Ruský prezident Vladimír V. Putin. „Je nevyhnutné zachovať si identitu.“
Oprieť sa o národnú historickú skúsenosť
Dušan D. KERNÝ – Foto:SNN
Už desať rokov sa v Ruskej federácii konajú stretnutia s poprednými predstaviteľmi z rôznych častí sveta. Tento rok ich bolo dvesto, medzi nimi bývalí predsedovia vlád Francúzska a Talianska, bývalý minister obrany zjednoteného Nemecka, bývalý predseda Európskej komisie a mnohí iní.
Pred takýmto publikom formuloval prezident Ruskej federácie Vladimír V. Putin niekoľko hlavných zásad, potom sa o nich rozvinula široká medzinárodná diskusia. V niektorých otázkach priamo súzvučia názory prezidenta Ruskej federácie s názormi širokého publika na Slovensku, v iných sú prinajmenšom ak nie pozoruhodné tak zaujímavé. Predpokladáme, že časť o identite v pôvodnom znení je zaujímavá pre čitateľov SNN, k ostatným témam, ako aj ku komentovaniu podujatia sa vrátime.
■ TLAK GLOBALIZÁCIE
Ruský prezident konštatoval, že občania RF si kladú zásadnú otázku, „kto sme a kam smerujeme“ teraz stále naliehavejšie preto, lebo identita národa, ako aj jedinca je vystavená obrovskému tlaku globalizácie. „Opustili sme s konečnou platnosťou sovietsku ideológiu, jej návrat je nemožný, prívrženci fundamentalistického konzervativizmu, ktorí si idealizujú Rusko spred roku 1917, sú podľa všetkého vzdialení a odtrhnutí od reality práve tak, ako aj prívrženci západného ultraliberalizmu. Je zrejmé, že náš pohyb vpred, naše napredovanie nie je možné bez duchovného, kultúrneho, národného sebaurčenia – inak nebudeme schopní čeliť tak vonkajším, ako i vnútorným výzvam, nedosiahneme úspech v podmienkach globálnej konkurencie. Dnes vidíme novú špirálu takejto konkurencie. Určujúce smery dnešnej konkurencie sú ekonomicko-technologické a ideovo-informačné, zostrujú sa aj vojensko-politické problémy a vojensko-politická situácia. Svet je čoraz drsnejší, surovejší, dokonca sa stáva, že sa nielen jednoducho popiera medzinárodné právo, ale aj základné zvyklosti. Treba byť silným vo vojensko-technologickej a ekonomickej sfére, no napriek všetkému to hlavné, čo bude rozhodovať o úspechu, je kvalita ľudí, intelektuálna, duchovná a morálna kvalita spoločnosti.“
■ HISTORICKÁ UKOTVENOSŤ
„Všetko závisí najmä od toho, nakoľko sa občania tej či onej krajiny cítia ako jednotný národ, nakoľko sú zakorenení vo svojich dejinách, hodnotách a tradíciách a ako ich spájajú spoločné ciele a spoločná zodpovednosť. A práve v tomto zmysle otázka získania a udržania i upevnenia národnej identity má skutočne pre Rusko fundamentálny význam. Prax totiž ukázala, že nová národná idea sa nerodí a nerozvíja podľa trhových pravidiel. Budovanie, usporiadanie štátu a spoločnosti sa na tomto základe neudialo práve tak, ako sa nedala mechanicky kopírovať cudzia skúsenosť. Drsné, nevyberavé preberanie a pokusy zvonka civilizovať Rusko absolútna väčšina nášho národa neprijala preto, lebo snaha, úsilie k samostatnosti a duchovnej a ideologickej zahraničnopolitickej zvrchovanosti – to je nedeliteľná časť nášho národného charakteru. Povedal by som, že je to tak aj v mnohých druhých štátoch, ľudia neprijímajú nanucované vzory zvonku. Pominul sa ten čas, keď hotové modely usporiadania života bolo možné zavádzať v inom štáte jednoducho tak, ako sa preberajú počítačové programy. Zároveň však veľmi dobre chápeme, že identita, národná myšlienka nemôže byť nanucovaná zhora a takisto nemôže byť postavená na ideologickom monopole – to by bola veľmi chabá konštrukcia, jej slabosť veľmi dobre poznáme z vlastnej skúsenosti, to nemá v dnešnom svete budúcnosť.“
■ ZÁKLADY NA IDENTITU
„Nevyhnutná je historická tvorivosť, syntéza, zhrnutie najlepšieho z národnej skúsenosti a ideí, pochopenie našich kultúrnych, duchovných, politických tradícií, a to z rôznych uhlov pohľadu, aby sme chápali, že to nie je dané raz navždy, ale je to živý organizmus. Iba vtedy bude naša identita spočívať na pevných základoch, bude smerovať k budúcnosti a nie do minulosti. Toto je hlavný argument pre to, aby sa otázka ideológie rozvoja záväzne posudzovala v prostredí ľudí s rozličnými pohľadmi, ľudí, ktorí sa pridržiavajú rôznych názorov na to, čo a ako treba urobiť. Dnes sa s nevyhnutnosťou hľadania novej stratégie a zachovania svojej identity vo svete meniacom sa od základov, vo svete, ktorý sa stal otvorenejším, prehľadnejším, vzájomne závislejším v tej či inej forme, borí spoločenstvo prakticky vo všetkých štátoch sveta, všetky národy či už ruský alebo európske, čínsky práve tak ako americký.“
■ NEVYHNUTNOSŤ VLASTENECTVA
„Suverenita, samostatnosť a celistvosť Ruska – to je bezpodmienečné, to je červená čiara, ktorú nesmie nikto prekročiť. Pri všetkej rozličnosti našich názorov diskusia o identite, o národnej budúcnosti nie je možná bez vlastenectva všetkých jej účastníkov. Nehovorím iba jednoducho o potrebe analýzy ruskej historickej, kultúrnej a štátnej skúsenosti. Predovšetkým máme na mysli rozhovor o budúcnosti, o stratégii a hodnotách, o hodnotovom rozvoji našej krajiny, o tom, ako globálne procesy vplývajú na našu národnú identitu, o tom, ako chceme vidieť svet XXI. storočia a čo pre tento svet môže priniesť vedno spolu s našimi partnermi naša krajina Rusko.“
„Stojíme pred viacerými problémami, ale jedna z vážnych výziev ruskej identite je spojená s udalosťami, ktoré sa odohrávajú vo svete, sú tu i zahraničnopolitické, ale aj morálne skutočnosti: sme svedkami toho, ako sa mnohé euroatlantické štáty fakticky vydali na cestu odklonu a popierajú vlastné korene, vrátane kresťanských hodnôt, ktoré tvoria základ západnej civilizácie. Popierajú sa morálne základy a princípy a každá tradičná identita – či už národná, kultúrna, religiózna, ba dokonca aj rodová. Uskutočňuje sa politika, ktorá má postaviť na jednu úroveň mnohodetnú rodinu a partnerstvo osôb toho istého pohlavia, vieru v Boha alebo vieru v satana. Výstrelky politickej korektnosti, politickej ohľaduplnosti sa prejavujú dokonca v tom, že sa vážne hovorí o registrácii strán, ktorých cieľom je propaganda pedofílie.
■ KRÍZA HODNÔT
„Ľudia v mnohých európskych štátoch sa hanbia, ba aj boja verejne hovoriť o svojej náboženskej príslušnosti, dokonca sa rušia náboženské sviatky alebo sa im dávajú iné mená, čím sa má zakryť podstata týchto sviatkov – ich morálne základy. A tento model sa agresívne pokúšajú vnútiť všetkým, celému svetu. Som presvedčený, že je to priama cesta k úpadku, primitivizácii a k hlbokej demografickej a morálnej kríze. Čo môže byť väčším dôkazom morálnej krízy človečenstva, človeka ako odmietnutie možnosti rozmnožovať sa, obnovovať svoj rod? A to sa deje v situácii, keď prakticky všetky rozvinuté štáty už nemôžu dosiahnuť prirodzenú reprodukciou obyvateľstva – a to dokonca ani s pomocou prisťahovalcov. Bez hodnôt kresťanstva a druhých svetových náboženstiev, bez noriem morálky, ktoré sa formovali tisícročia, ľudia stratia človečenskú dôstojnosť. My považujeme za prirodzené a správne tieto hodnoty brániť. Treba rešpektovať právo akejkoľvek menšiny na odlišnosť, no práve tak nemožno spochybňovať právo väčšiny.“