Orbánov nacionalizmus znižuje mieru demokracie


Maďarsko sa odklonilo od tradičných európskych hodnôt a demokratických princípov

Viliam KOMORA – Foto: archív SNN

Pozorovatelia maďarskej politiky začínajú čoraz hlasnejšie hovoriť, že maďarský premiér Viktor Orbán oslabuje mieru demokracie v krajine. Stáva sa z neho autokratický líder za súčasného posilňovania politickej lojality k sebe a strane. Niektoré analýzy hovoria dokonca o tom, že krajina kolíše na hrane demokracie.

Orbán naznačil tzv. národnú politiku a vládu po voľbách pred dvomi rokmi a v novej ústave v minulom roku. Avšak aktuálne politické a programové predstavy posledných mesiacov sú považované za odklon od tradičných demokratických princípov a niektorí analytici idú až tak ďaleko, že v tom vidia odvrátenie sa od demokratického dedičstva, ktoré Maďarsko začalo pri krvavo potlačenej revolúcii v roku 1956.

ORIENTÁCIA NA MENŠINY

orban-viktorPolitické smerovanie vládneho Fideszu je zamerané o. i. prednostne na maďarské národnostné menšiny, ktoré žijú v štátoch okolo Maďarska. Vystúpenia politikov a provokatívne návštevy v okolitých štátoch, akoby boli na vlastnom území, sú prejavom ignorancie hraníc a formovania veľkého maďarského národa. Maďarská legislatíva akoby nepoznala hranice súčasných stredoeurópskych štátov, čo dosvedčuje aj zákon o dvojakom štátnom občianstve, ktorý je absolútne abnormálny. Nechávajú sa od nich inšpirovať Rumuni, Rusi a Albánci, ktorí uvažujú o prijatí podobného zákona, a aj tu sa už začínajú vynárať obavy okolitých štátov (Macedónska, Grécka a Čiernej Hory), pozitívne to vníma len väčšinou štátov neuznaná srbská provincia Kosovo.

SILNÝ NACIONALIZMUS

Analytici hodnotia Orbánovu predstavu vládnutia a štátnej moci ako silnú nacionalistickú vládu. To je značný odklon od smerovania tradičného povojnového demokratického a sociálneho štátu. Obsahuje aj úsilie o posilňovanie ingerencie štátu do ekonomiky, ako aj do oblasti sociálnej politiky. Orbánove predstavy o ekonomike EÚ môžu spôsobiť oslabenie integrácie Maďarska, keďže tvrdí, že hospodársku krízu nie je možné riešiť spoločne. Otázne je, či to dokonca nemožno správnejšie označiť za dezintegráciu či nacionálny izolacionizmus. Známe sú aj jeho vyjadrenia sa k diskusiám k rozpočtu EÚ. Upozornil, že štáty v minulosti diskutovali, do ktorých zaostávajúcich regiónov budú investovať či o realizácii spoločnej politiky prospešnej pre všetkých.

VODCOVSKÝ PRINCÍP

Znepokojenie vyvoláva aj Orbánov údajný nacionalistický a vodcovský princíp, ktorý sa má prejavovať cez charizmatické vodcovstvo národa. Teda nie slobodní jednotlivci v občianskej spoločnosti, ale prirodzeným spoločenstvom je pre neho národ. Oficiálne sa vyjadruje, že nie je proti demokracii, ale pripúšťa diskusie o jej úpravách. Mohli by byť v zmenách hospodárskeho systému z dôvodov hospodárskeho prežitia. Budúcnosť vidí nie v parlamentnom systéme, ale v silnom prezidentskom s výrazne silnou výkonnou mocou. Namiesto občianskej rovnosti by to mala byť národná lojalita. Aj toto môže byť jedným zo zámerov povinnej registrácie pred voľbami, aby mohli volebné právo využiť len disciplinovaní voliči, ktorých má pravica viac než ľavica.

Proti Orbánovej politike sa vytvára averzia v EÚ, ako aj v Medzinárodnom menovom fonde.

SMER MOSKVA – PEKING

Z hospodárskych a politických aspektov naráža Orbán v tradičných západných demokraciách na nevôľu, presúva preto záujem na inú svorban mladýetovú stranu a posilňuje vzťahy s Ruskom a s Čínou. Tlačí ho tam strata pozícií v rámci EÚ, ekonomických a menových organizácií a prípadne aj ostatného tzv. demokratického vyspelého sveta. Maďarsko sa strategicky obracia na Východ. Vidieť to na posilňovaní ekonomických vzťahov s Ruskom aj s Čínou, ale aj s niektorými autoritatívnymi štátmi. Otázna je ďalšia možná politická spolupráca. Maďarsko má byť bránou pre Rusko do strednej a východnej Európy a nie iné slovanské štáty.

NEPRÍPUSTNÝ ANTISEMITIZMUS

Pri takomto maďarskom vývoji sa nemožno čudovať vyhláseniu poslanca maďarského parlamentu za stranu Jobbik Mártona Gyöngyösiho, ktorý žiadal, aby bol vytvorený zoznam politikov a členov vlády, ktorí majú židovský pôvod. Takéto vyhlásenia politikov sa v tradičných demokraciách nielenže nevyskytujú, ale sú neprípustné a neprijateľné, nie sú bežné ani v autokraciách či totalitných systémoch. Paradoxom je, že reakcia štátneho tajomníka ministerstva zahraničia bola viac-menej konštatačná, že sa nemôžu stotožniť so zostavovaním zoznamov. Až na druhý deň vláda rozhodne odsúdila toto antisemitské a provokačné vyhlásenie.



Pridaj komentár