Opäť idú pretvoriť pamäť národa


eva zelenayováPOZNÁMKA

Eva ZELENAYOVÁ

Ivan Petranský na čele Ústavu pamäti národa predstavoval mladého odborníka bez predsudkov k vlastnému národu. Do funkcie bol zvolený počas predchádzajúcej vlády Roberta Fica. Bol nominantom SNS. Nejestvovala žiadna zákonná prekážka na jeho opätovné zvolenie. Prečo teda muselo prísť k zmene? Čo sa dá čítať zo slov podpredsedu parlamentného klubu Smeru-SD Miroslava Číža, že pri výbere kandidáta „sa sústredili na otázku kritérií“ a  „prevládol názor, že je potrebné stabilizovať pomery v ústave, samozrejme aj prirodzenú rovinu kontinuity?“

Ak ide o otázku kritérií, tak Petranského koncepcia dodržiavala všetky zákonné ustanovenia. V krátkom čase sa mu podarilo vybudovať vedecko-výskumnú základňu, bez čoho nemožno zodpovedne hodnotiť obdobie neslobody. Niektorí oponenti mu zazlievali vydávanie kníh, aj keď práve publikačná činnosť výrazne rezonovala v odbornej verejnosti. Všetci navrhovaní kandidáti na šéfa ústavu avizovali úmysel zmeniť jeho smerovanie. Najväčším radikálom v tomto smere bol Juraj Kalina. Ondrej Krajňák akoby ani žiadnu víziu nemal. Zrejme pre prípad, aby ho Smer-SD nestiahol skôr, než ho zvolia.

Prečo teda musel Petranský odísť? Čo v predstavách Smeru-SD znamená prirodzená kontinuita? Čoho? Pomerov z čias Langoša? Krajňák sa už dal počuť, že sa do ústavu vrátia ľudia, ktorí v poslednom období z neho odišli. Jeho kritici vyjadrujú obavy z toho, že pochádza z katolíckej rodiny, že jeho otec mal dobrý vzťah k biskupovi Vojtaššákovi. Ale jeho otec je tiež členom organizácie politických väzňov blízkej KDH, ktorú vedie veľký kritik cirkvi Anton Srholec. KDH sklamalo v otázkach národnej svojbytnosti a politickí väzni pod vedením Srholca sa stotožňujú s politikou tejto strany. A idú ešte ďalej, stávajú sa otvorenými bojovníkmi proti cirkvi. Srholec dokonca vyhlasuje „my sme cirkev“. Pritom Krajňák takmer výlučne spolupracuje s touto organizáciou, aj keď sa do nej prihlásilo necelých 16 percent z celkového počtu organizovaných politických väzňov. Čo teda mala priniesť voľba nového šéfa ÚPN? Vyhnať z neho pamäť národa?            

Petranský v minulosti odolal akýmkoľvek politickým tlakom. Či zo strany SNS alebo Radičovej vlády. Počas jeho pôsobenia sa podľa Jána Čarnogurského ústav vypracoval na druhé centrum výskumu moderných dejín. To zrejme nekonvenovalo bývalej vláde, ktorá sa usilovala ovládnuť ústav zmenou zákona. Čo nevyšlo Radičovej kabinetu, uskutočnil Smer-SD. A to nemusí byť dobrý signál pre národne a kresťansky orientovaných voličov tohto politického subjektu, ale naopak. Najmä po slovách Pavla Hrušovského, že ÚPN treba sfunkčniť. Inými slovami, pretvoriť. Pretvoriť pamäť národa?          

                                                                                                   



Pridaj komentár