Plazivé kroky k autonómii, SNN 50


Komárno most štvorecSLOVÁCI NA JUHU

Každá rana – čo úder menšiny, to zásah väčšine

Mnohí Slováci prichádzajú sem na južné Slovensko, aby vychovali svoje budúce maďarské deti. Iní mnohí Slováci tu vychovajú svoje slovenské deti, aby raz, keď všetci dospejú do zrelosti a staroby, opustili tento kraj. A hŕstka Slovákov, ktorí tu vychovajú svoje slovenské deti, tu zostanú blúdiť, aby našli korene stratenej lipy.


Minulý rok krátko pred parlamentnými voľbami, keď sa etnická politická strana maďarskej menšiny štiepila a nás Slovákov na juhu krajiny obchádzali tie najhoršie predtuchy, vlastne istoty, som v Slovenských národných novinách písala: „A čo nám prinesie pohyb samotného politického jadra menšiny? Žeby novú koncepciu stavania mostov medzi dvomi národmi? Alebo opäť to isté čo doteraz, len zabalené do ešte krajšieho papiera? Nepočuli sme predsa onoho času týchto reprezentantov povedať: otvárať Benešove dekréty – áno, ale vo vhodnej chvíli, žiadať dva štátne jazyky na južnom Slovensku– áno, ale vo vhodnej chvíli, žiadať autonómiu južného Slovenska – áno, ale vo vhodnej chvíli...

 

Dobrá historická pamäť

   Potom sa stáva nová politika menšiny hnusnejšia a podlejšia. Potom horniakom ani nenapadne odolať medovým motúzom, keď budú také sladké. Kto im povie, že tisíckrát opakovaná lož nie je pravda, keď slovenské médiá nie sú naše? Na juhu menšina s takouto politikou nepochodí, tak opačuje na severe. Na Dolniakoch majú Slováci totiž príliš dobrú historickú pamäť. Práve preto, ak hrá nová maďarská politika na úprimnú nôtu zmierenia, mala by začať s ústretovou politikou voči Slovákom práve na juhu. To, či je pre Slovákov prijateľná politika menšiny, nezávisí od vysielania obecného rozhlasu v slovenčine, ale minimálne od spravodlivého delenia moci a peňazí medzi obe národnosti. Dnes sa naše istoty zreálňujú a začínajú sa rodiť čoraz väčšie plody aj zásluhou „medovomotúzovej“ politiky: vznikajúce okresné a krajské organizácie strany Most na Horniakoch – v Trenčianskom okrese, kde žije 0,2 percenta príslušníkov maďarskej menšiny, v okrese Púchov, v ktorom má domov len 25 príslušníkov menšiny, v Prešovskom kraji, ktorý obýva 0,1 percenta maďarských obyvateľov, do etnickej strany vstupujú ďalšie známe tváre slovenských politikov, hrozí koalícia národne orientovanej politickej strany s Mostom. Áno, tadiaľto vedie cesta pre ciele maďarskej menšiny, modifikovaná a navonok vysoko kultivovaná. Už ani netreba maďarskú „priamu reč!“

Primátor Martina...

           Ak si Most – HÍD získa známych slovenských politikov a Slovákov na mimo národnostne zmiešanom území, má väčšie šance získavať si dôveru ostatných Slovákov. Ale to všetko nestačí, maďarská menšinová politika mieri podlo a hnusne priamo do  duše slovenského národa. Člen maďarskej politickej strany bude primátorovať martinským potomkom národných buditeľov a očitých svedkov formovania národných dejín a osobností? Maďarská politická strana bude okupovať srdce národného života Slovákov, domov národných dejín, ohnisko boja za národnú identitu, sídlo národnej kultúry a národných inštitúcií, pôsobisko najväčších národných postáv a buditeľov? Opovrhnutie Maticou slovenskou a uprednostnenie jej najväčšieho protivníka? V maďarskej kuchyni (nielen) na Slovensku sa musia váľať od smiechu a kúpať v šampanskom.

Spojené nádoby

„Maďarský strašiak neexistuje! Vodca strany Most – HÍD je charakterný človek a patrí medzi najdôveryhodnejších politikov! „Chápeme,“ hovoria Slováci žijúci mimo národnostne zmiešaného územia, „že ste nahnevaní na maďarských politikov. Odkedy je Most vo vláde, ustalo napätie medzi oboma národmi.“ Aby Slováci vyslovili takéto myšlienky, musia byť medové motúzy naozaj veľmi sladké a politická motivácia naozaj veľmi silná. Ale raz budú aj štipľavé a trpké. Stratégia politikov Mostu typu na jazyku med a v srdci jed sa na severnom Slovensku a v Bratislave osvedčila. Až natoľko sú Slováci odcudzení od južného územia vlastnej krajiny, že „iba“ chápu náš hnev? A južné Slovensko nie je ich a oni nie sú naši? Hovoríme ešte o Slovákoch aspoň s chabou národnou orientáciou alebo už ani to? Vodca strany Most je pre Slovákov najnebezpečnejší politik. To on zanechal štipľavé plody svojej politiky, ktorými sa tu teraz dusíme a ktoré ostatným ukázal, ale ochutnať nedal. A tí ostatní ktovie prečo ochutnať ani nechceli. Ak nejestvuje žiadny maďarský strašiak, prečo samosprávy na národnostne zmiešanom území neriadia aj Slováci, tak ako je to trebárs v Trenčíne? Prečo Slováci na juhu nemôžu slobodne používať svoj materinský jazyk tak, ako je to v Prešove, prečo sa naše slovenské deti nemôžu vzdelávať v národnom duchu tak, ako je to v Púchove, prečo neexistuje slovenská národná kultúra a prezentácia národnej histórie na juhu tak, ako je to v Martine? Alebo bolo? Veď veľkoplošné plagáty v maďarskom jazyku visia až hen vo Hviezdoslavovom Kubíne.

Hra politikov

   Naše obvinenia proti tejto politike a jej nositeľom musia byť pre ostatných naozaj strašidelné a nereálne. Veď kto by už len veril, že slovenskí zamestnanci v mnohých desaťtisícových a väčších mestách, v ktorých Slováci tvoria menšinu, sú v miestnych samosprávach iba výnimkou. Že Slováci na svoje národné aktivity nedostávajú ani polovicu z toho, čo maďarská menšina, že náš materinský jazyk pomaly nesiaha už ani za brány našich obydlí? A stále nie je tomu koniec – neprichádza pomoc ani rana z milosti. Nie, neskáčeme si tu na juhu do vlasov, systematické kroky k autonómii sú naozaj plazivé, ako to raz ktosi výstižne nazval. Všetko navonok naozaj vyzerá, akoby sa nič nedialo. Maďarská politika sa už teraz bezhranične plazí Slovenskom aj severnejšie. Posledná novelizácia zákona o používaní jazykov národnostných menšín nebezpečne napáda status quo Slovákov už aj v obciach, kde Slováci tvoria väčšinu. A to sa už bytostne týka aj Horniakov! Vedia o tom? Pokiaľ väčšina Martinčanov, Zvolenčanov, Prešovčanov či slovenských Bratislavčanov nepochopí, že politika maďarskej menšiny na severe a juhu našej vlasti sú spojené nádoby, že všetky požiadavky a súčasné práva menšiny sú na úkor Slovákov na zmiešanom území, pokiaľ neporozumie princípu tejto obnovenej hry maďarských politikov alebo bude ignorovať národné záujmy, bude to iba náš južný, nekonečný, lokálny boj-neboj s veternými mlynmi. Ak čo najskôr neodsúdime a úplne nevypudíme z národného života tento cudzorodý etnický prvok v Martine prostredníctvom celonárodných inštitúcií, osobností a ostatnej verejnosti, tak ako ho už odmietli členovia Krajskej rady Matice slovenskej Nitrianskeho kraja, sever krajiny sa začne podobať jej južnému územiu. Tu na juhu krajiny takéto situácie poznáme až príliš dobre, vždy sa to začína nenápadne, symbolmi. Po našej nemohúcnosti bojovať o štátny jazyk prichádza teraz ďalšia šanca.

Budúce maďarské deti

           Vstup martinského primátora do maďarskej strany je splnomocnením politických vodcov tohto etnika pre ďalšie výčiny na úkor Slovákov na jazykovo zmiešanom území. Ani na Horniakoch to už nebude zadarmo! A v koľkých ďalších, doposiaľ „nevinných“ Slovákoch ešte drieme maďarský duch pripravený asistovať pri produkcii ďalších maďarských detí zo Slovákov a utápať naše topiace sa slamky v dunajských vodách?Nerobte si o nás starosti, my to zvládneme, trpké plody prežujeme, štipľavé vypľujeme, výsmech slovenských neprajníkov s nadhľadom neprijmeme, tichý nesúhlas s dobou už netolerujeme, rany pod pás od vlastných odrazíme, bojovať o svoj tragikomický národný život sa nebojíme! Ozaj, nebojíme sa?

Text : Ivana HORNÁ

                                                                                 Autorka žije v slovenskom Komárne.



Pridaj komentár