Oprieť sa o národnú historickú skúsenosť


Ruský prezident Vladimír V. Putin. „Je nevyhnutné zachovať si identitu.“

Oprieť sa o národnú historickú skúsenosť

Dušan D. KERNÝ – Foto:SNN

Už desať rokov sa v Ruskej federácii konajú stretnutia s poprednými predstaviteľmi z rôznych častí sveta. Tento rok ich bolo dvesto, medzi nimi bývalí predsedovia vlád Francúzska a Talianska, bývalý minister obrany zjednoteného Nemecka, bývalý predseda Európskej komisie a mnohí iní.

Pred takýmto publikom formuloval prezident Ruskej federácie Vladimír V. Putin niekoľko hlavných zásad, potom sa o nich rozvinula široká medzinárodná diskusia. V niektorých otázkach priamo súzvučia názory prezidenta Ruskej federácie s názormi širokého publika na Slovensku, v iných sú prinajmenšom ak nie pozoruhodné tak zaujímavé. Predpokladáme, že časť o identite v pôvodnom znení je zaujímavá pre čitateľov SNN, k ostatným témam, ako aj ku komentovaniu podujatia sa vrátime.

TLAK GLOBALIZÁCIE

Ruský prezident konštatoval, že občania RF si kladú zásadnú otázku, „kto sme a kam smerujeme“ teraz stále naliehavejšie preto, lebo identita národa, ako aj jedinca je vystavená obrovskému tlaku globalizácie. „Opustili sme s konečnou platnosťou sovietsku ideológiu, jej návrat je nemožný, prívrženci fundamentalistického konzervativizmu, ktorí si idealizujú Rusko spred roku 1917, sú podľa všetkého vzdialení a odtrhnutí od reality práve tak, ako aj prívrženci západného ultraliberalizmu. Je zrejmé, že náš pohyb vpred, naše napredovanie nie je možné bez duchovného, kultúrneho, národného sebaurčenia – inak nebudeme schopní čeliť tak vonkajším, ako i vnútorným výzvam, nedosiahneme úspech v podmienkach globálnej konkurencie. Dnes vidíme novú špirálu takejto konkurencie. Určujúce smery dnešnej konkurencie sú ekonomicko-technologické a ideovo-informačné, zostrujú sa aj vojensko-politické problémy a vojensko-politická situácia. Svet je čoraz drsnejší, surovejší, dokonca sa stáva, že sa nielen jednoducho popiera medzinárodné právo, ale aj základné zvyklosti. Treba byť silným vo vojensko-technologickej a ekonomickej sfére, no napriek všetkému to hlavné, čo bude rozhodovať o úspechu, je kvalita ľudí, intelektuálna, duchovná a morálna kvalita spoločnosti.“

HISTORICKÁ UKOTVENOSŤ

„Všetko závisí najmä od toho, nakoľko sa občania tej či onej krajiny cítia ako jednotný národ, nakoľko sú zakorenení vo svojich dejinách, hodnotách a tradíciách a ako ich spájajú spoločné ciele a spoločná zodpovednosť. A práve v tomto zmysle otázka získania a udržania i upevnenia národnej identity má skutočne pre Rusko fundamentálny význam. Prax totiž ukázala, že nová národná idea sa nerodí a nerozvíja podľa trhových pravidiel. Budovanie, usporiadanie štátu a spoločnosti sa na tomto základe neudialo práve tak, ako sa nedala mechanicky kopírovať cudzia skúsenosť. Drsné, nevyberavé preberanie a pokusy zvonka civilizovať Rusko absolútna väčšina nášho národa neprijala preto, lebo snaha, úsilie k samostatnosti a duchovnej a ideologickej zahraničnopolitickej zvrchovanosti – to je nedeliteľná časť nášho národného charakteru. Povedal by som, že je to tak aj v mnohých druhých štátoch, ľudia neprijímajú nanucované vzory zvonku. Pominul sa ten čas, keď hotové modely usporiadania života bolo možné zavádzať v inom štáte jednoducho tak, ako sa preberajú počítačové programy. Zároveň však veľmi dobre chápeme, že identita, národná myšlienka nemôže byť nanucovaná zhora a takisto nemôže byť postavená na ideologickom monopole – to by bola veľmi chabá konštrukcia, jej slabosť veľmi dobre poznáme z vlastnej skúsenosti, to nemá v dnešnom svete budúcnosť.“

ZÁKLADY NA IDENTITU

„Nevyhnutná je historická tvorivosť, syntéza, zhrnutie najlepšieho z národnej skúsenosti a ideí, pochopenie našich kultúrnych, duchovných, politických tradícií, a to z rôznych uhlov pohľadu, aby sme chápali, že to nie je dané raz navždy, ale je to živý organizmus. Iba vtedy bude naša identita spočívať na pevných základoch, bude smerovať k budúcnosti a nie do minulosti. Toto je hlavný argument pre to, aby sa otázka ideológie rozvoja záväzne posudzovala v prostredí ľudí s rozličnými pohľadmi, ľudí, ktorí sa pridržiavajú rôznych názorov na to, čo a ako treba urobiť. Dnes sa s nevyhnutnosťou hľadania novej stratégie a zachovania svojej identity vo svete meniacom sa od základov, vo svete, ktorý sa stal otvorenejším, prehľadnejším, vzájomne závislejším v tej či inej forme, borí spoločenstvo prakticky vo všetkých štátoch sveta, všetky národy či už ruský alebo európske, čínsky práve tak ako americký.“

NEVYHNUTNOSŤ VLASTENECTVA

„Suverenita, samostatnosť a celistvosť Ruska – to je bezpodmienečné, to je červená čiara, ktorú nesmie nikto prekročiť. Pri všetkej rozličnosti našich názorov diskusia o identite, o národnej budúcnosti nie je možná bez vlastenectva všetkých jej účastníkov. Nehovorím iba jednoducho o potrebe analýzy ruskej historickej, kultúrnej a štátnej skúsenosti. Predovšetkým máme na mysli rozhovor o budúcnosti, o stratégii a hodnotách, o hodnotovom rozvoji našej krajiny, o tom, ako globálne procesy vplývajú na našu národnú identitu, o tom, ako chceme vidieť svet XXI. storočia a čo pre tento svet môže priniesť vedno spolu s našimi partnermi naša krajina Rusko.“

„Stojíme pred viacerými problémami, ale jedna z vážnych výziev ruskej identite je spojená s udalosťami, ktoré sa odohrávajú vo svete, sú tu i zahraničnopolitické, ale aj morálne skutočnosti: sme svedkami toho, ako sa mnohé euroatlantické štáty fakticky vydali na cestu odklonu a popierajú vlastné korene, vrátane kresťanských hodnôt, ktoré tvoria základ západnej civilizácie. Popierajú sa morálne základy a princípy a každá tradičná identita – či už národná, kultúrna, religiózna, ba dokonca aj rodová. Uskutočňuje sa politika, ktorá má postaviť na jednu úroveň mnohodetnú rodinu a partnerstvo osôb toho istého pohlavia, vieru v Boha alebo vieru v satana. Výstrelky politickej korektnosti, politickej ohľaduplnosti sa prejavujú dokonca v tom, že sa vážne hovorí o registrácii strán, ktorých cieľom je propaganda pedofílie.

KRÍZA HODNÔT

„Ľudia v mnohých európskych štátoch sa hanbia, ba aj boja verejne hovoriť o svojej náboženskej príslušnosti, dokonca sa rušia náboženské sviatky alebo sa im dávajú iné mená, čím sa má zakryť podstata týchto sviatkov – ich morálne základy. A tento model sa agresívne pokúšajú vnútiť všetkým, celému svetu. Som presvedčený, že je to priama cesta k úpadku, primitivizácii a k hlbokej demografickej a morálnej kríze. Čo môže byť väčším dôkazom morálnej krízy človečenstva, človeka ako odmietnutie možnosti rozmnožovať sa, obnovovať svoj rod? A to sa deje v situácii, keď prakticky všetky rozvinuté štáty už nemôžu dosiahnuť prirodzenú reprodukciou obyvateľstva – a to dokonca ani s pomocou prisťahovalcov. Bez hodnôt kresťanstva a druhých svetových náboženstiev, bez noriem morálky, ktoré sa formovali tisícročia, ľudia stratia človečenskú dôstojnosť. My považujeme za prirodzené a správne tieto hodnoty brániť. Treba rešpektovať právo akejkoľvek menšiny na odlišnosť, no práve tak nemožno spochybňovať právo väčšiny.“



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.