čo je podnes neprekonaný rekord, ak je toto slovo v súvislosti s Maticou namieste.
V porovnaní so súčasnosťou, keď sa lepšie darí MO MS v menších mestách a obciach oproti slabšiemu výsledku v priemyselných aglomeráciách, je zaujímavosťou, že práve MO MS vo veľkých mestách mali v 40. rokoch 20. storočia oveľa početnejšiu členskú základňu. MO MS v hlavnom meste Bratislave mal až 9 536 členov.
V tých rokoch výrazne stúpala i autorita Matice slovenskej, o čom svedčí aj nárast zakladajúcich členov Matice slovenskej, medzi ktorých sa zaraďovali osobnosti z celého slovenského politického, spoločenského či kultúrno-umeleckého spektra a v neposlednom rade aj vedeckého života. Medzi zakladajúcich členov patrili tiež právnické osoby a obce, napríklad rafinéria Apollo, Bratislavská priemyselná komanditná spoločnosť, roľnícke pokladnice a pod. Neprekvapovalo teda, že počet miestnych odborov v období rokov 1942 – 1944 vzrástol o 60 percent. Sľubný rozvoj pokračoval ešte niekoľko rokov po roku 1945. Naďalej bol zaznamenaný nárast členstva. V roku 1946 to bolo 80 302 členov. Dokonca v roku 1950 sa splnil sen J. C. Hronského o 100-tisícovej členskej základni. Bohužiaľ tento veľký národovec bol v tom čase už niekoľko rokov vo vynútenej emigrácii.
Politický vývoj po roku 1948 neveštil pre Maticu nič dobré. Pre komunistický režim a čechoslovakistický pragocentrizmus bola Matica slovenská a široké matičné hnutie neželanou konkurenciou. V roku 1951 Matica len o vlások unikla zrušeniu, pričom matičná členská základňa bola rozpustená, vrátane zakladajúcich členov, ktorých inštitút bol obnovený až v roku 2011.
1953 – 1968
V roku 1953 boli z Matice slovenskej vyčlenené špecializované kultúrne inštitúcie: Osvetové ústredie, Ústredie ľudovej umeleckej tvorivosti a vydavateľstvo. Matica slovenská sa v podstate začala meniť na štátny vedecký ústav a najbližšie viac než desaťročie sa musela úzko špecializovať na oblasť knihovníctva a bibliografie. V takomto umŕtvenom režime fungovala až do obrodného roku 1968. Prvé pokusy o rehabilitáciu a o návrat Matice medzi širokú slovenskú verejnosť však možno badať už v roku 1963. Práve jej storočnica umožnila otvoriť témy opätovného rozvinutia pronárodnej činnosti Matice.
Takmer 20-tisícové spontánne zhromaždenie v auguste 1963 na počesť založenia Matice slovenskej bolo prejavom neutíchajúceho vrelého citu slovenského národa voči svojej Matici slovenskej. Spolu s rozvinutím ďalších vedeckých aktivít po roku 1965 vo vzťahu k širšej verejnosti sa vytvoril predpoklad obrody aj jej členskej základne.
1968 – 1989
Novelizovaný zákon o Matici slovenskej z roku 1968 vo všeobecnosti rozšíril pôsobnosť Matice o spoluprácu s krajanmi za hranicami republiky, obnovená členská základňa opäť zahŕňala 100 tisíc členov a vyše 450 miestnych odborov. Matica slovenská sa po organizačnej stránke rozčlenila na zložku spolkovú (ČÚ MS, MO MS) a inštitučnú (vlastné pracoviská MS).
Členské ústredie MS malo v tom období až 15 zamestnancov. Prax si koncom 60. rokov vynútila vytvorenie koordinačného medzičlánku medzi ústredím MS v Martine a miestnymi odbormi, a to zriadením okresných výborov Matice slovenskej, ktoré boli v podstate predchodkyne dnešných okresných rád MS a oblastných pracovísk MS. V roku 1969 pôsobili vo všetkých okresoch, okrem Dolného Kubína a Banskej Bystrice. Bohužiaľ obdobie rozmachu trvalo iba dočasne a po zatlačení dubčekovského krídla v Komunistickej strane Československa bola matičná základňa v sedemdesiatych rokoch radikálne obmedzená vo svojej činnosti, jej členstvo bolo limitované. Mnohé MO MS zanikli, resp. udržali sa iba niekoľké v národnostne zmiešaných územiach južného Slovenska a spolu s členmi boli podriadené štátnej správe národných výborov.
1989 – 2012
Nástup demokratických pomerov umožnil obrodenie činnosti Matice slovenskej a opätovný rozmach matičného hnutia. Vlastenecké nadšenie po roku 1989 a vznik Slovenskej republiky v roku 1993 umožnili v priebehu niekoľkých rokov obnovenie matičnej základne, oživotvorenie a vznik celého radu nových miestnych odborov MS. Matičné hnutie v organizačnom rámci malo, čo platí aj v súčasnosti, svoju dobrovoľnú – spolkovú časť, reprezentovanú najmä miestnymi odbormi, záujmovými a vedeckými odbormi, okresnými a krajskými radami MS, a svoju inštitučnú, resp. profesionálnu zložku, reprezentovanú Domami MS a oblastnými pracoviskami MS, na ústrednej úrovni vedeckými pracoviskami. Začiatok deväťdesiatych rokov priniesol nóvum v podobe osobitnej starostlivosti o vlastenecké podchytenie mládeže. V roku 1992 vznikla Rada matičnej mládeže, ktorá začala organizovať mladých matičiarov a ich činnosť. V roku 1993 bol založený záujmový odbor – Odbor Mladých matičiarov, ktorý od účinnosti nových stanov MS 17. 10. 2012 nesie dynamickejší názvov Mladá Matica.
Nastupujúci pozitívny trend rozvoja matičného hnutia sa však v nasledujúcich rokoch neudržal. Vedenie v ďalších rokoch nereflektovalo na nové požiadavky matičného hnutia a na pozitívnu kritiku zameranú na zlepšenie podpory miestnych odborov a ich rozširovania. K tomu sa pričlenili vonkajšie podnety v podobe zmeny vlády v roku 1998.
V ďalších rokoch došlo k novele zákona o MS, ktorý spôsobil bezprecedentné odčlenenie Slovenskej národnej knižnice od Matice slovenskej, radikálne zníženie rozpočtu Matice slovenskej. Vtedajšie vedenie MS nevedelo pružne reagovať na zmenenú situáciu, súčasne sa nevyužil nástup nových komunikačných technológií a internetu na organizáciu matičného hnutia. Celý rad miestnych odborov prestal pracovať, došlo k zníženiu matičného členstva, znížila sa aktivita viacerých záujmových a vedeckých odborov.
Napriek proklamovanej viac než 60-tisícovej základni realita počtu členov bola úplne iná. Narastajúca kritika celomatičných pomerov viedla na valnom zhromaždení MS v novembri 2011 k zmene vedenia MS.
Nasledujúce obdobie si vyžiadalo komplexnú analýzu matičného hnutia a jeho stavu; uvedené výsledky a návrhy boli zapracované do nových základných dokumentov – stanov Matice slovenskej a programu Matice slovenskej na 2011 – 2013 s výhľadom do roku 2017, schválených 17. 9. 2011 na celoštátnom sneme MS v Martine.
■ NOVÉ STANOVY
Nové stanovy vo svojom právnom základe výrazne posilnili kompetencie Členského ústredia MS v Martine. Členské ústredie MS okrem vedenia evidencie členov a odborov MS je riadiacim, koordinačným, programovým a metodickým pracoviskom pre matičné hnutie, s dôrazom na riadiacu právomoc voči Domom MS a oblastným pracoviskám MS, čo je nevyhnutnou požiadavkou vyplývajúcou z praxe.
Program MS predpokladá personálne posilnenie Členského ústredia MS. Oblastné strediská MS majú v stanovách MS ako jednu z hlavných úloh systematickú starostlivosť o členskú základňu, vytváranie podmienok na zakladanie a rozvíjanie činnosti MO MS, OMM, ZO a VO.
V ústredí sa uskutočnila komplexná aktualizácia matričných kníh MO MS, OMM a ostatných záujmových a vedeckých odborov, pričom k 31.12. 2011 mala Matica slovenská 28 172 členov a 443 MO MS a k 31. 12. 2012 – 29 939 členov a 462 MO MS.
V najbližšom období treba výrazne podporiť činnosť miestnych odborov, s citlivou pozornosťou sa musí reagovať na požiadavky členskej základne, oveľa viac pracovať v regiónoch, prepojiť činnosť vedeckých útvarov a ústredných pracovísk s matičným hnutím. To je ďalšia požiadavka vyplývajúca z praxe najmä pri organizácii matičných podujatí v okresoch a krajoch. Každý oživotvorený miestny odbor dostane základný štartovací balíček predstavujúci propagačné materiály a brožúrky s vlasteneckou a matičnou tematikou, vlajky, odznaky a ďalšie matičné symboly. Najprv musia byť miestne odbory podporované z matičného centra, súčasne treba efektívne pripraviť školenia na pravidelné podávanie projektov z miestnych odborov, zo záujmových a vedeckých odborov, ale aj zo strany Domov MS a oblastných pracovísk MS z externých zdrojov. V tejto súvislosti je potrebné posilniť aj reálne právomoci okresných a krajských rád pre koordináciu nielen podujatí, ale aj koordináciu podávania projektov z mimomatičných zdrojov. Perspektívne treba úzko spolupracovať s orgánmi štátnej správy, a predovšetkým s obecnou samosprávou. Platné stanovy MS určujú, že miestny odbor reprezentuje Maticu slovenskú vo svojej územnej pôsobnosti vo vzťahu k príslušným orgánom štátnej správy a samosprávy, ako aj k iným, tam pôsobiacim organizáciám. Vyžaduje si to súčasne reálnu a systematickú pomoc zo strany MS a všeobecné zastrešenie prostredníctvom oblastných stredísk.
Nástup nových informačných technológií si vyžaduje vytvoriť centrálnu elektronickú databázu členov a prehľadu MO MS, ZO a VO MS, spravovanú priamo Členským ústredím MS v Martine. Práve jej priebežná aktualizácia umožní zjednotiť nielen údaje o vývoji členskej základne, ale aj cielenú kontrolu udeľovania matičných ocenení. Dobré nastavenie výberových podmienok a ich podrobné rozpracovanie umožnia aktuálny prehľad o stave a vývoji členstva v okresoch a krajoch Slovenskej republiky. V personálnej oblasti treba omladzovať nielen členskú základňu, ale aj profesionálnu zložku matičného hnutia. Prijímať do zamestnania mladé vzdelané vlastenecké osobnosti a matičiarov, profesionálne zdatných v nových informačných technológiách a pripravených na podávanie projektov z mimomatičných zdrojov. Ďalej rozvinúť prácu na sociálnych sieťach jednotlivých zložiek hnutia a Mladej Matice a prepojiť s uverejňovaním článkov z matičnej činnosti v Slovenských národných novinách.
Treba zdôrazniť, že obroda matičného hnutia je spoločenskou nevyhnutnosťou, ak má mať Matica slovenská potrebnú autoritu vo vzťahu k štátu, k samospráve a ku kultúrnym, spoločenským, ale aj k politickým organizáciám. Široká členská základňa a jej úzka prepojenosť s činnosťou vedeckých a ostatných ústredných pracovísk MS v Martine a Bratislave výrazným spôsobom pomôže aj k vlasteneckej obrode nášho národa. Nástup negatívnych prejavov materializmu súčasnej doby a vyhroteného individualizmu v spoločenských vzťahoch nás núti okamžite reagovať na danú situáciu a prioritne riešiť oprávnené požiadavky matičného hnutia v najbližšom období.