Politické strany opustili občanov


zelenayová webKOMENTÁR

Politické strany opustili občanov

Eva ZELENAYOVÁ

Známy výrok, že štáty nemajú priateľov iba záujmy, môže Slovensko z vlastnej vyše dvadsaťročnej skúsenosti samostatného štátu iba potvrdiť. Neboli to priatelia, ktorí nám prišli pomôcť zlepšiť ekonomiku, ale zahraniční investori s cieľom zarobiť. Výsledok je zjavný, zo štátu odchádzajú peniaze posilňovať cudzie rozpočty, nie ten náš slovenský. Doma obraciame každé euro odchádzajúce do školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb...

V roku 1992 získalo HZDS veľkú podporu voličov preto, že sa chopilo presadzovania národných záujmov Slovenska. V krátkom čase dalo základy samostatnému štátu, no pod tlakom zvnútra i zvonku skončilo svoju éru. Zo štandardných politických strán sa v súčasnosti iba SNS prejavuje ako strana s národným, kresťanským a sociálnym pilierom svojej politiky. Nech sa akokoľvek Smer-SD usiluje, výsledkom jeho politiky z hľadiska národných záujmov sú čudné mimikry. Smer v minulosti vzbudzoval veľké očakávania v oblasti spätného odkúpenia niektorých strategických spoločností, ale ukazuje sa, že na veľké verejnoprospešné projekty nemá dosť síl. A to nielen v hospodárskej oblasti, kde súkromné spoločnosti profitujú ešte aj na súdnych sporoch so štátom, ale aj v oblasti ľudských práv.

Slovenská republika je permanentne vťahovaná do európskej politiky v princípe zameranej na absolútnu otvorenosť voči všetkým kultúram sveta. Ak sme si na prahu svojej samostatnosti uvedomovali nebezpečenstvo z iredentistickej politiky susedného Maďarska, v súčasnosti navyše identitu Slovákov ohrozuje aj politika Európskej únie. Diktujú nám odtiaľ najmä v oblasti ľudských práv. Či sa to týka imigračnej politiky alebo vnucovania modelov rodovej rovnosti, slovenské pravé či ľavé vlády nekladú tomuto diktátu odpor. Skôr naopak, europoslanci za Smer-SD ako jediní zo Slovenska pravidelne hlasujú za návrhy súvisiace so zavádzaním gender ideológie do národnej legislatívy. Zo slovenskej politickej scény sa vytratili strany, ktoré by mali na zreteli zachovanie národnej kultúry, národných tradícií a identity Slovákov. Už voľby do vyšších územných celkov ukázali, že odvrátenie sa od potrieb ľudí zo strany štandardných politických strán má za následok vzdor. Strana Mariána Kotlebu programom ústretovým voči potrebám ľudí ukázala, čo na Slovensku chýba. Je zaujímavé, že za dvadsať rokov sa nenašlo riešenie povedzme na zvýšenie bezpečnosti občanov, až Kotleba prišiel s návrhom zriadiť domobranu. Niečo podobné odporúčajú policajti okradnutým občanom, ibaže nimi navrhované dobrovoľnícke hliadky nemôžu fungovať bez súčinnosti so štátnou políciou.

Chrániť bezpečnosť vlastných občanov, starať sa o rozvoj národnej kultúry a tradícií je povinnosťou štátnych orgánov. Mala by ich k tomu nabádať aj úcta k ústave a zákonom. Ale v slovenskej politike akosi dlhodobo absentuje záujem o vitálne potreby národa. SNS, ktorej by mala byť predovšetkým vlastná pronárodná politika, zlyháva. Vnútornými rozbrojmi oslabuje pôsobenie strany navonok. Ani ostatná výmena lídrov neznamenala vzostup jej preferencií. Po víťazstve Kotlebu v regionálnych voľbách sa zdalo, že SNS prekročila hranicu päť percent, ale bola to iba ilúzia. Potvrdili to nielen nasledujúce prieskumy, keď už bolo evidentné, kto je SNS a kto ĽSNS, ale aj viacerí znalci, ktorí tvrdili, že si respondenti pomýlili obidve strany. Predseda SNS Ján Danko má síce pekné predstavy o tom, čo by mal štát riešiť, ale na dobrý volebný výsledok strany to nestačí. Nedá sa spoliehať na jedno vystúpenie v televízii raz za pol roka. Život prináša nové a naliehavé témy každý deň a občan potrebuje poznať na ne odpoveď od politikov.

Nízke preferencie súčasných parlamentných strán, okrem Smeru, dávajú jasne najavo, že ich politika neoslovuje voličov. Ľavica sa skonsolidovala tak zásluhou integrácie ľavicových strán, ako aj v dôsledku dlhodobej agónie HZDS a nesúdržnosti SNS. Kotlebova ĽSNS cieľavedome vypĺňa prázdny priestor. A získava podporu, lebo dáva jasné odpovede na naliehavé otázky doby. Hoci aj na také jednoduché, že za manželstvo bude strana vždy pokladať len zväzok muža a ženy.