Pieseň zviazaná s úctou a obdivom


MACHALAO ČOM JE REČ

Pieseň zviazaná s úctou a obdivom

Drahoslav MACHALA

Zmysel pre zodpovednosť za slovenský štát, ktorý vznikol 1. januára 1993, nikto zo štátnych inštitúcií vedome nepestuje. Najnedôstojnejšie sa k štátu, ktorý financuje RTVS, správa práve táto inštitúcia. V jej prístupe prevažuje ľahostajnosť, ale dokonca i vedomé šírenie posmechu zo štátotvorného slovenského národa, systematické ignorovanie slovenskej kultúry. O tom, že si Slováci čoskoro pripomenú 170. výročie vzniku slovenskej štátnej hymny, riaditeľ RTVS Václav Mika zrejme nielenže netuší, ale súvislosti okolo jej vzniku asi ani nikdy nepoznal, inak by nedovolil, aby sa v RTVS akísi pobehaji spoza Moravy z tohto nášho štátneho symbolu grobiansky vysmievali. Slovenská hymna vznikla na nápev slovenskej ľudovej piesne Pri studienke stála, napájala páva, ale spomína sa aj pieseň Kopala studničku, pozerala do nej. Melódiu piesne Pri studienke stála, napájala páva do nôt zaznamenal 16. marca 1843 August Horislav Krčméry, rodinne zviazaný so súčasným heraldikom Ladislavom Vrteľom, a v roku 1905 zverejnil jej prvú harmonizáciu skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský, vtedy už ako hymnickú pieseň Nad Tatrou sa blýska...

Pravda, rozhodujúce sú v tomto prípade slová tejto hymnickej piesne, ktorú zložil 23-ročný oravský mládenec Janko Matúška z Dolného Kubína. Stvoril slová piesne ako výkrik protestu mladých študentov, ale aj ako prejav vášnivého odporu proti násilnej maďarizácii a následnému zosadeniu obľúbeného Ľudovíta Štúra z postu profesora na Evanjelickom lýceu na Konventnej ulici v Bratislave. Slovenská hymna vznikla ako manifest na podporu Ľudovíta Štúra a jeho národného programu! Na prelome rokov 1843/1844 počas silvestrovskej noci podpísalo verejnú výzvu proti porušovaniu ľudských práv dvadsaťdva slovenských študentov lýcea, ktorí sa dohodli, že na protest odídu študovať do Levoče. V tento studený večer Janko Matuška v prenajatom byte na Jozefskej ulici číslo 2, kde je dnes reštaurácia Divný Janko, zložil slová piesne, ktorú nazval Prešporský Slowáci budouci Lewočané (1844). Túto pieseň potom spieval v sprievode citary Jozefa Podradského (ktorého zemiansky rod pochádza z môjho rodného Zemianskeho Podhradia!) a po Novom roku 1844 ju začali spievať aj v jednom z domov na Vysokej ulici. No najčastejšie túto pieseň štúrovci spievali v marci 1844, keď opúšťali bratislavské lýceum a odchádzali na vozoch do Levoče. Na furmanských vozoch sa viezli aj cez Ivanku pri Dunaji, kde predsedníčka MO MS pani Jana Blublová chystá s matičiarmi osadenie pamätnej tabule. Z protestsongu sa neskôr stala pieseň, ktorú spievali aj slovenskí hurbanovskí dobrovoľníci v rokoch 1848 – 1849 a nazvali ju Dobrovoľnícka. Slová zneli: „Ponad Tatrou blýska / hromy diwo bijou./ Zastawme ich bratia,/ weť sa oni stratia / Slowáci ožijou.“ Do Levoče odišli študovať Ľudovít Babylon, Pavol Bottka, Karol Černo, Mikuláš Dohnány, Ľudovít Gáber, Ľudovít Gál, Drahotín Hájiček, Samoslav Hanzlíček, Karol Hrenčík, Peter Jamriška, Peter Kellner, Andrej Klimo, Michal Kolpaský, Gustáv Koričanský, Janko Kráľ, Ján Kučera, Janko Matúška, Daniel Minich, Ľudovít Reuss, Eduard Škultéry,, Samuel Štefanovič a Štúrov brat Samuel.

Okolnosti vzniku slovenskej hymny dokazujú, ako úzko je zviazaná s úctou a obdivom mladých slovenských študentov z celého Slovenska k svojmu prirodzenému vodcovi Ľudovítovi Štúrovi. Práve on ako prvý moderný slovenský prorok nielenže pochopil, ale sám aj 19. septembra 1848 na Myjave vyslovil požiadavku slovenskej neodvislosti od maďarskej štátnej moci. Preto by si 19. september 1848 zaslúžil byť Dňom slovenskej nezávislosti. On prvý pochopil, že Slováci sú si sami voči sebe povinní získaním vlastnej samostatnosti a zvrchovanosti. Lebo iba národ schopný viesť si vlastné veci verejne nezávisle od iných sám získava vlastnú dôstojnosť aj sebaúctu. Štúr to veľmi presne a príznačne vyjadril na Slovanskom zjazde v Prahe v roku 1848. Povedal: „Najskôr musíme slúžiť sebe, potom iným!“ keď oponoval Palackého austroslavizmu. Tento výrok má úplne nový význam aj po vzniku Slovenskej republiky 1. 1. 1993 a na význame získal osobitne po vstupe Slovenskej republiky 1. mája 2004 do Európskej únie. Nový štát sme zakladali pre slovenský štátotvorný národ, pre jeho konečnú emancipáciu. Kto jak Slovák cíti, nech zájde do reštaurácie Divný Janko na Jozefskej ulici, kde nájde dostatok artefaktov aj faksimile originálu textu piesne Janka Matúšku, ktorá tu pred sto sedemdesiatimi rokmi vznikla!



Pridaj komentár