Daňové zmeny majú priniesť zníženie deficitu verejných financií
Oto BALOGH – Ilustrácia: (ar)
Štvrtého decembra 2012 hlasy 80 poslancov rozhodli o prijatí novely zákona o dani z príjmov (ZDZP – Zák. č. 595/2003 Z. z.), ktorá prináša významné zmeny v systéme daní. Tie tvoria súčasť tzv. konsolidačného balíčka a v budúcom roku majú priniesť do štátnej poklade 376, 6 mil. eura. Vláda tvrdí, že pri znižovaní deficitu verejných financií, ktorý má v budúcom roku podľa našich medzinárodných záväzkov klesnúť pod 3 percentá HDP, nemala príliš na výber. K zvýšeniu DPH nepristúpila pre hrozbu zdražovania.
Novela ZDZP prinesie viacero zmien, z ktorých je najpodstatnejšou zrušenie tzv. rovnej dane a zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov a nárast dane z príjmov právnických osôb z 19 na 23 percent. Vyššie dane znamenajú istý príjem do štátneho rozpočtu a plnšiu štátnu kasu, ale aj isté riziká, na ktoré upozorňujú zamestnávatelia – menší priestor na investovanie, možný pokles miezd, menej pracovných miest a pokles ekonomického rastu.
■ KONIEC ROVNEJ DANE
Najväčší rozruch vyvolalo zrušenie tzv. rovnej dane. Jej zástancovia z nej urobili čarovný prútik na všetky ekonomické problémy, argumentujúc jej pozitívnym vplyvom na prílev investícií. Po jej zavedení v roku 2004 sa rovná daň stala akousi značkou, ktorá k nám lákala investorov. Je to však len politický fetiš. Investori sa k nám hrnuli nielen pre rovnú daň, ale aj pre lacnú pracovnú silu, investičné stimuly či daňové prázdniny (pre ich koniec od nás aj mnohí odchádzajú). Náš ekonomický rozvoj viac ako vysoké dane (tvrdenie opozície) brzdia neefektívne hospodárenie štátu, slabá vymožiteľnosť práva a nekvalitné verejné služby a zle nastavený sociálny systém. Rovná daň na Slovensku v skutočnosti nikdy neexistovala, keďže pracujúci s príjmom do 300 euro mali nulovú daň. Zásah do rovnej dane znamenalo aj zvýšenie DPH z 19 na 20 percent počas vlády I. Radičovej, ktoré najviac zasiahlo zamestnancov s priemernou mzdou.
■ ZDAŇOVANIE PRÍJMOV
Daň z príjmov fyzických osôb (FO) prechádza od januára 2013 výraznou zmenou. Namiesto jednej, 19-percentnej daňovej sadzby budú príjmy FO zdaňované dvomi sadzbami. Príjmy do výšky 176,8 násobku životného minima (do 3 311 eur) budú tak ako doteraz zdaňované 19 percentami, zo sumy nad túto príjmovú hranicu sa bude platiť 25-percentná daň. Tento spôsob zdaňovania platí pre príjmy zo závislej činnosti (zamestnancov) aj pre SZČO (živnostníci). Živnostníci odvedú štátu viac ako doteraz aj „vďaka“ zvýšeniu minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý narastie zo 44,2 percenta na 50 percent. Ich minimálny odvod do Sociálnej poisťovne namiesto doterajších 112,66 eura bude130,27 eura, do zdravotnej poisťovne 55,02 namiesto doterajších 47,58 eura. Paušálne výdavky živnostníkov budú obmedzené sumou 5 040 eur/rok. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov klesne u živnostníkov s príjmom 1 200 eur/mesiac ich mesačný príjem o 35 eur, pri zárobku 1 500 eur/mesiac o 112 eur. Od januára sa podľa novely zákona nemôžu uplatňovať paušálne výdavky na príjmy z prenájmu, z príspevkov do novín, rozhlasu a televízie. Autori si príjmy zdania buď zrážkovou daňou, alebo si ich zdania sami. Zamestnancom s hrubým mesačným príjmom 1 200 eur a viac klesne čistý príjem pre zvýšenie odvodových stropov zo 4 na 5 násobok priemernej mzdy. Príjmy právnických osôb (PO) budú zdaňované 23-percentnou daňou a v rovnakej výške budú platiť daňové preddavky.
■ ĎALŠIE ZMENY
Novela zákona prináša aj sprísnenie odpočítateľnej položky, ktorú si dnes môže uplatniť každý daňovník s ročným príjmom nižším ako 3 356 eur. Ak sa manželia nestarajú o dieťa do 3 rokov a jeden z nich príde o prácu alebo nie je evidovaný na úrade práce, druhý z manželov nemôže využiť jeho nezdaniteľnú časť základu dane. Výnimku majú len zdravotne ťažko postihnutí. FO a PO podľa novely podávajú daňové priznanie do konca marca, tento termín si po novom nemôžu predĺžiť podľa vlastného rozhodnutia. Výnimku majú len daňovníci s príjmami zo zahraničia. Obce z príjmov z predaja nehnuteľností neplatia štátu dane. Pre ústavných činiteľov sa zavádza osobitná 5-percentná daň. Na novelu výrazne doplatia tzv. dohodári (práce vykonávané mimo pracovného pomeru).Vláda ich príjmy zdanila 13-percentnou daňou, ich zamestnávateľov 35-percentnou daňou. Nižšie odvody (29,8 percenta) budú platiť dohodári z radov študentov a invalidných dôchodcov. Príjmy dohodárov – starobných dôchodcov budú zaťažené 23,8-percentným odvodom.