Musel Tiso „naklusať“ k Hitlerovi?

tiso j. portrét štvorecPredseda autonómnej vlády Karol Sidor pozvania od Hitlera ignoroval

Musel Tiso „naklusať“ k  Hitlerovi?

Ján SMOLEC – Foto: archív SNN

V rámci práve prebiehajúcej predvolebnej prezidentskej kampane rozhlasový redaktor predstavoval aj kandidáta Jána Čarnogurského. Súc poučený, že otec Čarnogurského bol významný funkcionár Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a poslanec Slovenského snemu, spýtal sa ho, aký má vzťah k prvému slovenskému štátu. Odpoveď bola v podstate pozitívna, ale deportácie Židov odsúdil. Čarnogurský poslucháčom zároveň prezradil osobné tajomstvo – Karol Sidor, ktorý istý čas zastával funkciu predsedu autonómnej vlády, bol jeho krstný otec. Informáciu hneď doplnil o fakt, že jeho krstný otec odmietal spoluprácu s Nemeckom a keď ho Hitler pozýval do Berlína, odmietol to.

Obchádzaný holokaust maďarských Židov

židovská hviezdaHorthyovci v beštialite metód boja vraj proti židoboľševizmu prevýšili aj hitlerovcov

Obchádzaný holokaust maďarských Židov

Július HANDŽÁRIK – Koláž: Emil SEMANCO

V ostatnom čase sa elektronické médiá na Slovensku nápadne často zaoberajú témou nemeckého vraždenia európskych Židov počas druhej svetovej vojny, ktoré bolo až okolo roku 1970 dodatočne nazvané jednoslovným sloganom „holokaust“, čo má byť akousi úplnou či spaľovanou obetou v zmysle princípov židovského náboženstva. Do pojmu či sloganu holokaust sa však paradoxne nezahŕňajú mnohonásobne početnejšie nežidovské obete druhej svetovej vojny, ktoré skutočne zaživa zhoreli napríklad v zaklincovaných a nemeckými plameňometmi zapálených ukrajinských a bieloruských dreveniciach, ale aj inde.

Keď Budapešť jasala a Slováci smútili

arbitráž - štvorecMladý historik o slovensko-maďarských vzťahoch v jeseni 1938

Keď Budapešť jasala a Slováci smútili

Ján MITÁČ – Sken titulnej strany dobového denníka SLOVÁK

Rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie po prvej svetovej vojne znamenal vznik nových nástupnických štátov v strednej a juhovýchodnej Európe. Zatiaľ čo menšiny žijúce po neustálym asimilačným tlakom v Uhorsku tento fakt prijali s uspokojením, pre Maďarov a najmä ich politickú reprezentáciu znamenal traumu, ktorá je ešte podnes prítomná vo veľkej časti maďarskej spoločnosti. Trianonskou zmluvou bola určená konečná hranica, s ktorou sa maďarské elity nevedeli a nechceli zmieriť.

Prečo nebol prezident Masaryk na odhalení mohyly

štefánik 1Poznámky k 85. výročiu odhalenia pomníka Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Prečo nebol prezident Masaryk na odhalení mohyly

Ferdinand VRÁBEL – Foto: archív

Prvú iniciatívu na postavenie mohyly M. R. Štefánika na Bradle vyvinula bratislavská organizácia Sokola už v roku 1919; o vybudovanie mohyly sa zaslúžil celý slovenský aj český národ, ale i príslušníci národností – zbierka sa organizovala aj na Podkarpatskej Rusi – na čele so Spolkom pre zbudovanie mohyly, založeným 28. februára 1920 pod predsedníctvom Dr. Emila Stodolu, ktorého neskôr nahradil Dr. Samuel Štefan Osuský, ev. a. v. biskup. Tajomníkom Spolku bol najprv myjavský rodák a francúzsky legionár Pavel Varsik, neskôr Oravec a ruský legionár Anton Granatier.

Tiso – obeť pomsty komunistov a Beneša

tiso j. portrét štvorecZajatého prezidenta americkí vojaci podľa svedectva bili

Tiso – obeť pomsty komunistov a Beneša

Ján SMOLEC – Foto: archív autora

Aj po skončení socialistickej éry niektorí historici tvrdili, že politické procesy v bývalom Československu sa začali až po februári 1948, keď sa moci chopili komunisti. Akosi pozabudli na takzvané retribučné procesy, organizované v rokoch 1945 – 1947. Súdy zrýchlene, napochytro súdili zločincov, zradcov, kolaborantov. Proti rozsudkom nebolo možné sa odvolať. Inventúra retribučných súdov: 173 rozsudkov smrti, 741 odsúdených na doživotie, 19 888 odsúdených na odňatie slobody v úhrne 206 334 rokov, teda v priemere vyše desať rokov na jedného odsúdeného. Väčšina odsúdených boli Nemci – nacisti, ale aj predstavitelia prvej Slovenskej republiky. Najvyšším aktérom pomsty víťazov nad porazenými bol Národný súd v Bratislave. Napochytro odsúdil najvýznamnejších predstaviteľov prvej Slovenskej republiky i nemeckých okupantov. Vyniesol 17 rozsudkov trestu smrti a 49 rozsudkov na dlhodobé odňatie slobody.