Odstaviť mlyn matičných podrývačov


valo webAKO BOLO, ČO BOLO

Odstaviť mlyn matičných podrývačov

Peter VALO

„Ak to pôjde takto ďalej, budú sa naši vnuci stretávať pred véčkom a zakladať Maticu,“ povedal mi raz herec Poldo Haverl na bratislavskom Kamennom námestí. Tak došla do reči Matica. Môj priateľ Štefan Fejko sa vyjadril, že bola stvorená za grajciare ľudu, a preto bola a je potrebná ako ČIERNE SVEDOMIE pre príslušníkov elity žijúcej na Slovensku, ktorí sa v minulosti pýšili, že sú uhorskejší ako Uhor, a dnes všemožne dokazujú, že sú európskejší ako Európa. Práve oni neradi počúvajú, že Matica v rokoch 1863 – 1875 vytvorila predpoklady na niečo také, ako je národný politik, národný parlament a národný štát. Kde boli vtedy bohatí slovenskí podnikatelia? Kde bola, okrem Moysesa a Kuzmányho a niekoľkých desiatok vzdelaných rodoľubov, cirkevná verchuška?

Mali by sme si položiť otázku, kde sa začali dnešné problémy Matice. Prvú eufóriu z roku 1968 utopila pezlárovská kamarila, ktorá chcela mladých matičiarov, akým bol Peter Virsík, pozatvárať. Druhé znovuzrodenie po prevrate v roku 1989 cez národný pohyb v spore o jazykový zákon zadusil svojím pochybným keťasením samotný vodca Matice. Tretiu ranu zasadila Kňažkova ministerská administratíva, ktorá ju ošklbala o Slovenskú národnú knižnicu, s ňou súvisiace pracoviská, a samozrejme o peniaze z rozpočtu.

Keď počúvam vyjadrenia viacerých dnešných politikov, nemôžem sa ubrániť dojmu, že by pokojne sedeli aj v uhorskom parlamente a vôbec by ich netrápilo, že tam nesmú hovoriť po slovensky. Politika sa stala pre nich živnosťou a členovia Matice by mali podľa ich predstáv raz do roka napíliť drevo na vatru zvrchovanosti,  pri ktorej by sa celebritní neopapaláši mohli zviditeľniť – najradšej pred voľbami.

A to nie je všetko! Štvrtou ranou bol špinavý zápas pred posledným snemom Matice. Obe súperiace strany mohli doň vstupovať s akýmikoľvek pohnútkami – výsledok je jednoznačný. Verejný cirkus pripravil Maticu o nemálo z autority a prestíže, ktorú ešte v spoločnosti mala.

Nuž, čo by mala robiť v tejto situácii Matica? Nič, len to, čo si vyžaduje doba, v ktorej si aj silné európske krajiny uvedomujú dôležitosť historického, kultúrneho a národného povedomia. Kým vo Francúzsku už dávno povýšili význam ministerstva kultúry na úroveň silového rezortu, u nás kultúra živorí tradične na chvoste a štátom platení historici spochybňujú štátne dejiny. Práve v postoji k národnej minulosti musí byť postoj Matice čistý ako Kristove slzy. Ináč nemôže presvedčiť verejnosť a strážiť svedomie a ducha národa. V tejto situácii by mala tvorivo nadviazať na Maticu Jozefa Cígera Hronského. To nebude ľahké, lebo tá mala vo svojich radoch a na svojich pracoviskách skvelé osobnosti umenia a kultúry, ktoré prirodzene udávali  a určovali smer kultúrneho diania.

Snem zvolil, ako zvolil. Väčšina rozhodla. Jedno je isté, že víťaz volieb nemá čo oslavovať a nie je mu čo závidieť. Musí začať s kreatívnou, poctivou  a tvorivou prácou, ktorá pritiahne nových členov a sympatizantov. Ak nedokáže presvedčiť rozvadené tábory, aby konečne zakopali vojnovú sekeru, bolo to len Pyrrhovo víťazstvo. Ďalšie škriepky a vojny len vyvolajú pohrdlivé úsmevy u neprajníkov Matice slovenskej a, čo je horšie, poženú ešte viac vody na mlyn podrývačom slovenskej štátnosti. Ak sa dnešná kritická situácia nezmení na prelomovú, ak sa nezačnú aktivizovať tvorivé generácie a budeme čakať, kým naše národné povedomie celkom padne na hubu, s najväčšou pravdepodobnosťou sa naplní prognóza, ktorú veľmi jasne pred niekoľkými rokmi na Kamennom námestí vyslovil Poldo Haverl.

 

 



Pridaj komentár