Politik ako vzor

hlinka andrejUž zo školských lavíc vieme, že gramatické vzory slovo politik neobsahujú. Dub, stroj či ženu tam nájdeme, ale podstatné meno politik ani náhodou. Možno preto, že je mimoriadne ťažké nájsť verejného činovníka, ktorý by mohol byť skutočným vzorom aj v reálnom svete. Týka sa to našich dejín,  našej súčasnosti a bohužiaľ zrejme aj budúcnosti.

Z meruôsmeho roku nám svietia mená ako Štúr, Hurban či Hodža a s nimi ďalší ich spolubojovníci, ktorých zrazilo z ich národného vzletu rakúsko-maďarské vyrovnanie a následné brachiálne postupy uhorskej vlády. Len ťažko môžeme odhadovať, ako by sa vyvíjala politická dráha Milana Rastislava Štefánika, keby nedošlo k tragickej havárii jeho lietadla. No pevnosť jeho postojov, rozhľadenosť, diplomatické skúsenosti a vernosť myšlienke Slovenska veľa napovedajú. Posunom po časovej osi sa dostávame k menám Martin Rázus a Andrej Hlinka. Obaja pevní v postoji k otázke slovenskej svojbytnosti, obaja ochotní za túto myšlienku aj trpieť, čo druhý menovaný aj dokázal. Na druhej strane práve pre tieto vlastnosti a postoje bol nasledujúcou komunistickou verchuškou opľúvaný a obraz Andreja Hlinku bol na dlhé desaťročia zdeformovaný na nepoznanie.

Z tohto obdobia sa vynárajú ďalšie dve politické osobnosti, ku ktorým dnes pridávame obľúbené, ale už ošúchané slovíčko „kontroverzný“. Áno, sú to Alexander Dubček a Gustáv Husák. Prvý si toto označenie zaslúžil svojou snahou o reformu socializmu, toho socializmu, ktorému ako presvedčený komunista veril, a vzápätí svojím ľudským zlyhaním, keď sa dôrazne nepostavil proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Gustáv Husák je zasa symbolom neblahej éry normalizácie, no na druhej strane sa snažil neustálym kľučkovaním pred tvrdým biľakovským jadrom zmierniť jej dopad na Slovensku a dokonca sa zaslúžil aj o vznik našej samostatnej cirkevnej provincie. A dnes? Stranícke utilitárne záujmy spolu s všade sa rozprestierajúcimi mútnymi vodami korupcie, imunita pritakávačov globálnym, nadnárodným záujmom, to všetko vygenerovalo politikov, ktorí jednoducho vzormi byť nemôžu. Viete si predstaviť na súčasnej politickej scéne politika, ktorý by eskortovaný do väzenia za svoje presvedčenie vyslovil nasledovné slová?

„Mňa nepremeníte! Mňa nezlomíte! Slovákom som sa narodil, Slovák som a Slovák budem! A keď vyjdem zo žalára, zas len budem pokračovať tam, kde som prestal. Do posledného dychu budem bojovať za sväté práva slovenského ľudu, za božské práva slovenského národa!“ - úryvok z Hlinkovej obhajoby z roku 1906.

Marek DANKO



Pridaj komentár