Riaditeľ NEOGRAFIE Emanuel BALÁŽIA: Obvinenia z tunelovania sú lži


Balážia NEOGRAFIA - štvorecTlačiareň Neografia vstupuje do novej etapy ekonomického života

Obvinenia z tunelovania sú lži

Zhovárali sa Ivan BROŽÍK a Maroš SMOLEC – Foto: Maroš SMOLEC

Služby a poradenstvo v oblasti polygrafie, tlačiarenské služby, tlač kníh, časopisov, grafická úprava, spracovanie textu, predaj vybraných polygrafických materiálov, kníhviazačstvá. To je úvodná informácia, ktorú si sama Neografia, a. s., v Martine dala na svoju webovú stránku. Redakcia Slovenských národných novín sa však zaujímala aj o iné fakty. Oslovili sme preto generálneho riaditeľa tejto, vo svete i u nás známej tlačiarne Ing. Emanuela BALÁŽIU.

Keď sa povie Martin, človeku sa vynorí obraz mesta, ktoré v meruôsmych rokoch vstúpilo do politiky, Memorandom národa slovenského sa zapísalo do dejín modernej slovenskej politiky, a Národný cintorín. Okrem toho každý si spomenie na Maticu slovenskú, ktorej sídlo je práve v Martine. Tento krok, a napokon aj vznik Matice slovenskej má úzku súvislosť so vznikom prvej tlačiarne na Slovensku – Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. Ako sa dnešná Neografia stavia k tomuto predkovi?

Martin zohrával v dejinách Slovenska významné miesto. Patril aj k centrám polygrafického a strojárenského priemyslu. KUS – tak skrátene nazývame Kníhtlačiarenský účastinársky spolok – vznikol už pred sto štyridsiatimi štyrmi rokmi, v roku 1869, ako prvá slovenská národná tlačiareň a je významnou súčasťou dejín Neografie. Matica slovenská kúpila takzvanú novákovsko-šulcovskú Novú tlačiareň, ktorá predtým prevzala časť strojov i zamestnancov práve z KUS. V apríli 1943 sa v Martine zišla Finančná komisia Matice slovenskej a založila účastinnú spoločnosť Neografia. Táto sa dynamicky rozvíjala a v roku 1951 sa zlúčila s KUS-om. Už v roku 1952 mala štyristotridsať zamestnancov.

Neografia je istotne úspešná tlačiareň. Jej väčšinovým vlastníkom je práve národná ustanovizeň. Niektoré kroky a obchodné rozhodnutia Neografie určitým spôsobom znervózňujú časť matičnej členskej základne, ale aj niektorých funkcionárov Matice slovenskej. Ide najmä o predaj starého areálu tlačiarne v centre Martina a o výstavbu novej fabriky na „zelenej lúke“. Koná teda Neografia v neprospech Matice slovenskej?

Dva roky od nástupu do funkcie generálneho riaditeľa podniku som sa snažil nájsť kupca starého areálu. Bolo to práve v rokoch vrcholiacej hospodárskej krízy, a to aj ovplyvnilo výsledok – kupca sme nenašli. Na druhej strane kríza zvýraznila nutnosť postaviť novú tlačiareň. Museli sme nájsť spôsob, ako financovať takúto výstavbu. Preto sme museli starý areál predať, aby sme mali prostriedky na výstavbu toho nového pri Martine.

Prečo potrebovala Neografia novú tlačiareň?

Neografia stojí v centre mesta. Roky sme čelili oprávneným sťažnostiam obyvateľov Martina na hlučnosť najmä v čase pokoja. Dodávatelia a odberatelia sa zas sťažovali na nevyhovujúcu logistiku. Čoraz naliehavejšie sa ukazovalo, že technologická obnova, modernizácia tlače, lepšia organizácia práce a zvýšenie našich výkonov už nie sú možné v podmienkach starej budovy, kde výrobné zariadenia boli rozmiestnené na niekoľkých poschodiach a vo viacerých halách. Ich energetická náročnosť, veľmi zložité vnútorné prepravné trasy a veľmi zlé pracovné prostredie neúnosne predražovali našu výrobu. Sklady aj rotačnú tlač máme umiestnené v časti Priekopa, v tesnej blízkosti nového areálu. Preprava papierov a polotovarov medzi týmito lokalitami bola neúnosne drahá. Pre vysoké režijné náklady sme strácali konkurencieschopnosť. Navyše do starého závodu bolo potrebné v najbližšom čase investovať rádovo milióny eur, aby nám ho hygiena nezatvorila. Plán presťahovať fabriku do blízkosti skladov v lokalite Priekopa bol naším dlhodobým zámerom, kríza a vyostrený konkurenčný boj v polygrafii nás prinútili urýchliť jeho realizáciu. Museli sme však hľadať možnosti, samozrejme najmä finančné, ako túto víziu naplniť.

Jedna z možností bola teda jasná.

Balážia NEOGRAFIA 1Samozrejme predaj starého areálu. To sa nám však nepodarilo uskutočniť „na priamo“. Malo to viacej súvislostí, aj keby sme boli našli kupca, bolo by zrejme problematické časovo zladiť odovzdanie areálu novému vlastníkovi tak, aby sme peniaze mohli použiť na výstavbu nového závodu. A tak sme sa pokúsili do ceny diela novej budovy započítať aj hodnotu starého areálu. Ak by sme toto nespravili, doteraz by sme neboli schopní financovať stavbu novej Neografie. Tá, ako aj odpredaj starej fabriky, boli schválené na valnom zhromaždení Neografie. Pri výberovom konaní na dodávateľa stavby sme ako jednu z podmienok určili, aby uchádzači navrhli spôsob financovania stavby, vrátane možnosti, že by odkúpili náš starý areál. Súčasťou ponuky malo teda byť, za koľko eur záujemca starý areál odkúpi. Neografia napokon predala starý areál o niekoľko stotisíc eur výhodnejšie, ako bola účtovná zostatková hodnota celého areálu.

A tu narážame na problém. Starý areál získala spoločnosť, ktorá musela vystavať aj novú fabriku. Nebol to teda developer, ale stavebná firma. Hovorí sa, že obratom starý areál predal developerovi s trojnásobným ziskom...

Nadobúdateľ neskôr starú budovu predal ďalej. Podľa informácií, ktoré považujem za korektné a overiteľné, predal to za veľmi podobnú cenu, ako to od nás odkúpil. Nešlo teda o špekulatívny nákup a predaj s následným ziskom, ako sa začalo šíriť z neoverených zdrojov. Sú to nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. Išlo len o to, aby sa našiel vhodný model financovania stavby.

Považovať teda informácie, ktoré tvrdia niečo o „obohacovaní sa“ pri tomto predaji na úkor Matice slovenskej, za informácie pravdivé, je iba účelová slovná hra.

Slušne povedané – je to nezmysel.

Overiteľný nezmysel.

Áno, ľahko overiteľný nezmysel. Výberové konanie bolo otvorené, vstúpilo doň štrnásť spoločností. Vyhrala spoločnosť, ktorá pre nás a Maticu ponúkla najvýhodnejšie podmienky. Teda najvyššiu cenu za odkúpenie starého areálu a najlepšiu cenu za postavenie nového.

Teda predaj starého areálu musel byť súčasťou celého obchodu.

Ozvali sa hlasy vo vnútri Matice, že tunelujete Neografiu s cieľom jej budúceho odpredaja do súkromných rúk za čo najnižšiu cenu. Čo vy nato?

Je to absolútny nezmysel. Môj celý profesijný život je spojený práve s Neografiou. Naše ročné závierky, hospodárske výsledky či audítorské správy sú verejne k dispozícii a nič také ako tunelovanie z nich nevyplýva. Je to neseriózne obviňovanie.

Neskončí teda časom Neografia v súkromných rukách?

Neviem si predstaviť, ako by sa to vôbec legálne dalo uskutočniť. Možno iba ak by Matica slovenská sama z vlastnej vôle predala svoje akcie v Neografii. O tom by však musel rozhodovať kolektívny orgán, na to nestačí jednotlivec. Matica slovenská má v Neografii takmer 85 percent akcií.

Postavili ste teda fabriku takpovediac na zelenej lúke. Len pre zaujímavosť, dostali ste na výstavbu nejakú pomoc zo strany štátu?

Patríme medzi veľkých zamestnávateľov, máme viac ako šesťstopäťdesiat zamestnancov. Takže nemáme šancu na pomoc z eurofondov. Štát nás tak berie – ste veľkí zamestnávatelia, nemáte nárok. Je to však paradox. Dávame šesťsto päťdesiatim ľuďom prácu, chystáme sa prijať do zamestnania ďalšie dve desiatky, ale nárok na pomoc nemáme. A tak slovenská spoločnosť na Slovensku za vlastné peniaze a za cenu vysokých úverov na svoju ťarchu postavila moderný výrobný závod, ktorý čoskoro spustíme do plnej prevádzky. Čoskoro, to znamená určite ešte tento rok. Inak, ak by sme nepristúpili na zámer postaviť novú fabriku, museli by sme prepustiť tristo až štyristo ľudí.

Balážia NEOGRAFIA 2Aká je spolupráca s Maticou?

Matica slovenská je náročný majiteľ. Je to pochopiteľné. Časť zdrojov, ktoré z Neografie získa vo forme dividend, používa na svoj rozvoj. Výkon svojich práv uskutočňuje cez volené orgány spoločnosti. Matica je štandardný vlastník, ak to vnímame ekonomicky. Žiadne záujmové skupiny, prípadne jednotlivec, nemôžu prehlasovať riadne zvolené orgány spoločnosti. Naše vzťahy sú korektné, súčasné vedenie Matice má snahu, aby fabrika bola zisková, ale neusiluje sa zasahovať do jej operatívnych rozhodnutí.

Je však predsa len známy aj jeden projekt, ktorý nebol úspešný.

Predchádzajúce vedenie spoločnosti investovalo asi dva a pol milióna eur do projektu v Srbsku. To je fakt. Išlo o srbskú tlačiareň Kultura. Ciele tejto investície sa napokon ukázali ako nereálne. Neografia o tú investíciu vlastne nenávratne prišla.

Prosím konkrétnejšie, bývalé vedenie koho?

Išlo o bývalé vedenie Neografie v spolupráci s Maticou slovenskou. Aj keď mohlo ísť o dobrý úmysel – pomoc Slovákom v Srbsku. Treba však prízvukovať, že investícia zlyhala najmä pre neserióznosť až klamstvá zo strany vtedajšieho zahraničného partnera. Naša ponuka napriek pomalým srbským mlynom trvá naďalej – nech si Slováci v Srbsku, tentoraz pod iniciatívou Národnostnej rady a redakcie tamojšieho Hlasu ľudu, tlačiareň odkúpia a sami sa starajú o jej udržanie.

K mínusom v hospodárení Neografie paradoxne prispelo aj samotné euro.

V nijakom prípade však nejde o mínusy ako také, pripustime, zníženie zisku. Poviem príklad – pred prijatím eura na Slovensku sme dostali za vyrobenú knihu jedno euro, čo bolo asi štyridsať korún. Po prechode na euro pri tých istých nákladoch je to už len jedno euro, teda niečo cez tridsať korún. Logicky nám žiaden zo zahraničných partnerov nemôže dorovnávať stratu, ktorá vyplýva zo silne nastaveného kurzu eura pri vstupe Slovenska do eurozóny. Neografia len prechodom na euro znížila o 25 percent zisk z výroby a jej predaja. Nemáme priestor na zvyšovanie cien, lebo v tlačiarenskom odvetví funguje dumping, viaceré firmy, hoci nechápem, ako to dokážu, predávajú pod cenu vlastných nákladov. V európskom priestore je podľa odhadov 20 – 30-percentný prebytok výrobných polygrafických kapacít.

A to sme už vo výrobe – Neografia v súčasnosti ponúka takzvaný uzavretý výrobný cyklus. O čo ide?

Presná odpoveď na otázku by bola asi zdĺhavá a pre bežného čitateľa málo zrozumiteľná. Úplne laicky a nanajvýš zjednodušene – od zadávateľa dostaneme textovú predlohu a u nás ju dotvoríme cez rôzne grafické procesy a vstupy až do podoby vytlačeného produktu, samozrejme podľa predstáv a požiadaviek zadávateľa. Skôr bude asi zaujímavé informovať verejnosť, že tlačíme najmä kvalitné štvorfarebné obrazové publikácie, časopisy, obchodný merkantil, kalendáre, ale tiež katalógy a škatuľky na výrobu liečiv.

To sa o Neografii vedelo už dávnejšie. A čo tlač bulváru.

Menej sa však vie, že asi 43 percent našej produkcie sú knihy a učebnice. Tieto produkty, vrátane učebníc, vyrábame predovšetkým pre zahraničných odberateľov. Na vývoz ide až 97 percent našej produkcie. Máme zákazníkov medzi najväčšími vydavateľstvami v Nemecku, vo Veľkej Británii, v Rusku. Väčšina našej produkcie má vysokú obsahovú a výtvarnú hodnotu, ako aj mimoriadnu kvalitu spracovania. Tlačíme aj periodiká, ktoré tvoria viac ako 30 percent nášho obratu, sú medzi nimi tiež tituly, ktoré môžeme zaradiť medzi takzvaný ľahší bulvár, ale žiaľ, ekonomická realita je taká, že bez takýchto titulov by vydavateľstvá prakticky nemohli vydávať – a my by sme nemohli tlačiť. A tlačíme aj časopisy, ktoré patria medzi naše kultúrne dedičstvo, ako je Zornička, Včielka, Ohník, Slovenské pohľady, Slovensko...

Už niekoľko rokov z takých či onakých príčin „doba neželá knihe“. Naša spoločnosť je čoraz konzumnejšia. Ako sa dá v takomto prostredí vyprodukovať dielo s povznášajúcim obsahom?

To sa pýtajte vydavateľov. Ja si myslím, že knihy budú vychádzať s užším zameraním, s vopred definovanou cieľovou skupinou, a samozrejme v nižších nákladoch. V prípade čitateľského záujmu sa budú robiť rýchle dotlače.

Aj preto má Neografia novú fabriku.

Samozrejme aj preto. Do novej fabriky sme kúpili aj nové výrobné zariadenia, ktoré práve značne urýchľujú čas príprav a skracujú výrobný cyklus. Organizácia práce a rozloženie výrobných zariadení v novom závode značne zlepšili vnútornú logistiku výrobných procesov.

Keď sa začala výstavba novej tlačiarne, sľubovali ste jej uvedenie do prevádzky do konca roka 2013. Ako plníte, či splníte sľub?

S hrdosťou hovoríme, že nezostalo iba pri sľuboch. Prvého júna 2012 sme podpísali zmluvu so stavebnou spoločnosťou na výstavbu nového závodu na výrobu kníh vo Východnom priemyselnom parku v Martine v časti Priekopa. Situovaná je v tesnej blízkosti nášho skladového areálu. V máji 2013 sa výstavba nových priestorov skončila. Začali sme inštalovať novo zakúpené stroje, sťahovať vybrané strojno-technické zariadenia. V auguste už sme presťahovali aj sídlo Neografie a celú administratívu. V súčasnosti vyrábame už v nových priestoroch.

A čo po roku 2013?

Tento rok je nielen rokom 150. výročia nášho majoritného vlastníka – Matice slovenskej, je tiež historickým rokom pre Neografiu. Pripomíname si 70. výročie transformácie Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku na akciovú (vtedy účastinnú) spoločnosť Neografia. Takže všetko po roku 2013 je pre nás výzvou, na ktorú sa snažíme byť čo najlepšie pripravení. Ešte tento rok však chceme dosiahnuť výnosy v podobe 54 miliónov eur , čo je na úrovni skutočnosti minulého roku. Aj napriek faktu, že sme sťahovali väčšinu strojov do novej fabriky, čo spôsobilo nemalé výpadky kapacít vo výrobnom procese.

Vaša obchodná a výrobná stratégia?

Na rok 2014 predpokladáme udržať diverzifikáciu nášho výrobného produktového portfólia. To znamená, že sa úzko nešpecializujeme, ale tlačíme široké spektrum produktov. Tak ako som už povedal, sú to knihy, časopisy, reklamné tlačoviny, obaly a katalógy. Nezmenená štruktúra produktovej diverzifikácie vychádza z našej dlhoročnej stratégie a je podložená analýzou a poznaním okolia, príležitosťami, ale aj hrozbami, ktoré sú spojené s naším výrobným programom.

Mimochodom, slovo NEOGRAFIA má u našich severných susedov – v Poľsku – zaujímavý
obsah. Okrem iného je vyjadrením plnenia akéhosi posolstva o novodobom
písme, jeho poslaní pri rozvoji civilizovanej spoločnosti.

V slovenskej odbornej polygrafickej verejnosti dlho panoval názor, že názov Neografia vznikol ako odozva na bratislavskú tlačiareň Grafia. No nebolo to tak. Názov Neografia vznikol v roku 1943. Vtedy páni Jozef Cincík a Šulc mladší objavili v Martinčíkovej knihe Úvod do grafického priemyslu názov reprodukčnej techniky – neografia. Zaujal ich, lebo vyjadroval pokrok a vieru v niečo nové, progresívne.



Pridaj komentár